Denník N

Má digitálna daň opodstatnenosť? Ovplyvní zamestnanosť?

Téma zavedenia digitálnej dane rezonuje nielen v odbornej spoločnosti už roky, no v posledných mesiacoch je pojem digitálna daň skloňovaný ešte častejšie, nakoľko 24. 1. 2020 skončilo rokovanie Svetového ekonomického fóra v Davose.

Znepokojivé čísla hovoria o zdanení zisku internetových spoločností na úrovni 8 – 9 %, a v niektorých prípadoch je to dokonca nižšie číslo. Rozdiel v zdaňovaní zisku medzi internetovými spoločnosťami a tradičnými firmami je naozaj výrazný, keďže tradičné firmy platia až 23 %. Problém nastáva v skutočnosti, že veľa ľudí pri podnikaní s predajom produktov či poskytovaním služieb na internete výrazne zbohatlo, no tieto gigantické spoločnosti neodvádzajú „spravodlivú daň“ ako poskytovatelia podobných, ak nie totožných služieb mimo internetového priestoru. Príkladom môže byť reklamný priestor, ktorý je poskytovaný vo svete bilbordov či iných fyzických banerov a reklamný priestor na internete. Výber takejto dane by pritom Slovensku ekonomicky pomohol vykryť náklady na dlhodobú starostlivosť, nakoľko slovenská populácia starne. Rovnako by mohol byť pomocou pri zlepšení zdravotného stavu obyvateľstva zlepšením podmienok v oblasti zdravotníctva.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že zavedenie digitálnej dane by zlepšilo spravodlivosť v podnikaní, ale predstavovalo by aj výrazný príjem do rozpočtov krajín. „Internetovými gigantmi“ sú najmä americké spoločnosti (Google, Facebook, Amazon a pod.), preto je pochopiteľné, že Donald Trump sa voči zavedeniu takejto dane v európskom priestore ohradil, keďže jeho rétorika sa už dlhú dobu nesie v znamení „America first“. Po zavedení digitálnej dane Parížom Washington pohrozil vyššími clami na francúzske výrobky. Výsledkom stretnutia Donalda Trumpa a Emanuela Macrona však bola dohoda o jej dočasnom zrušení. Pozitívnou informáciou je účasť generálneho sekretára OECD na rokovaniach. USA na konci jednaní pripustili, že by táto daň bola spoločná a jednotná. Doteraz USA zastávalo negatívne stanovisko k digitálnej dani na úrovni OECD. Jednotná terminológia v otázke digitálnej dane, aj keď s nulovou sadzbou, by pritom pomohla k unifikácii a aplikácii legislatívy s ňou spojenej v medzinárodnom meradle. Funguje to napríklad pri clách, kedy každá krajina vie, čo je to, no sadzby má individuálne. Kľúčová je pritom zmena postoja USA. Na legislatívnej úrovni túto daň schvaľuje už aj Česká republika.

Problémom však je aj neschopnosť dospieť k jednotnej legislatíve v oblasti digitálnej dane zo strany Európskej únie ako celku na margo vymožiteľnosti dane či tvorby samotnej legislatívy. Jednotlivé štáty zvolili „vyčkávaciu taktiku“ zavedenia digitálnej dane, pretože sa tak môžu stať daňovými rajmi pre obrovské internetové spoločnosti. Najoptimistickejší scenár je, že európska digitálna daň bude prijatá ako vlastný zdroj EÚ, teda európska daň,ktorá bude priamo príjmom rozpočtu EÚ, do konca kalendárneho roka, pretože potrebujeme nové vlastné zdroje (aj keď je to málo pravdepodobné). Skôr nastane situácia, že krajiny budú zavádzať digitálnu daň individuálne. Veríme, že aj Slovensko svoju digitálnu daň zavedie, pretože nie je fér, aby jeden podnikateľ daň platil a druhý nie.

Digitálna daň síce nemá priamy vplyv na zamestnanosť na Slovensku, avšak férové zdanenie zahraničných poskytovateľov digitálnych služieb dáva väčšiu šancu na rozvoj domácich digitálnych služieb, vrátane ich zamestnanosti. A naviac, dodatočné daňové príjmy predstavujú aj dodatočné príjmy pre lepšie politiky zamestnanosti, či už na domácej alebo na únijnej úrovni.

Bližšie viď: https://www.ta3.com/clanok/1174547/host-v-studiu-analytik-v-palenik-o-obchodnej-dohode-a-novych-daniach.html

logo evsTento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Teraz najčítanejšie

Inštitút zamestnanosti

Cieľom Inštitútu zamestnanosti je prezentovať odborné poznatky a ponúkať riešenia z oblasti trhu práce širokej verejnosti a zainteresovaným odborníkom. Inštitút zamestnanosti sa snaží byť nápomocný osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej, výskumnej, osvetovej, sociálnej a poradenskej, najmä na poli trhu práce a zamestnanosti.