Denník N

Pandémia COVID 19 – skutočnosti, o ktorých sa nehovorí a varovné otázky do budúcnosti

Uplynuli už dva mesiace, odkedy Slovensko prežíva zásadné zmeny, ktoré ovplyvnili každého v tejto krajine. Svet sa konfrontuje s jednou veľkou neznámou a na mnohé otázky sa hľadajú odpovede len ťažko. Tento článok môže zásluhou faktov a dát pomôcť na problém zaostriť, ale ponúka aj veľa nových úvah a otáznikov, s ktorými sa budeme musieť vysporiadať.

Zvláštne analýzy a nekonečné čakanie na vrchol, ktorý sme prekonali už koncom marca

Médiá denne prinášajú ľuďom čísla počtu testovaných, nakazených, zomierajúcich, hospitalizovaných, či vyliečených. Sú to fakty. Problémom je však to, že ide o absolútne číselné hodnoty, ktoré ľudia nemajú s čím porovnávať, keďže ide o jedinečné obdobie. Pri žiadnom inom ochorení  ľudstvo predtým nedostávalo obdobné údaje na dennej báze.

V polovici marca vypracoval Inštitút zdravotníckej politiky, vedený ešte donedávna pánom Martinom Smatanom, pre Slovensko predikčný model. Podľa neho malo byť k dnešnému dňu hospitalizovaných 2000 ľudí s COVID 19 (aktuálne je hospitalizovaných približne 43 ľudí s potvrdeným pozitívnym testom na COVID 19) a 270 občanov by malo vyžadovať liečbu na jednotkách intenzívnej starostlivosti (aktuálne ju vyžaduje 7 občanov). Podľa toho istého modelu by malo byť v polovici mája na Slovensku nakazených viac ako 86 tisíc ľudí (aktuálne to nie je ani 1500). Treba zdôrazniť, že tento predikčný model vznikol až po zavedení prísnych reštrikčných opatrení.

Teraz sa pozrime, ako sa to na Slovensku vyvíjalo od prvého zisteného prípadu. Pre jednoduchosť uvádzam v tabuľke počet pozitívne zistených prípadov v prepočte na 7000 testov týždenne:

Poradové číslo kalendárneho týždňa Počet pozitívne testovaných v prepočte na 7000 testov Poznámka
10. (2.-8. marca) 70,56 prvý zachytený prípad bol v piatok 6.3.
11. (9.-15. marca) 417,02
12. (16.-22. marca) 420,75
13. (23.-29. marca) 268,55
14. (30. marca-4. apríla) 160,06 Začiatok testovania rómskych osád a repatriantov
15. (6.-12. apríla) 131,18
16. (13.-19. apríla) 157,36 Záchyt DSS Pezinok a DSS Martin – po ich odpočte ide o hodnotu 118,41
17. (20.-26. apríla) 52,73 20.4. – začiatok prvej fázy uvoľňovania opatrení
18. (27. apríla-2. mája) 9,45 Začiatok testovania všetkých klientov DSS

 

Z tabuľky vyplýva, že vrchol počtu nakazených Slovensko zaznamenalo niekde na prelome predposledného a posledného marcového týždňa.

Aj napriek tomuto faktu prichádza koncom marca z Ministerstva zdravotníctva informácia, že začiatkom júla bude na Slovensku 2000 kritických prípadov a 1000 ľudí bude potrebovať pľúcnu ventiláciu. Bolo by zaujímavé dopátrať sa k vzorcu a premenným, z ktorých vznikla takáto predpoveď.

 

Optimistické čísla – je to len o opatreniach a disciplíne?

Samozrejme, je viac ako dôležité nevnímať iba holé čísla, ale nahliadať na ne zo širšieho kontextu.

Je skoro zbytočné informovať o tom, koľko pozitívnych testov bolo zistených v rómskych osadách, keď nevieme celkový počet otestovaných Rómov. Rovnako sugestívne pôsobí premiérova rečnícka otázka, čo by sa stalo, keby nebolo zachytených 200 „pozitívnych“ repatriantov. Keď si uvedomíme, že sa informovalo o pláne otestovať 10 tisíc repatriantov, tak sa percento pozitívnych zistení zásadne neodlišuje od percenta pozitívne testovaných vo zvyšnej slovenskej populácii. Najmä keď prihliadneme na skutočnosť, že repatrianti sa na hraniciach zdržiavali chladnom počasí vo veľkých skupinách, boli spoločne prevážaní v autobusoch a mohli sa nakaziť jeden od druhého.

K pátraniu po širšom kontexte pomáha aj graf, ktorý pravidelne zverejňuje na stránke Úradu verejného zdravotníctva samotný hlavný hygienik RNDr. MUDr. Mikas. Ide o graf, ktorý hovorí o výskyte akútnych respiračných ochorení slovenskej populácie v priebehu roka.

graf1

Z grafu je zrejmé, že najvyššie čísla chorobnosti dosahuje naša krajina každoročne v zimných, resp. v skorých jarných týždňoch. Skúsme si položiť otázku: prečo? Akútne respiračné ochorenia sú spôsobované mikroorganizmami (napríklad aj vírusmi), ktoré sa šíria kvapôčkovou infekciou. Ako je známe, aj koronavírus SARS CoV-2 je kvapôčková nákaza. Ďalším neodškriepiteľným faktom je, že kvapôčky v teplejšom a suchšom počasí vysychajú a tak sú aj podmienky pre prežitie vírusu horšie. Inak povedané, v čase, keď k nám koronavírus dorazil, sa podmienky pre jeho šírenie, zhoršovali s ústupom bežnej sezóny infekčných ochorení.

V článkoch pána hlavného hygienika sú tiež pravidelné odkazy na inú stránku, ktorá bola voľne dostupná do polovice apríla (potom už bola zaheslovaná) a ponúkala podrobnejšie štatistiky akútnych respiračných ochorení v jednotlivých sezónach.

Podľa údajov z nej v roku 2019 ochorelo v 12.-15 kalendárnom týždni 160 051 ľudí, pričom zaznamenaných bolo 514 pneumónií.

V roku 2020 ochorelo v rovnakom období 67 082 ľudí, 238 ľudí malo pneumóniu. Za toto obdobie bolo na Slovensku identifikovaných 682 prípadov SARS CoV-2.

Z čísel vyplýva, že nariadené opatrenia zredukovali chorobnosť na akútne respiračné ochorenia približne na polovicu. Niekto by mohol namietať, že hlavným rozdielovým faktorom pri víruse SARS CoV-2 je karantenizácia „pozitívnych“. Avšak ako vieme, majorita z nich bola bezpríznaková a nebola teda identifikovaná.

V sledovaní súperenia medzi faktorom sezonality a opatreniami vlády je dobré zaostriť na Veľkonočné sviatky. Povedzme si pravdu, väčšina tých, čo chceli cestovať, tak spravila pred uvedením avizovanej reštrikcie do platnosti. K očakávanému percentuálnemu nárastu identifikovaných prípadov však po 14 dňoch nedošlo. Rovnako tak klesal počet zachytených prípadov aj po prvej fáze uvoľnenia opatrení. Tá sa spustila pred dvomi týždňami.

 

 

Smrtnosť vírusu

Smrtnosť vírusu je faktor, ktorý hovorí o počte úmrtí na počet identifikovaných ľudí s vírusom. Ako je známe, v prípade SARS CoV – 2, testujú niektoré krajiny viac a niektoré menej. Logicky sa k presnejšej hodnote smrtnosti dopracujeme v prípade krajín, ktoré testujú najviac. V týchto krajinách sa hodnoty smrtnosti vírusu pohybujú približne od niekoľkých promile do 3 percent. U nás je aktuálna hodnota 1,7%. Treba povedať, že väčšinu obetí u nás tvoria klienti z DSS. Nemožno nespomenúť predpoklad, že práve sugestívne príhovory premiéra adresované seniorom, pravdepodobne znížili počet úmrtí na akékoľvek akútne respiračné infekcie v tomto období.

Pre úplnosť je vhodné zmieniť sa o výsledkoch štúdie, ktorá sa v r. 2018 objavila na Slovenskom vakcinologickom kongrese. Podľa nej napríklad v chrípkovej sezóne 2016/2017 (40.-12. kalendárny týždeň) ochorelo na chrípku a chrípke podobné ochorenia na Slovensku 162 713 ľudí. Štúdia uvádza za danú sezónu výchylku o 1880 úmrtí nad hladinu tolerancie  (pripisujú ich chrípke). To tvorí 1,1% z počtu nakazených ľudí v tomto období.

 

Kolaps zdravotníctva – áno, ale čo sa za tým skrýva?

Slovenské nemocnice disponujú približne 30 tisícami lôžok. Vzhľadom na stratégiu pandemickej reprofilizácie nemocníc nefunguje lôžková starostlivosť ani na polovicu. Dôvodom je od začiatku skloňované očakávanie výrazného prírastku tých, čo budú kvôli koronavírusu potrebovať nemocničnú pomoc. Treba zopakovať číslo, že túto si aktuálne vyžaduje 43 ľudí pozitívne testovaných na SARS CoV-2.

O nič lepšie ako nemocničná starostlivosť nefunguje ani tá ambulantná. Odkladajú sa diagnostické výkony i terapeutické zákroky. Mnoho ľudí, ktorí potrebujú pomoc, na ňu čaká. Keď si uvedomíme, že po predošlých neúspešných analytických modeloch je tu ďalší, ktorý očakáva vrchol na jeseň, nie sú vyhliadky do najbližšej budúcnosti priaznivé. Reprofilizácia nemocníc pokračuje aj v čase, keď je na Slovensku denne pozitívne identifikovaný približne 1-3 ľudia z 1000 testovaných.

Napriek uvedenému si zdravotníctvo nevie poradiť ani so starostlivosťou v takzvaných „červených zónach“. Pracovať v obavách z nakazenia sa a vydržať niekoľko hodín v skafandroch, nerobí túto oblasť práve atraktívnou. Zdravotníci sú často v strese, unavení. Majú zákaz čerpania dovoleniek. Mnohí ostávajú na OČR alebo PN z iných príčin.

Môžeme len hádať, či sa s podobným typom problémov stretávajú aj v omnoho viac postihnutých krajinách.

 

Pôvod a odolnosť vírusu

V radoch vedcov sa veľa diskutuje o pôvode vírusu. Jeho kľúčová časť je tvorená takou neobvyklou sekvenciou, že boli vznesené pochybnosti o jeho prirodzenom pôvode. Ako sa píše v komentári investigatívneho novinára Daga Daniša, koronavírusy s prirodzeným pôvodom boli roky predmetom laboratórnych, resp. genetických modifikácií – zameraných na zvyšovanie ich pandemickej sily. Tieto výskumy boli v roku 2015 zastavené, ale pod tlakom sponzorov, medzi ktorých sa radia nadácia Billa Gatesa, Pfizer, Merck, či nadácia Bloomberga, došlo k ich obnoveniu.

Môžeme len dúfať, že ak pôvod vírusu naozaj nie je prirodzený, tak bude pravdivým predpoklad českej molekulárnej biologičky Soni Pekovej, že jeho životaschopnosť nie je veľká a vírus napokon sám zanikne.

Proti vakcinačným ambíciám mocných by tiež hovorila teória, že takýto vírus bude v priebehu svojej éry podliehať množstvu mutácií.

 

WHO, sponzori, médiá a politici

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) je nesporne celosvetovo mienkotvornou inštitúciou. Množia sa však informácie o jej korupčnom pozadí na najvyšších pozíciách. A koho nájdeme medzi sponzormi WHO? Asi vás neprekvapí, že okrem iných aj nadáciu Bloomberga, farmaceutické firmy Pfizer, Merck, či nadáciu Billa Gatesa, ktorá v roku 2017 prispela WHO sumou 324 miliónov dolárov. Bill Gates už v roku 2015 predikoval, že príde pandémia a netajil sa propagáciou vakcinačného programu.

Usmernenia WHO sú v tomto období pre médiá Bibliou a možnosť zverejňovať katastrofické čísla obživou. Svorne stavajú svetových politikov do pozície, keď sa prísne reštrikčné opatrenia javia byť jedinou možnou voľbou.

Pre novozvoleného slovenského premiéra sa otvorila šanca v tejto atmosfére vyniknúť. Dostať Slovensko do popredných pozícií v aktuálne hodnotených parametroch pandémie. Vybral si pritom silné štíty. Prostú hodnotu života bez zohľadnenia širších súvislostí a názory odborníkov.

Epidemiológovia a hygienici, ktorí boli na poli medicíny vždy v tieni iných odborov, sa ocitli v tak dôležitej roli, ako nikdy predtým. Ich jedinou úlohou je držať čísla súvisiace so šírením vírusu pod kontrolou. Na Slovensku sa im darí viac ako dobre. Samozrejme, za sekundárne dôsledky týchto opatrení zodpovednosť nenesú. Za kolaps na poli zdravotníctva zodpovedá príslušné ministerstvo a za kolaps ekonomiky vláda ako taká.

 

Imunita, chorobnosť a úmrtnosť – otázky do blízkej i vzdialenej budúcnosti

Vírus SARS CoV-2 nachádza svoje obete najmä v radoch starších ľudí s chronickými ochoreniami a oslabeným imunitným systémom. Prvým terčom v Európe bolo Taliansko. Práve krajina s najväčším podielom staršej generácie postrádajúca disciplínu a sociálny dištanc. Hrôzostrašné správy o počtoch úmrtí v Taliansku a Španielsku na seba nenechali dlho čakať. Bol to zdvihnutý prst pre politikov všetkých európskych krajín.

Reštrikčné opatrenia a ich dôsledky so sebou prinášajú otázky, ktoré asi politici nebudú chcieť veľmi analyzovať. Napriek tomu si ich však treba položiť.

Koľko ľudí nemalo a nebude mať v dôsledku reprofilizácie v zdravotníctve včas diagnostikované závažné ochorenie a nepodstúpi dôležitý liečebný výkon?

Zamyslí sa niekto pri ročných štatistikách nad odchýlkou v celkovej chorobnosti a úmrtnosti na Slovensku?

Upozorní niekto na nárast počtu samovrážd vyvolaných debaklovými životnými situáciami?

Dokedy môže takýto stav trvať?

Pripustia kompetentní, že existujú aj racionálnejšie spôsoby, ktorými môžeme každoročne redukovať úmrtnosť a pritom nepoložiť krajinu na lopatky?

Posilňovanie imunitného systému je možné realizovať systematicky, dlhodobo a prirodzeným spôsobom. Vedením ľudí k zdravšiemu stravovaniu, pravidelnej fyzickej aktivite, pravidelnému spánku, či vyhýbaniu sa návykovým látkam, môže štát ušetriť i posilniť životaschopnosť svojich obyvateľov. Nepriateľmi ľudskej imunity sú stres a obavy. Presne to, čoho máme v tejto dobe na rozdávanie. Štát môže využiť svoj vplyv v podpore duševného zdravia, v boji proti civilizačným ochoreniam a v obdobiach sezón infekčných ochorení chrániť selektívne starších a imunitne slabších spoluobčanov.

Teraz najčítanejšie