Denník N

Prečo niektoré weby boli a už nie sú na zozname Konšpirátorov

Konspiratori.sk

Drobná kontroverzia, ktorú sa snaží rozdúchavať Denník S ohľadom ich zaradenia a potom vyradenia z nášho zoznamu dezinformačných webov je dobrá príležitosť na to pripomenúť ľuďom, ako náš projekt vlastne funguje. Vysvetlime si, na čo tu Konšpirátori.sk sú a na čo nie sú.

Ako sa web dostane na náš zoznam?

Jednoducho – niekto ho nahlási cez náš formulár. Hneď ako sa zhromaždí viacero nahlásených webov, tie potom „v balíku“ putujú členom nezávislej odbornej komisie, ktorí ich jednotlivo posúdia a oznámkujú. Podľa výsledného priemeru ich známok daný web zaradíme buď na zoznam problematických webov, do tzv. šedej zóny, alebo do tzv. bezpečnej zóny.

Vysvetlime si to podrobnejšie aj na príklade Denníka S.

Cesta nahláseného webu ku komisii

Mesačne nám ľudia nahlásia 30 až 50 rôznych webov. Komisii idú na hodnotenie vo väčšom „balíku“, a preto si každý jeden člen nemusí spätne pamätať úplne presne každý jeden web, ktorý hodnotil (toľko k „šokujúcim zisteniam“ Denníka S, že niektorí členovia si na ich hodnotenie nepamätajú).

Ich známky, samozrejme, archivujeme, ale známky jednotlivých členov komisie nezverejňujeme.

Máme na to dobrý dôvod: Dezinformačné médiá (a Denník S) sa totiž snažia útočiť na jednotlivých členov komisie a rozporovať ich hodnotenia. Všetci členovia komisie pritom robia túto nezávideniahodnú prácu zadarmo a vo svojom voľnom čase a my im neplánujeme pridávať ďalšiu robotu v podobe nekonečného naťahovania sa s konšpirátormi, prečo tento im dal 8 a tento 6.

Členovia komisie sú transparentne zverejnení na našom webe a je na každom jednom človeku, aby si zvážil, či jeho, alebo jej úsudku dôveruje, alebo nie.

Nahlásené weby hodnotia iba riadni členovia komisie. Čestní členovia nemajú hlasovacie právo.

Päť kritérií a jeden príživník s pochybnou minulosťou

Weby komisia hodnotí podľa piatich kritérií. Tie zahŕňajú nielen hrubozrnné šírenie hoaxov či konšpiračných teórií, ale aj to, ako daný web uplatňuje pravidlá novinárskej etiky, či mieša názorové a spravodajské články, či šíri strach alebo nenávisť voči rôznym skupinám ľudí, alebo či pravidelne produkuje clickbaity so zavádzajúcim obsahom.

Tu je dôležité povedať, že komisia nehodnotí iba konkrétne články, aj keď obsah webov je nepochybne kľúčový. Výsledné hodnotenie však nie je iba o jednom konkrétnom článku či článkoch, ale o celkových vzorcoch narábania daného média s informáciami a spôsobe ich podania. Aj keď ľudia nám cez formulár môžu nahlásiť konkrétne články, pri hodnotení webov sa komisia nepozerá len na ne, ale hodnotí web ako celok.

Pri tejto príležitosti chceme vysvetliť Denníku S a aj ostatným, že Konšpirátori.sk nie sú predĺžená ruka ich editorského tímu. Našou úlohou nie je upozorňovať vydavateľov na konkrétne chyby v článkoch. My nie sme fact-checkingový projekt. Naším poslaním je v prvom rade zorientovať inzerentov v tom, či je celkové vyznenie daného webu zlučiteľné s hodnotami ich značky a s ochotou spojiť svoju značku s daným obsahom. Jednoducho povedané – či je pre nich reputačne rozumné umiestniť tam svoju reklamu.

Dôvodom zaradenia teda nemusí byť len samotný obsah, ale aj to, v akom kontexte sa objavuje a či sa daný web nesnaží manipulovať čitateľa aj inak.

V prípade Denníka S to môže byť napríklad parazitovanie na značke Denníka N, s ktorým si ho veľa ľudí mýli. Keby sa chcel Denník S tváriť, že s Denníkom N nič nemá a celé je to len náhoda, potom si musí dávať pozor na to, čo jeho zástupcovia rozprávajú verejne. Jeho šéfredaktor Peter Števkov totiž v rozhovore pre Trend priznal, že od začiatku išlo o recesiu na margo Denníka N.

Parazitovanie na značke Denníka N je aj dôvod, prečo Facebook zrušil stránku Denníka S na svojej sociálnej sieti. Denník N podáva na Denník S žalobu a ochranu svojich práv bude riešiť súdnou cestou. Denník S sa v prípade nášho projektu oháňa právnymi dohrami, mal by však najprv počkať na ukončenie sporu s Denníkom N.

Treba si teda uvedomiť, že manipulovanie a dezinformovanie neprebieha iba publikovaním hoaxov či krútením faktov, ale napríklad aj snahou čitateľa zmiasť tým, že ide o iné, väčšie médium. Predstavte si, že by Zem a vek zrazu začal písať po anglicky a premenoval by sa na Washington Host. Asi by to nebolo fér a mnohých čitateľov denníka Washington Post by to poplietlo.

Ďalším pomerne dôležitým kritériom je aj pozadie autorov webu. Šéfredaktorom Denníka S je Peter Števkov, predtým pôsobiaci v Parlamentných listoch a šéfeditorom Tomáš Dugovič, ktorý prispieval aj do konšpiračného mesačníka Zem a vek. Tváriť sa, že nemám nič spoločné s dezinfo scénou, keď som predtým pomáhal dnes už odsúdenému antisemitovi Rostasovi “zatĺkať klin Židov medzi Slovanmi”, sa nedá zľahčovať tým, že išlo len o nejakú študentskú brigádu, aj keď sa to páni z Denníka S snažia takto bagatelizovať.

Toto všetko môžu byť relevantné dôvody, pre ktoré členovia komisie hlasovali tak, ako hlasovali.

Ako vzniká výsledné skóre a zoznam

Členovia komisie na základe spomínaných kritérií zhodnotia nahlásený web známkou od 1 (bezproblémový) do 10 (veľmi problematický). Výsledné skóre je potom aritmetickým priemerom jednotlivých hodnotení hlasujúcich členov komisie.

Každý nahlásený web musí ohodnotiť aspoň polovica členov komisie. Niektorí sa môžu hodnotenia zdržať, ak sa napr. necítia byť v danej oblasti kompetentní (napr. politológ si netrúfa hodnotiť zdravotnícky web).

Ak je priemerná známka vyššia ako 6, dostane sa na zoznam problematických webov. Na týchto weboch firmám neodporúčame inzerovať, pretože to podľa nás predstavuje reputačné riziko. Viacerí z nás pracujú v komunikácii a marketingu a toto sú veci, ktoré firmy intenzívne riešia. Len máloktorý zodpovedný inzerent chce vidieť svoju značku vedľa článku, ktorý napr. popiera holokaust.

Ak je skóre medzi 4 až 6, putuje do tzv. šedej zóny. V nej sú weby, ktoré nepredstavujú významné reputačné riziko pre inzerentov, avšak komisia ich činnosti venuje zvýšenú pozornosť.

Skóre pod 4 spadá do stránok s overeným obsahom alebo tzv. bezpečnej zóny. Tu nájdete weby, ktoré boli hodnotené, ale neboli vyhodnotené ako problematické.

Pokiaľ inzerent používa náš automatizovaný skript, stránky v šedej zóne ani bezpečnej zóne nie sú vyraďované z reklamných kampaní. Nenachádzajú sa ani v manuálnom exporte zoznamu webov.

Nevyhnutná miera subjektivity

Naše kritériá sú jasné, ale nie sú rigidné ani binárne a nikto ich týmto spôsobom ani nastaviť nedokáže.

Samozrejme, že do každého hodnotenia vstupuje istý diel subjektivity. Každý člen komisie môže vnímať obsah konkrétneho webu s inou citlivosťou, všíma si trochu iné veci, a práve preto má komisia toľko členov, aby sa priemerovaním rozdiely medzi nimi vyrovnali a výsledná známka poskytla čo možno najpresnejší kolektívny verdikt.

Pre niekoho sme cenzori, pre iného zoznam odporúčanej literatúry

Radi by sme aj tu znova vyvrátili hoax, ktorý s obľubou šíria niektorí konšpirátori – že vraj sme cenzori.

Takže ešte raz:

  • Nikomu neprikazujeme ani nezakazujeme na ktoromkoľvek webe inzerovať.
  • Neovládame reklamné kampane firiem ani do nich nevidíme.
  • Nie sme cenzori publikovaného obsahu ani reklamných kampaní.
  • Nikomu neprikazujeme ani nezakazujeme si čokoľvek písať alebo čítať.

Náš zoznam má čisto odporúčací charakter a u každého jedného čitateľa alebo inzerenta vstupuje do rozhodovania iba ako jeden z faktorov. Aj keď sa niektorí konšpirátori snažia tvrdiť opak, my nedržíme „kľúče od miešačky“ reklamných kampaní.

Je nepochopením princípov plurality stavať náš projekt do roly nejakého arbitra alebo cenzora, ktorý stojí nad celou spoločnosťou a kategoricky rozhoduje. Náš projekt je súčasťou občianskej spoločnosti, je súčasťou verejnej sféry, kde sa ľudia združujú a organizujú na základe rôznych záujmov a hodnôt.

Existujú webstránky agregujúce rôzne názory na kvalitu filmov, hudby, kníh, služieb pohostinstiev, technických produktov, vzdelávacích inštitúcií, ale aj médií, či dokonca celých krajín, úrovne ich slobody, demokracie a podobne. Nič okrem rešpektovania zákonov a dobrých mravov nebráni komukoľvek vytvárať vlastné rebríčky kvality v akejkoľvek sfére ľudského snaženia. A nič nebráni komukoľvek inému sa podľa takýchto zoznamov zariadiť alebo ich ignorovať.

Boli aj takí, ktorí nám písali, že sú proti nám a že náš zoznam problematických webov je pre nich vlastne zoznamom odporúčanej literatúry, lebo iba tam sa dočítajú pravdu, o ktorej mainstream mlčí. Nech sa páči, to isté si môžu povedať aj inzerenti: Pokiaľ nejaká firma nesúhlasí s názorom našej komisie a chce podporiť weby na našom zozname, tak môže náš zoznam použiť nie na vylúčenie, ale na zacielenie svojej reklamy. Môže sa teda rozhodnúť inzerovať iba na weboch, ktoré máme na zozname. (Rečou online marketérov: z blacklistu si spraví whitelist.)

Aby sme však nestratili zo zreteľa to podstatné: Na náš web za štyri roky zavítalo viac ako 250 000 návštevníkov a náš zoznam používa vyše 10 000 slovenských a českých inzerentov. Považujeme to za signál našej opodstatnenosti a dôkaz toho, že to asi nerobíme úplne zle. Chápeme, že s rastúcim vplyvom stúpa aj zodpovednosť, ktorú máme nielen voči našim podporovateľom, ale aj širokej verejnosti. Chceme sa všetkým partnerom a priaznivcom poďakovať za ich dôveru. Celý projekt stojí len na tejto dôvere – na dôvere v jednotlivých členov komisie a na dôvere v ich kolektívny úsudok.

Kto sa cíti na našom zozname neprávom, môže požiadať o prehodnotenie

Ako vidno aj na príklade Denníka S, cesta na náš zoznam nie je jednosmerná. Pokiaľ sa ktokoľvek cíti dotknutý tým, že na ňom je, môže nás požiadať o prehodnotenie. Máme na to už od založenia štandardný proces s formulárom.

Samozrejme, že to nie je zárukou vyradenia, ale iba opätovného zhodnotenia komisiou na základe predložených argumentov, korekcie obsahu či správania. Takto sa napríklad v minulosti ozvali slovenské Parlamentné listy: korigovali svoj obsah, boli prehodnotení a v zozname už nie sú.

Je dôležité mať na pamäti, že pri opakovanom hodnotení nemusia daný web hodnotiť tí istí členovia komisie ako prvýkrát. Taktiež, po zvážení nových okolností sa môžu tí istí členovia komisie prikloniť k inému hodnoteniu – to je napokon zmyslom prehodnotenia.

Prehodnotenie nepovažujeme za chybu ani dôvod na ospravedlnenie, ale za bežný opravný mechanizmus, ktorý je súčasťou nášho projektu od samého začiatku. A úplne identické prehodnotenie sa udialo aj v prípade Denníka S.

Ako to bolo s Denníkom S

Dobre, takže ako to bolo s „mysterióznym“ zaradením a potom vyradením Denníka S?

Denník S prvýkrát tesne, ale predsa na zozname

Pri akomkoľvek číselnom hodnotení vznikajú hraničné situácie. A práve Denník S je toho dobrým príkladom. V prvom hodnotení skončil s hraničným skóre 6,9 a umiestnil sa na 156. mieste nášho zoznamu. Na zoznam sa teda dostal veľmi tesne a skončil takmer na jeho úplnom konci. Z hľadiska problematickosti teda nikdy nebol najstrašnejším prípadom na slovenskom internete.

Zapatrošený mail a selektívna slepota Denníka S

Povedzme si teraz, ako bol Denník S zo zoznamu vyradený, lebo na Denníku S sa opäť dočítate iba to, čo vyhovuje Denníku S.

Hneď ako sa Denník S dozvedel o zaradení ich webu na náš zoznam, napísal nám jeho šéfredaktor e-mail, kde sa pýtal na vysvetlenie. Odpovedali sme mu v skratke to, čo ste si doteraz prečítali v tomto blogu a ponúkli sme im, že ak sa cítia byť na našom zozname neprávom, môžeme ich prehodnotiť. S ponukou súhlasili, a tak sme rozbehli štandardný proces prehodnotenia.

Ak Denníku S za niečo dlžíme ospravedlnenie, tak je to za to, že ich mail sa stratil v došlej pošte (na [email protected] nám chodí mesačne vyše 100 mailov) a reagovali sme naň až po týždni. Denník S však už medzičasom rozbehol poľovačku na jednotlivých členov komisie, konkrétne na Juraja Smatanu a Tomáša Zálešáka, a pýtal sa na ich individuálne hodnotenia.

Juraj Smatana, ktorý je z dôvodu jeho novej funkcie štátneho tajomníka už iba čestným členom projektu, si na hodnotenie spred mesiaca nepamätal, pretože mu Denník S prišiel na hodnotenie vo várke iných webov.

Tomáš Zálešák podľa tvrdení Denníka S vraj nevedel, že náš projekt stále existuje. Je pravdou, že už dlhší čas pre svoju extrémnu vyťaženosť nemal čas hodnotiť weby, stále o nás však, pochopiteľne, vie. Vzhľadom na to, že jeho vyťaženosť pokračuje, dohodli sme sa spoločne na tom, že bude ďalej v projekte figurovať ako čestný člen. V rozhovore s nami bol T. Zálešák nepríjemne zaskočený tým, ako Denník S prezentoval jeho tvrdenia.

V každom prípade, vzhľadom na novú funkciu J. Smatanu a situácie T. Zálešáka sme rozbehli obnovu členov komisie a čoskoro v komisii privítame nové tváre.

Zmätený Baránek a kampaň proti nám

Napriek tomu, že proces prehodnotenia Denníka S sa už rozbehol a Denník S o tom vedel z našej mailovej komunikácie, jeho redaktori rozbehli pásmo žlčovitých článkov na našu adresu.

Ich domnelým vrcholom bol takmer monty-pythonovský rozhovor s majiteľom prieskumnej agentúry Polis Jánom Baránkom, v ktorom si protirečil na toľkých miestach, že aj priemerne zdatnému redaktorovi by napadlo oponovať. V čom všetkom si Baránek protirečil, zavádzal alebo len úprimne nerozumel svetu okolo neho, podrobne rozobral člen našej komisie Pavol Hardoš v statuse.

Istá vďaka patrí Denníku S aspoň za to, že časti statusu a komentárov pod ním použili v ďalšom článku o nás, aj keď si redaktori opäť povyberali len to, čo sa im hodilo a to podstatné prešli mlčaním alebo to doplnili o ďalšie scestné vyjadrenia pána Baránka na našu adresu.

Keďže pán Baránek zjavne nerozumie tomu, ako funguje pluralitná spoločnosť, považujeme ďalšie reakcie na jeho adresu za úplnú stratu času.

V každom prípade, chceme byť korektní a ospravedlniť sa Denníku S za nepresnosť, ktorá zaznela v komentároch pod statusom – Artur Bekmatov zo Zem a vek v Denníku S skutočne nepísal. (Doplnenie: Autor tvrdenia si ho vo facebookovej diskusii pomýlil s iným redaktorom Zem a vek, Tomášom Dugovičom.)

Sme iba hŕstka

Ale podobne ako pokazené hodiny, aj pán Baránek občas povie pravdu.

Vo svojom prvom rozhovore pre Denník S nás označil za „hŕstku samozvancov“, ktorí si len robia nejaký zoznam. V tomto mu dávame stopercentne za pravdu:

Sme len hŕstka ľudí, ktorá sa profesionálne venuje napr. štúdiu dejín a propagandy, konšpiračných teórií, fungovaniu médií, online priestoru a marketingu, povahe dezinformácií a lží. Sme vedci, lekári, analytici, novinári, umelci a aktivisti – ľudia pracujúci so slovom a rozumom.

Sme hŕstka ľudí, ktorá určite nemá patent na rozum, ale verí si natoľko, že sa rozhodla ísť s kožou na trh: transparentne ukazujeme našich členov a zoznam webov zostavujeme podľa jasných kritérií a postupov.

Je na každom návštevníkovi nášho webu, aby sa sám rozhodol, či názorom našej „hŕstky“ verí, alebo nie. Pokojne nás môže naďalej ignorovať.

Rovnako nikomu nič nebráni v tom, aby si urobil vlastnú komisiu a zostavil si vlastný zoznam. Pokiaľ presvedčí dosť ľudí o tom, aby ho používali, len podporí spomínanú pluralitu názorov.

Denník S nateraz v šedej zóne

Po prehodnotení komisiou dostal Denník S priemernú známku 5,6, čím vypadol zo zoznamu problematických webov a skončil v tzv. šedej zóne. Členovia a členky komisie sa teda priklonili k nižšiemu hodnoteniu napriek tomu, že už boli pod paľbou často neopodstatnenej kritiky zo strany Denníka S.

Ak by Denník S chcel namietať, že mu pri hodnotení „zavaril“ Filip Struhárik, ktorý je reportérom Denníka N, tak opak je pravdou. Aj bez jeho známky by Denník S skončil v oboch kolách hodnotenia rovnako.

Sloboda slova v rôznom podaní

Celý náš projekt stojí na ústavou garantovanej slobode slova. Tak ako má Denník S (alebo hocikto iný) právo písať, čo chce (pokiaľ neporušuje zákon), my máme právo poukazovať na to, že to, čo píšu, podľa nás nie je OK. Môže sa nám to navzájom nepáčiť, ale o tom je sloboda slova a pluralita názorov.

Je však omylom domnievať sa, že by právo na slobodu slova znamenalo aj právo na všeobecný rešpekt alebo právo byť považovaný za dôveryhodného.

Chceme však všetkých čitateľov ubezpečiť, že náš projekt nie je o odsudzovaní iných názorov, ako sa to roky snažia podsúvať dezinfoweby. Každý hovorí, že má právo na svoj názor – tak prečo by sme ho práve my mať nemali? Je naším odborným, kolektívnym názorom, že niektoré weby nie sú dôveryhodné z dôvodov ich profesionality a práce s faktami. Ľudia, ktorých náš názor vyslovene škrie len priznávajú, že náš názor má opodstatnenú váhu.

Spôsob, akým Denník S celú „kauzu“ svojho zaradenia a vyradenia z nášho zoznamu prezentuje, ukazuje len to, že aj keď možno nešíri hrubozrnné hoaxy, od poctivej žurnalistiky má tiež dosť ďaleko. Avšak o jej posudzovaní náš projekt nie je, a preto Denník S naďalej ostáva iba v šedej zóne.

Posledná vec, s ktorou Denník S šermuje, je akási právna dohra celej veci. Veľmi by nás zaujímalo, čo vzíde z ich údajných porád s právnikmi. Budú nás žalovať za to, že Denník S nie je na zozname? Žijeme síce v zaujímavej krajine, ale nevieme si predstaviť súd, ktorý by také niečo začal seriózne prejednávať.

Toto sú nateraz posledné slová ku „kauze“ Denníka S, ktorý má ďalej plné právo písať si, čo uzná za vhodné. Budeme len radi, keď toto právo konečne prizná aj nám. Ďalej sa Denníkom S zaoberať nemienime – jedine v prípade opätovného prehodnotenia ich obsahu odbornou komisiu.

O tvrdosti a mäkkosti našich kritérií

Máme štyri roky a to je aj čas bilancovať. Uvedomujeme si, že akékoľvek skórovanie a radenie webov je vo svojej podstate presné iba do istej miery a v hraničných situáciách má svoje úskalia. Každý, kto niekedy musel redukovať komplexný fenomén do číselnej podoby, či už ústnu odpoveď žiaka, alebo mieru nedôveryhodnosti webu, chápe, že sú hraničné situácie, kde nejestvuje jednoznačne správne/nesprávne hodnotenie. Taktiež komisia je vo svojom hodnotení rôznorodá, vychádza z rôznych skúseností a domén poznania a priemer je vždy len priemerom. Niekde však čiaru nakresliť musíme.

V žiadnom prípade netvrdíme, že náš projekt je bezchybný a ľudia za ním majú patent na rozum. Sami hodnotitelia sa môžu rozhodnúť, že niektorý web nebudú známkovať, pokiaľ sa necítia kompetentní ho posudzovať. Napokon, každý rebríček je len taký dobrý, aké sú zvolené kritériá a ľudia, ktorí ich uplatňujú. Celý čas však apelujeme aj na zdravý úsudok každého z vás. My ponúkame len pomôcku, prvotný nástroj pre „poznávaciu ostražitosť“ v online priestore.

V susednom Česku fungujú iné hodnotenia webov. Nadačný fond nezávislej žurnalistiky rozbehol rating, ktorý pracuje s exaktnejšími kritériami, ale hodnotí iné parametre a skôr formálnu stránku jednotlivých médií. Zvolili skrátka iný prístup a ani u nás nikomu nič nebráni v tom rozbehnúť si vlastné hodnotenie.

Sme si vedomí našich rezerv a nedostatkov, ale nenašli sme zatiaľ lepší systém, ktorý by nám dovoľoval hodnotiť weby z hľadiska rizika pre reputáciu inzerentov efektívnejšie. Keby sme mali veľa ľudí a veľa peňazí, robili by sme to možno inak. Radi by sme ku každému z webov na zozname dávali podrobné stanoviská, ale:

  1. nevieme, či by to pomohlo a nespustilo by to len nekonečné výmeny s konšpirátormi a,
  2. nemôžeme to žiadať od komisie, ktorá to robí zadarmo vo svojom voľnom čase. (Ak je medzi čitateľmi tohto blogu dobrovoľník, ktorý je ochotný spracovať nepriestrelné posudky pre 177 webov na našom zozname, nech sa prihlási.)

Pripúšťame, že situácia okolo Denníka S môže byť pre externého pozorovateľa neprehľadná, ale chceme všetkých ubezpečiť, že si uvedomujeme našu spoločenskú zodpovednosť a každým jedným nahláseným webom sa svedomito zaoberáme.

Máme opravné prostriedky, ktoré zafungovali aj v prípade Denníka S. Preto nevidíme žiadny dôvod na ospravedlnenie či ľútosť. Požaduje niekto ospravedlnenie či ľútosť od recenzenta filmov? Má sa Google ospravedlniť za to, že vašej obľúbenej krčme dali ľudia iba 3 hviezdičky?

Podstatné je, že nie sme jediná a definitívna príručka správnosti informácií. Nežijeme v totalite. Žijeme v pluralitnej spoločnosti a náš pohľad je iba jeden z mnohých. Vážime si autoritu, ktorú náš projekt u ľudí vzbudzuje, ale nepreceňujeme samých seba. Napokon, arbitrom kvality informácií je každý jeden z nás.

Ak sa vám páči, čo robíme, staňte sa naším podporovateľom.

Teraz najčítanejšie