Denník N

Bitku sme vyhrali, ale vojna ešte stále trvá

Malé obhliadnutie sa za poslednými dvoma mesiacmi…

12. marca 2020, pár minút po osemnástej hodine podvečer. Médiami práve prebehla informácia o pozitívne testovanej žene na COVID-19 z Hviezdoslavova. Podľa dostupných informácií šlo o ženu v domácej izolácii, nakazenú v priamom kontakte s pacientom s koronavírusom.

Od tohto momentu sa život vo Hviezdoslavove zmenil. Naše telefóny začali horieť, e-mailové schránky behom nasledujúcej hodiny naplnili svoje zdanlivo nenaplniteľné kapacity, sociálne siete zaznamenali desaťtisíce interakcií. Internet nestíhal. Vo večerných televíznych novinách ste pod nápisom Hviezdoslavov našli červený špendlík, ktorým označovali obec s identifikovanou nákazou.

Nedalo sa pred tým ujsť. Nemohli sme pred tým ujsť. Nechceli sme pred tým ujsť…

Definitívne sme sa stali jednou z prvých samospráv na Slovensku, kde „bola korona“. S týmto nelichotivým prívlastkom sme boli odsúdení na maximálnu opatrnosť. A pozornosť…

Kto to je? Kde býva? Stretli sme sa s ňou? Virtuálny priestor ovládla znepokojujúca zvedavosť a nervozita…

Počnúc týmto okamihom som neprestajne tvrdil, že sme samosprávna jednotka, nie bulvárne médium, a nemôžme ísť nezodpovednou cestou hľadania senzácií. Nebol najmenší dôvod prezrádzať mená, či adresy pozitívne detekovaných osôb, a to z jedného jediného dôvodu. Maximálnu možnú obozretnosť a opatrnosť nesmel a nemohol stratiť NIKTO z nás – bez ohľadu na to, či sa vyskytne pozitívny nález v časti Záhrady, v časti Podháj, vo Hviezdnom bývaní, vo vlaku, v autobuse, či kdekoľvek inde. Mimoriadna situácia platila pre všetkých rovnako. Nesmeli sme pristúpiť na iluzórnu predstavu, že v 1050-hektárovom katastri je niekto z nás v bezpečnejšej vzdialenosti, než druhý.

Keďže sme mali prvú pozitívne detekovanú osobu, tak bolo nevyhnutné, aby sa každý správal tak, ako by bol nakazený. Bolo nevyhnutné zostať doma. Bolo nevyhnutné obmedziť sociálnu interakciu. Bolo nevyhnutné necestovať.

S odstupom času sa to ukázalo ako kľúčový okamih. Blížil sa však víkend.

Hviezdoslavov je dnes miestom, kde od toho momentu nepribudol nik nový s pozitívnym nálezom. Ba dokonca aj ten jediný prípad sa uzdravil a dnes je zaradený medzi prípady vyliečené.

Dnes už oficiálne neevidujeme ani jeden jediný aktuálny pozitívny prípad. To je naše vysvedčenie. Špendlík pod nápisom Hviezdoslavov dnes už nenájdete. Zároveň to však ani zďaleka neznamená, že sa tam vyskytnúť už nemôže…

To posledné, čo sme na Slovensku, alebo vo Hviezdoslavove chceli a potrebovali, je to, aby vypukol chaos.

Maximálna zodpovednosť, opatrnosť, súčinnosť, empatia, koordinácia s príslušnými orgánmi a racionálny prístup bol alfou a omegou v tejto neľahkej situácii.

Rozhodnutie neotáľať a hermeticky uzavrieť Materskú školu Hviezdoslavov so 111 deťmi, a úplne všetky aktivity v extrémne vyťaženom Kultúrnom dome; vrátane jógy, spevokolu, omší, ochotníckeho divadla, skupinových cvičení, spoločenských tancov, či kreatívnych dielničiek; už v pondelok – a teda 4 dni predtým, ako úplne prví zo všetkých naokolo v rámci kraja, hoci pre mnohých zbytočne prehnane opatrne, sa dnes ukazuje ako šťastie v nešťastí…

Tvrdil som už vtedy a tvrdím i teraz, napriek tomu, že šlo o nepopulárne opatrenia, ktoré nám asi žiadne plusové body nepriniesli, že radšej byť prehnene opatrný, hoci aj stojac na hrane zákona, ako neskôr s plačom rátať nenapraviteľné straty.

Teším sa, že ste stáli pri našich a mojich rozhodnutiach, hoci to boli možno najťažšie rozhodnutia v živote. Nevedeli sme totiž, aký silný je náš neviditeľný nepriateľ. Vtedy ešte nie…

Prosili sme Vás, aby ste inkriminovaný marcový víkend zostali doma a Vy ste naozaj doma zostali. Posielali sme si fotky, videá, navzájom sme sa podporovali. Ulice, ktorými bežne prejde 8861 vozidiel za 24 hodín, boli prázdne.

15. marca 2020, v nedeľu, vyhlásila Vláda SR na Slovensku núdzový stav. Uzatvorilo sa všetko, čo sa uzatvoriť dalo.

17. marca 2020 sme u nás ako jedni z prvých predstavili pomoc s nákupom pre našich seniorov vďaka Ivanovi Lisému, spustili non-stop fungujúcu virtuálnu asistentku – chat-bota na našom webe Hviezdoslavov.sk, bezplatné služby skúsenej a profesionálnej terapeutky vďaka Gabike Križanovej, i horúcu linku nášho miestneho spolku Slovenského červeného kríža vďaka MUDr. Veronike Kodayovej. Zmobilizovali sme sa tak, ako ešte nikdy, hoci každý sa bál a nik netušil, čo bude ďalej. Popri tom sme na dennej báze rozdávali rúška. Zvonili sme na Vaše domy a dodnes ich našimi rukami prešlo takmer dvetísicpäťsto, z toho viac než 300 ušili dobrovoľníci a okolo 2000 náš Úrad pod vedením pani Zemanovej a jej skvelých dcér…

Boli ste úžasní a ja Vám za to ĎAKUJEM. Dobrovoľníkom zvlášť.

Verím, že spolu to zvládneme. Pamätám sa na 13. marec, keď som to písal na tomto mieste prvýkrát. Dnes je 7. máj a píšem to opäť. Verím, že to najťažšie je už za nami. Nesmieme však poľaviť, priatelia. Verím, že bitku sme vyhrali, hoci vojna ešte stále trvá a nevyzerá, že by tak skoro mala končiť.

Buz mučenia musím priznať, že popri boji s koronou nebolo ľahké chystať s cirkvou výstavbu novej obrovskej základnej školy s telocvičňou (ktorá práve začína); bojovať o nový a parádny supermarket (ktorý chce mať na Vianoce otvorené), nové zdravotné stredisko, pivovar či krásnu obchodnú galériu; riešiť nové umývacie centrum, verejné osvetlenie do ulíc (kde sa roky nesvieti), inžiniering pre vodovod a kanalizáciu (kde už desaťročia chýba), nový kamerový systém, novú bezplatnú verejnú wi-fi sieť, zápis detí do materskej školy, realizačný projekt výsadby pre celú obec, nové ihriská vo Hviezdnom bývaní a Záhradách, revitalizáciu Parku P. O. Hviezdoslava (stále môžete hlasovať), verejné obstarávanie projektu na poldruhahektárovú obecnú kompostáreň, novú zmrzlináreň v centre, zápis ulíc do IS Registra adries, uzamykateľné stojisko pre bicykle pri žel. zastávke, či uzamykateľné stojisko na separáty v Záhradách; alebo realizovať rekonštrukciu 300-metrového úseku Kolmej ulice a ťahať nový asfalt v časoch, kedy sa ostatní boja kúriť a svietiť.

Od začiatku ideme na 100% a postupne pridávame.

Viem, že my to naozaj zvládneme.

My sme Hviezdoslavov…

P. S.: Sledovať ma môžete na tomto mojom FB kanáli, veľmi ma to poteší…

Teraz najčítanejšie

Marek Lackovič

Novozvolený progresívny starosta najrýchlejšie rastúcej obce na Slovensku - Hviezdoslavova. Kým veľká časť samospráv sa z prírastku obyvateľstva teší, v prípade Hviezdoslavova je situácia iná. Obec, dnes už s vyše 4.000 obyvateľmi, mnohými neslávne prezývaná aj ako najväčší bratislavský satelit, vzdialená len 13 kilometrov od prvej tabule „Bratislava“, musí čeliť enormnému nárastu populácie. Marek Lackovič je zakladajúcim členom Progresívneho Slovenska a donedávna bol aj jeho trnavským predsedom. Predsedovania sa vzdal bezprostredne po zvolení za starostu, aby naplno sedel len na jednej stoličke. 20. septembra 2019 bol Hviezdoslavov pod jeho 10-mesačným vedením ocenený prestížnou Cenou pre otvorenú samosprávu za rok 2019, ktorú udeľuje Združenie občanov miest a obcí Slovenska. Po roku bol Hviezdoslavov na ocenenie nominovaný opäť.