Na začiatku je nenávisť

Keď máme vyhliadnutú menšinu, ktorá je dostatočne odlišná od nás, začneme ju označovať za hrozbu. Poukazujeme na nebezpečenstvo jej inakosti a robíme to dôrazne, stručne a najmä presvedčivo. Každý musí pochopiť, že odlišnosť je nebezpečná.

Zo začiatku nám stačí malé publikum. Začíname oslovovať  tých menej vzdelaných ľudí, ktorých naša trefná a jasná rétorika ohuruje.  Používame jednoduché vety, naše vyjadrenia formulujeme v jazyku bežných ľudí. Mnoho ľudí fascinuje práve ten ľudský jazyk. Hovoríme rečou väčšiny, hovoríme tak, aby sme si získali čo najviac fanúšikov. Dôraz kladieme na rýchle riešenia a jednoduchý slovník.

Zo začiatku však nemáme podporu väčšiny a mnohí naši prívrženci sa môžu na verejnosti zdráhať priznať sa k tomu, že zdieľajú naše názory. Lenže časom sa naše vyjadrenia začnú šíriť. Najprv nenápadne, ba až tajne. Postupne sa k nám pridáva viac ľudí, ktorí sympatizujú s našimi nenávistnými prejavmi. Ľudia, ktorí v živote veľa nedosiahli sú radi, keď môžu nájsť nepriateľa a strojcu ich neschopnosti. Preto máme medzi prvými fanúšikmi najmä primitívnych a hrubokrkých hulvátov. Lenže potom sa pridávajú aj iní. Stačí, že zmeníme slovník a košeľu a už sa nehanbia hlásiť sa k nám ani tí inteligentní a rozhľadení. Veď nehovoríme nič, čo by nebola pravda. Inakosť nás môže ohroziť. Menšiny, či už sú náboženské, sexuálne, národnostné alebo etnické – všetky nás môžu ohrozovať. Vezmú nám peniaze, vieru, deti, majetok aj slobodu. Vstupujú do našich životov a berú nám to, čo je naše. Čo sme si my tak tvrdo vydreli. Spustili sme divokú epidémiu nenávisti, ktorá zabije milióny ľudí.

Slušní ľudia sa zdráhajú ozvať sa. Sú ticho. Iba občas sa ozve tichý, nenápadný nesúhlas. Toto potrebujeme. Aby boli slušní a vzdelaní potichu.

Keď sme z toho chudáka vytvorili dostatočného nepriateľa, vyhrali sme. Získali sme moc. Veď my vás ochránime pred nepriateľom. My ho odstránime. Nič vám už viac nevezme. Ale vy ste dobrovoľne vložili vašu slobodu do našich rúk, ani ste o tom nevedeli. Máme základy pre našu vládu. Teraz si ju musíme udržať. Šírenie strachu, dezinformácií, nenávisť aj medzi väčšinou a najmä – každý sa musí báť každého. Nikto si nemôže byť ničím istý. Iba v takej atmosfére prežije naša neobmedzená moc.

Nepriateľ väčšiny je náš skrytý priateľ. Len o tom nevie on, ani nikto iný. Bez neho by sme predsa neboli ničím. Bez toho chudáka, ktorý ani netuší, čím sa previnil. Lebo sa narodil ako Žid? Lebo má inú farbu pokožky? Lebo verí v iného boha? Lebo miluje iné pohlavie a nezapadá do našich šablón? Nezáleží na tom. Hlavne, že sme ho našli a tí hlupáci nám na to naleteli. Máme nepriateľa, ktorý (narozdiel od nás), nikdy nezabil, ba ani nevie mieriť. My sme zamierili celkom presne. Na strach a hlúposť ľudí. Stačí naozaj málo – nevzdelanosť, neznalosť histórie, strach a šírenie lží a nenávisti. A iba nenápadný a tichý odpor.

Kam sme sa za tých 75 rokov posunuli?