Denník N

K pochybeniam ohľadom štátnej karantény a zákazu vstupu cudzincov na územie SR (+ návrh riešení)

Zdroj: Adobe Stock
Zdroj: Adobe Stock

Všimla som si, že v spoločenskej debate, vrátane médií, sa rozšíril taký nešvár, a to spájanie témy štátnej karantény a zákazu vstupu cudzincov do jedného, čo vytvára informačný guláš. Preto v tomto príspevku pripájam krátke zhrnutie toho, v čom spočívajú problémy jedného a druhého opatrenia. Pripájam aj návrhy riešení.

1. Štátna karanténa

Pri štátnej karanténe sa nepoukazuje na neexistenciu predpisu, ktorý by ju upravoval. Štátnu karanténu upravuje opatrenie ÚVZ (Celé znenie).

Medzi diskutované problémy povinnej štátnej karantény patrí:

  • otázka právomoci ÚVZ na vydanie takéhoto opatrenia (viac v právnej analýze Slávky Henčekovej)
  • primeranosť štátnej karantény vo vzťahu k zásahu do práv dotknutých osôb (sme jedinou krajinou široko ďaleko, ktorá má povinnú štátnu karanténu)
  • spôsob realizácie štátnej karantény (ľudia ponechaní dlhé hodiny na hraniciach, ubytovávanie neznámych ľudí na spoločné izby, v dôsledku čoho dochádza nielen k zásahom do súkromia, ale aj k riziku vystavovania zdravých osôb nákaze)
  • štátna karanténa znemožňuje slovenským občanom a občiankam krátkodobé vstupy na územie SR, keď dotknutá osoba nemôže ísť do karantény (napr. sa musí vrátiť do práce alebo má doma malé deti)

Navrhované riešenia:

  • akceptovanie negatívneho testu na COVID-19 namiesto povinnej štátnej karantény
  • kto nemá test, môže ísť do domácej karantény
  • kto nemá test, ani možnosť ísť do domácej karantény, môže využiť štátnu karanténu
  • v štátnej karanténe je nevyhnutné zabezpečiť izoláciu osôb, t.j. zmiešavanie neznámych ľudí nie je prípustné
  • o poplatkoch za štátnu karanténu musia byť ľudia informovaní vopred, t.j. musia mať vopred presnú informáciu, koľko sa od nich vyžaduje ako poplatok za jeden deň (ideálne keby dostali možnosť alternatívneho riešenia stravovania)
  • skúsiť ošetriť prípady, keď na Slovensko prichádza človek, ktorý absolvoval domácu karanténu (napr. v ČR) a nie je teda odôvodnené, aby išiel do ďalšej karantény

2. Zákaz vstupu cudzincov na územie SR

Pri zákaze vstupu cudzincov na územie SR je najzásadnejším problém skutočnosť, že neexistuje právny predpis, ktorý by tento zákaz upravoval. Vláda sa odvoláva iba na informačný leták zo záverov Ústredného krízového štábu a informácie zverejnené na tlačovkách, či webstránke ústredných orgánov štátnej správy. Takáto situácia je v právnom štáte neprípustná. Zásah do práv osôb musí byť realizovaný právnou normou, ktorá je predvídateľná, preskúmateľná, právne určitá a samozrejme verejne dostupná. V opačnom prípade sa ňou obyvatelia a obyvateľky Slovenska a cudzinci nemajú ako riadiť.

Medzi hlavné problémy zákazu vstupu cudzincov na územie SR teda patrí:

  • absencia akéhokoľvek právneho základu (viac v právnej analýze, ktorú sme pripravili so Zuzanou Števulovou)
  • pri implementácii tohto zákazu dochádza k zásahom do práva na rodinný život, keďže štát na hraniciach umožňuje vstup na základe výnimky iba v prípade manželov a maloletých detí, akékoľvek iné rodinné väzby opomína. Vzhľadom na rozšírený počet nezosobášených párov (vrátane párov, ktoré čakajú dieťa), či situácie, kedy sú hranicami rozdelení iní rodinní príslušníci (napr. žena s rakúskym občianstvom, ktorej mama žije na Slovensku), je takto definovaná výnimka nedostatočná, neprimeraná a diskriminačná.
  • porušovania práva EÚ, ktoré zakotvuje slobodných pohyb osôb, v dôsledku ktorého nie je možné generálne zakázať vstup občanom EÚ na územie ktoréhokoľvek členského štátu (viac v právnej analýze)

Navrhované riešenie:

~ prijatie nariadenia, ktoré záväzne upraví podmienky vstupu cudzincov tak, aby občania EÚ a ich rodinní príslušníci (v zmysle definície smernice o voľnom pohybe) a rodinní príslušníci občanov SR mali zaručený vstup na územie SR na základe predloženia negatívneho výsledku testu na COVID-19 alebo alternatívne absolvovaním karantény (domácej a ak to nie je možné, v štátnom zariadení)

Teraz najčítanejšie

Lucia Plaváková

Som advokátka, ľudskoprávna aktivistka a matka. Som členkou predsedníctva Progresívneho Slovenska. V Progresívnom Slovensku som našla ľudí, s ktorými zdieľam víziu Slovenska, ktoré je modernou krajinou férovou ku všetkým a v ktorej má každý šancu na dôstojný život. Som zakladajúcou členkou OZ Dúhové rodiny. Pre LGBTI ľudí poskytujem bezplatné právne poradenstvo v inPoradni. V parlamentných voľbách 2020 som kandidovala pod č. 28 na kandidátke PS/Spolu.