Technologický dohľad počas pandémie ochorenia COVID-19 je testom úrovne ochrany súkromia v Európe 

Mobilné aplikácie na sledovanie polohy s cieľom identifikovať stretnutia s infikovanými osobami (ďalej len „sledovacie aplikácie“) sú aktuálne významným technologickým nástrojom, ale bez riadnej kontroly a zabezpečenia môžu ohroziť naše súkromie a ľudské práva. Nesmieme dovoliť, aby bol nad obyvateľmi a obyvateľkami Európy v rámci boja s pandémiou nebadane zavedený trvalý rozšírený dohľad.

Na tento účel majú slúžiť aj smernice Európskej komisie (EK) o sledovaní pohybu a kontaktu osôb. Dokument vypracovaný členskými štátmi EÚ v spolupráci s EK obsahuje usmernenia orientované na využívanie nových metód zberu osobných údajov v čase ohrozenia verejného zdravia a zároveň jednotlivým krajinám pripomína ich existujúce ľudskoprávne záväzky.

Ak bude tento spoločný európsky prístup k vytváraniu noriem a zabezpečeniu dohľadu nad týmito procesmi riadne uplatnený, mohol by pomôcť obnoviť pohyb osôb medzi členskými štátmi EÚ a tým stimulovať hospodársky rast.

Ľudské práva v čase krízy

Usmernenie, že sledovacie aplikácie by mali byť v súlade s GDPR, je podľa regulačných úradov EÚ nielen možné, ale dokonca potrebné dodržať. Určité výnimky, ktoré je prípustné uplatniť pri aplikovaní GDPR v čase ohrozenia verejného zdravia, štátom nedávajú voľnú ruku, aby ignorovali existujúce právne požiadavky.

Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv platí aj v týchto časoch a akékoľvek zasahovanie do súkromia musí byť naďalej zákonné, primerané a vykonávané iba v nevyhnutnej miere. Viac ako sto ľudskoprávnych organizácií vrátane Amnesty International definovalo podmienky, ktoré by mali štáty spĺňať pri zavádzaní zvýšenej miery digitálneho sledovania ako súčasti opatrení v boji s pandémiou. (Zoznam podmienok je uvedený na konci článku.)

EÚ odporúča aj v aktuálnej situácii dbať na dodržiavanie ľudských práv a zásad zberu a ochrany osobných údajov, pričom jednotlivé štáty vyzýva k prijímaniu „mäkších“ opatrení, a teda, aby bolo používanie všetkých aplikácií určených na sledovanie ich používateľov a používateliek dobrovoľné, a aby boli tieto aplikácie po skončení núdzového stavu bezodkladne vyradené z prevádzky.

Návrhy jednotlivých štátov sú však mnohokrát zmätočné, nejednotné a vzbudzujú obavy.

Decentralizované sledovacie aplikácie napomáhajú ochrane súkromia

Jedným z prvých odporúčaní EÚ je, aby štáty využívali tzv. decentralizované sledovacie aplikácie, ktoré vládnym agentúram poskytnú obmedzený prístup k osobným údajom sledovaných osôb, čím zabezpečia základný predpoklad na účinnú ochranu súkromia a ďalších ľudských práv. (Vzájomnú spoluprácu na vývoji takýchto aplikácií ohlásili začiatkom apríla spoločnosti Apple a Google.) Toto odporúčanie je však spochybňované diskusiou o funkčných obmedzeniach vyplývajúcich z prístupu založeného na prioritizácii používateľského súkromia.

Aplikácie sa môžu líšiť z hľadiska funkcionality a dizajnu, ale na základe predložených návrhov sa zdá, že technologické spoločnosti presadzujú používanie aplikácií, ktoré by okrem poskytovania informácií centralizovanému vládnemu informačnému systému umožnili aj vytvorenie celoeurópskej databázy.

Takéto riešenie by bolo z hľadiska ochrany ľudských práv jednoznačne chybným krokom. Jednotlivé vlády by tak získali prístup k bezprecedentnému množstvu citlivých informácií a otvorila by sa im možnosť prepájať pôvodne nesúvisiace údaje – na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni. To by znamenalo zvýšené riziko zneužívania získaných informácií na diskrimináciu a porušovanie ľudských práv zo strany vlád.

Aplikácie sledujúce pohyb a kontakty medzi ľuďmi by vládam poskytli množstvo priestoru na nenápadné zhromažďovanie údajov „pre prípad budúcej potreby“ alebo vnášania získaných informácií do už existujúcich databáz. Aby sa týmto rizikám predišlo, a aby sa zabezpečilo, že používanie sledovacích aplikácií je v súlade so zákonom aj ľudskoprávnymi normami a GDPR, musí byť účel a rámec používania týchto aplikácií presne definovaný a každá z nich musí byť predmetom prísnej, pravidelnej a nezávislej kontroly.

EÚ odporúča výhradne dobrovoľné využívanie sledovacích aplikácií, zdôrazňuje však, že na to, aby plnili svoj účel, by ich mala využívať viac ako polovica obyvateľstva členských štátov. Môžeme iba dúfať, že štáty toto odporúčanie pochopia ako poukázanie na limity sledovacích aplikácií, nie ako povzbudenie vyvíjať na svojich občanov a občianky nátlak. Program sledovania uplatňovaný v Južnej Kórei, ktorý sa často uvádza ako úspešný príklad, ukladá ľuďom povinnosť odovzdávať veľké množstvo osobných údajov, čo vyvoláva obavy z možného porušovania ich práv.

Európska komisia musí jasne vyjadriť, že v záujme ochrany ľudských práv musia byť na sledovanie osôb využívané decentralizované aplikácie. V európskych smerniciach musí byť jasne uvedené, ktoré údaje a za akých okolností môžu štáty o ľuďoch zbierať, kde a ako sa môžu tieto údaje uchovávať a predovšetkým to, aké postupy pri spracovaní údajov tieto rámce prekračujú.

EÚ dnes limity zberu osobných údajov definuje o čosi jasnejšie, než na začiatku, avšak to, ako sa k jej odporúčaniam postavia jednotlivé štáty, ostáva aj naďalej otázne.

Spoločný európsky prístup k využívaniu sledovacích apliácií zatiaľ nefunguje. Francúzsko požiadalo spoločnosť Apple o odstránenie ochrany súkromia zo sledovacej aplikácie, aby vláda získala centralizovaný prístup k získaným osobným údajom. Rakúsko a Švajčiarsko sa zatiaľ rozhodli pre decentralizované modely. Holandsko usporiadalo verejnú súťaž na vývoj sledovacej aplikácie, no miestne úrady si našťastie, aj po zásahu Amnesty a ďalších organizácií, včas uvedomili komplexnosť takéhoto záväzku a dospeli k záveru, že na prijatie rozhodnutia potrebujú viac času.

Sledovacie aplikácie budú plniť svoj účel len vtedy, ak im bude verejnosť dôverovať. Musíme mať istotu, že všetci tvorcovia takýchto aplikácií, ich prevádzkovatelia aj kontrolné orgány konajú v našom najlepšom záujme a ich snahou je chrániť naše ľudské práva – počas núdzového stavu a rovnako aj po jeho ukončení. Obzvlášť v krízovom období sa nemôžeme jednoducho spoliehať na predpoklad, že štáty budú postupovať správne –⁠ práve naopak, potrebujeme, aby nám otvorene ukazovali každý svoj krok.

Prínos používania sledovacích aplikácií pre odľahčenie náporu na zdravotníctvo zostáva nejasný. Sú iba jedným z nástrojov, ktoré môžu štáty počas pandémie využiť. Isté však je, že zvolené mobilné aplikácie musia byť transparentné, vrátane všetkých ich obmedzení a nedostatkov, a ich používanie nesmie ísť v žiadnom prípade na úkor ľudských práv.

Autorka: Anna Bacciarelli 

Autorka je výskumníčka Amnesty International v oblasti umelej inteligencie a spracovávania veľkého objemu dát. Článok pôvodne publikoval EU Observer.

Podmienky, ktoré podľa Amnesty International a ďalších organizácií musia byť dodržané v prípade, že sa vlády v rámci prijímania protipandemických opatrení rozhodnú zaviesť zvýšený digitálny dohľad nad obyvateľstvom:

1. Opatrenia povoľujúce sledovanie pohybu ľudí zavedené v súvislosti s pandémiou musia byť legálne, nevyhnutné a primerané. Musia byť stanovené zákonom a odôvodnené legitímnymi cieľmi v oblasti verejného zdravia, zároveň musia byť určené príslušnými orgánmi verejného zdravotníctva a zodpovedať potrebám na dosiahnutie daných cieľov. Vlády musia pri zavádzaní jednotlivých opatrení konať transparentne, opatrenia musí byť možné kontrolovať, upravovať alebo rušiť podľa potreby a vývoja situácie. Pandémia COVID-19 sa nesmie stať zámienkou pre nekontrolovateľné masové sledovanie ľudí.
2. Ak vlády rozšíria svoje právomoci na monitorovanie a sledovanie ľudí, opatrenia zavedené s týmto cieľom musia byť časovo obmedzené a platiť len dovtedy, dokedy to bude absolútne nevyhnutné na zastavenie súčasnej pandémie. Nemôžeme dovoliť, aby sa pandémia COVID-19 stala zámienkou na neobmedzené sledovanie osôb.
3. Štáty musia zaručiť, že rozšírenie ich kompetencií v súvislosti so získavaním, spracovaním a uchovávaním osobných údajov, vrátane zdravotných údajov, bude slúžiť výhradne na účely boja proti pandémií COVID-19. Rozsah zbieraných dát a obdobie ich uchovávania musia byť obmedzené výhradne pre potreby zastavenia pandémie a nesmú byť teda použité na komerčné ani žiadne iné účely. Nemôžeme dovoliť, aby sa pandémia COVID-19 stala zámienkou na porušovanie práva ľudí na súkromie.
4. Vlády musia vyvinúť maximálne úsilie na ochranu osobných údajov ľudí, vrátane zaručenia bezpečného zberu osobných údajov, ako aj zabezpečenia všetkých zariadení, programov, aplikácií, sietí alebo iných prostriedkov využitých pri získavaní, odosielaní, spracovávaní a uchovávaní daných informácií. Akékoľvek tvrdenia o anonymite dát musia byť podložené dôkazmi a podrobnými informáciami o celom procese ich anonymizácie. Nemôžeme dovoliť, aby pokusy o zastavenie pandémie COVID-19 poslúžili ako dôvod na znižovanie digitálnej bezpečnosti ľudí.
5. Akékoľvek použitie digitálnych sledovacích technológií v boji proti COVID-19, vrátane spracovávania veľkého objemu dát a systémov umelej inteligencie, musí zohľadňovať riziko, že tieto nástroje povedú k nárastu diskriminácie a obmedzovaniu práv ľudí žijúcich v chudobe a ľudí z rôznych znevýhodnených skupín, ako napríklad rasové a etnické menšiny, nakoľko ich potreby a životné podmienky môžu byť pri vyhodnotení veľkých dátových súborov prehliadnuté alebo skreslené. Nemôžeme dovoliť, aby pandémia COVID-19 ešte viac prehĺbila ľudskoprávnu nerovnosť medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami.
6. Pokiaľ jednotlivé vlády uzavrú dohody o zdieľaní údajov s inými subjektmi verejného alebo súkromného sektora, tieto dohody musia byť založené na právnom základe a informácie o ich existencii a obsahu, potrebné na zhodnotenie ich vplyvu na súkromie a ľudské práva musia byť zverejnené v písomnej forme spolu s doložkami o skončení platnosti, verejným dohľadom a ostatnými štandardnými zábezpekami. Spoločnosti zapojené do vládnych opatrení proti šíreniu COVID-19 musia prejsť dôkladnými previerkami dodržiavania ľudských práv a zabezpečiť, aby dáta neboli prístupné iným spoločnostiam ani použité na obchodné účely. Nemôžeme dovoliť, aby pandémia COVID-19 slúžila ako zámienka na zatajovanie informácií o tom, aké údaje o ľuďoch vlády zbierajú a zdieľajú s tretími stranami.
7. Akékoľvek opatrenie podniknuté v súvislosti so zamedzením šírenia COVID-19 musí zahŕňať záruky proti zneužitiu a ochranu prostredníctvom adresnej zodpovednosti. Rozšírené digitálne sledovanie v súvislosti s COVID- 19 by nemalo spadať do kompetencií bezpečnostných a spravodajských služieb a musí byť pod účinným dohľadom nezávislých subjektov. Jednotlivci a jednotlivkyne zároveň musia mať prístup k informáciám o všetkých protipandemických opatreniach, v rámci ktorých dochádza ku získavaniu, spracovaniu a uchovávaniu ich osobných údajov, a byť oprávnené ich podrobiť kritike. Osoby, ktoré sa stali predmetom sledovania, musia mať prístup k účinným opravným prostriedkom.
8. Opatrenia súvisiace so zastavením šírenia COVID-19 zahŕňajúce zber osobných údajov by mali obsahovať prostriedky na bezplatnú, aktívnu a prínosnú účasť príslušných zainteresovaných strán, najmä odborníkov a odborníčok v oblasti verejného zdravotníctva a predstaviteľov a predstaviteliek najznevýhodňovanejších skupín obyvateľstva.

Ak sa vám páči, čo robíme, sledujte nás na Facebooku a Instagrame a majte vždy aktuálne informácie o našej práci a petíciách.

Prečítajte si tiež o tom, prečo klimatická kríza zasahuje ženy viac ako mužov alebo o ľudskoprávnych úspechoch minulého roka, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť vďaka silnej medzinárodnej podpore od ľudí, ako ste vy. Ďakujeme!