Denník N

Koronavírus bez lockdown-u a s otvorenými hranicami? Áno je to možné!

Zabudnite na aplikácie, alebo celoplošné testovanie. Limitujte počet blízkych kontaktov na štyri za deň a štát musí vytvoriť armádu pracovníkov na stopovanie a testovanie kontaktov.

Rok 2020 sa navždy zapíše do histórie ako rok epidémie covid-19  a do našich pamätí ako spomienka na karanténu, vyprázdnené ulice a „lock-down“. Zatváranie miest, alebo obmedzovanie pohybu však nie sú jediným spôsobom ako kontrolovať šírenie SARS koronavírusu 2

Centrum pre matematické modelovanie infekčných chorôb na Londýnskej škole hygieny a tropickej medicíny nedávno zverejnilo výsledky dlho očakávanej štúdie, v ktorej analyzuje vplyv rôznych kontrolných opatrení na efektívnu hodnotu reprodukčného čísla Re počas epidémie covid-19. Jedná sa o prvú štúdiu na svete, kde sú kvantifikované kombinované vplyvy rôznych kontrolných a preventívnych protiepidemických opatrení na zníženie rizika prenosu vírusu v rámci populácie. Najúspešnejšie zo všetkých možností vychádza izolácia potvrdených prípadov, vystopovanie značnej časti blízkych kontaktov, s ktorými potvrdený prípad prišiel do styku a celkové zníženie spoločenských kontaktov mimo rodinného prostredia na maximálne štyri za deň. Kombinovaná sila týchto opatrení dokáže znížiť Re na hodnotu 0.9, pri ktorej je už nákaza dobre kontrolovaná. Pre Slovensko z tejto štúdie vyplývajú hneď tri výzvy.

Prvá výzva je pre štát, mestá a obce, aby vedeli zabezpečiť izolačné priestory pre tých, ktorí žijú v úzkych domácnostiach a veľkopočetných rodinách a nechcú nakaziť svojich blízkych. Secondary Attack Rate (alebo miera prenosu) v rámci domácností sa pohybuje okolo 20%. To znamená, že ak pacient zdieľa domácnosť s piatimi rodinnými príslušníkmi, existuje veľmi dobrá pravdepodobnosť, že nakazí minimálne jedného z nich. Ďalej je tu populácia migrujúcich pracovníkov, ktorí žijú zväčša na preplnených ubytovniach a pre ktorých efektívna izolácia predstavuje značný problém. V neposlednom rade sú tu ľudia bez domova, na ktorých štát úplne zabudol a ktorých Inštitút zdravotnej politiky systematicky vynecháva v každej svojej modelovej verzií.

Druhá výzva je pre vládu, aby kapacitne navýšila možnosti regionálnych ÚVZ a vytvorila „armádu“ ľudí, ktorý budú manuálne stopovať a informovať kontakty pacientov pozitívnych na covid-19. Len pre zaujímavosť, v priemere na jedného pacienta pripadá okolo 17 kontaktov, čo je práca na niekoľko dní.

Tretia výzva je pre nás, občanov. Štyri blízke kontakty za deň sa zdá byť ťažko dosiahnuteľné číslo, ale dá sa to zvládnuť. Musíme sa zmieriť s tým, že rok 2020 bude iný, čudný a zvláštny na rozdiel od tých iných. Žiadna Pohoda, dovolenka na Slovensku a len s rodinnými príslušníkmi, zabudnite na pivo v krčme s kamarátmi. Svetlom na konci tunela je však to, že sa to celé raz skončí a tento rok to musíme nejako „prekúsať“.

Londýnska štúdia prináša aj niekoľko zaujímavých faktov. Tým prvým je veľmi nízka efektivita mobilných aplikácií, ktoré sú zamerané na stopovanie kontaktov a následné upozornenie ich používateľov ak sa dostali do blízkeho kontaktu s osobou, u ktorej bola potvrdená nákaza. Dôvodom je jednoduchý fakt. Na to aby sa mobilná aplikácia stala efektívnym nástrojom boja proti epidémií, musia ju mať súčasne nainštalovanú obe strany: nakazený a blízky kontakt. Ďalšou bariérou je technická kompatibilita. Nie každý má smartfón, alebo má ešte starý model, s ktorým aplikácia nie je kompatibilná. Aplikácie na stopovanie kontaktov fungovali úspešne v Singapure a v Južnej Kórei, kde má skoro každý najnovší iPhone, alebo Samsung a to platí aj u staršej časti populácie. Na Slovensku sme v tomto niekoľko rokov pozadu.

Druhým prekvapením je celkovo nízky vplyv celoplošného testovania na zníženie rizika prenosu vírusu. Už dávnejšie na túto tému vyšla štúdia z Imperial College London, ktorej matematický model ukázal, že pri pravidelnom mesačnom testovaní obyvateľstva s výsledkami testu do 24 hodín sa efektívne reprodukčné číslo Re zníži o menej ako 5%. Pohybujeme sa tak viac menej na úrovni štatistickej odchýlky. Pre zaujímavosť, ak by sme testovali celé Slovensko pravidelne každých päť dní, celkovo by sa Re znížilo iba okolo 22%. Dôvodom pre takýto slabý efekt je senzitivita PCR testov okolo 80 – 90 % (čo závisí do značnej miery od schopnosti vykonať dobrý ster z nosa a hrdla pacienta) a skutočnosť, že pacient je infekčný už niekoľko dní pred tým ako to môže PCR metóda odhaliť.

Zhrnuté výsledky londýnskej štúdie CMMID / LSHTM:

PROTIEPIDEMICKÉ OPATRENIE Re ÚČINNOSŤ
žiadna kontrola (Ro = Re) 2.6 0%
izolácia potvrdených prípadov 1.7 32%
izolácia potvrdených prípadov + vystopovanie kontaktov 1.1 57%
izolácia potvrdených prípadov + vystopovanie kontaktov + zníženie blízkych kontaktov na štyri za deň 0.9 64%
izolácia potvrdených prípadov + mobilné aplikácie 1.4 44%
izolácia potvrdených prípadov + mobilné aplikácie + zníženie blízkych kontaktov na štyri za deň 1.2 53%
celoplošné testovanie (5% populácie každý týždeň) 2.5 2%

 

Teraz najčítanejšie

Martin Pavelka

Postgrad študent na London School of Hygiene and Tropical Medicine, špecializujúci sa na epidemiologiu a verejné zdravotníctvo. Odborný záujem mám aj v medzinárodných vzťahoch (štúdium na University of St. Andrews) a východoeurópskych štúdiách (štúdium na University College London, School of Slavonic and East European Studies). Terénnu prax mám hlavne z Afrických krajín. Pôsobil som aj vo vojnových zónach (Afghanistan, Sýrska hranica)