Denník N

Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta – Kauza Cervanová – 15. časť

Pokračovanie.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 13.

Už v roku 1982 sa na Krajskom súde v Bratislave prevalilo, že agent nelegálnej väzenskej agentúry, mnohonásobne trestaný recidivista a kriminálny zločinec Ján Janžetič bol vo väzobných podmienkach počas vyšetrovania vraždy Cervanovej väznený na cele s Romanom Brázdom.

Pripravil ho o zdravie aj rozum. Po neľudskom pôsobení a zaobchádzaní sa Brázda pri ňom natrvalo úplne pomiatol. Bol eskortovaný do väzenskej nemocnice v Brne a domov sa zdravý už nevrátil. Po dokonaní zadaného diela premiestnili „vyšetrovatelia“ Janžetiča do cely Juraja Lachmanna.

Na to došlo k veľmi zaujímavému úkazu spôsobov vyšetrovania ak nie prípravného konania. „Vyšetrovatelia“ sa od Brázdu aj Lachmanna dozvedeli, že ja, Pavel Beďač, som sa na diskotéku do Mlynskej doliny a do Varínskej ulici doviezol na svojom aute modelovej značky Fiat 600 červenej farby.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/06/Lachm.-Fiat-600-%C4%8Derven%C3%BD.png

Zaprotokolované výpovede však trpeli podstatnou chybou, pretože Fiat 600 červenej farby som ja nikdy nemal, nepoužíval ani administratívne nevlastnil.

Vzhľadom k skutočnosti, že o auto uvedeného typu a farby som sa nikdy ani len neobšuchol, predložili prokurátorovi a súdu na stôl dôkaz, že policajné dezinformácie sa do vedomia Brázdu a Lachmanna mohli dostať len nezákonnou cestou a to priamo od vyšetrovateľov, alebo od recidivistu Janžetiča.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/10/1.-vypoved-Lachmanna.png

A na súde? Janžetič zmenil výpoveď, pretože už počas jeho tzv. svedectva som proti organizovaným zločinom hlasito protestoval.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/12/Jan%C5%BEeti%C4%8D-prizn%C3%A1va-aj-Lachmanna-Fiat-600-men%C3%AD-na-500.png

Obraz už existoval, chýbali len niektoré čriepky mozaiky. Objavili sa v Kaniciach.

Ako to teda zomleli?

V júli v roku 1976 som vlastnil motorové vozidlo zn.: Fiat 500 žltej farby ŠPZ: NRA-94-46. Študoval som v Bratislave, Brázda v Prahe a Lachmann pracoval niekde vo Vysokých Tatrách. Ani s jedným som sa nekamarátil ani nestretával. Nemohli teda ani vedieť, aké auto som pred 5 rokmi vlastnil alebo používal. Okrem iného aj preto, že autá som často striedal. Fiat 500 bol napísaný na meno môjho bratranca, ale za volantom som bol vídaný ja a to najmä v Bratislave.

Z tzv. „ustanovky“ a z evidencie motorových vozidiel sa Pálkovci dozvedeli, že som pred rokmi vlastnil aj FIAT 600.

Našuškali to Janžetičovi a Lachmannovi.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/04/Jan%C5%BEeti%C4%8D-Fiat-600.png

Tento Fiat 600 bol na mojom mene kedysi administratívne len prihlásený. Bolo to mestské vozidlo môjho otca. Nebolo červené, ale sivé a v júli 1976 sme ho v garážach už ani nemali. Začiatkom roka 1975 ho otec predal.

Červenú farbu otcovej fiatke priradil pravdepodobne Eduard Pálka. Igor Urbánek, totiž na jeho doporučenie potvrdil, že v Mlynskej doline bola Cervanová unesená v červenej Škode 100, čo ešte v roku 1976 „svedkyňa“ Bublincová svedecky aj potvrdila.  

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/cervena-skoda-100.png https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/Bublincova01091976-3.png

Tak sa stalo, že z červenej Škody 100 a sivého Fiata 600, vznikol v Pálkovej hlave červený Fiat 600. Takto spracovanú informáciu posunuli Janžetičovi, Lachmannovi aj Brázdovi.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/11/Lach-Janz.-sud-Vlcek.png

Bol som už mesiac vo väzbe, keď sa zistilo, že červený Fiat 600, o ktorom vypovedali vo väzobných podmienkach 3 osoby som ja nepoužíval ani nemal.

Zo spisov objavených v Kaniciach je však dôkazne preukázané, že moje meno bolo do vyšetrovania implementované Štátnou bezpečnosťou a plk. Pálkom. Žiaden z relevantných svedkov moje meno nikdy nevyslovil, pretože takýto dôkaz z objektívnych príčin nemohol ani existovať .

Prečo ma zatkli?

Spájali ma s Teodorom Galgánkom. Teodora Galgánka podozrievali z vedenia organizácie, ktorá sa mala zaoberať prevádzačstvom a emigráciami československých štátnych občanov za železnú oponu. O tom však neskôr.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2019/07/Protistatna-cinnost-organizacie7.jpeg

 Po mojom návrate do civilu som sa od známeho eštebáka dozvedel, že novonadobudnuté auto malo Galgánkovi zabezpečovať akési krytie. Mňa podozrievali, že som mu pri jeho úteku napomáhal. Nič z toho sa však nezakladalo na pravde. Auto som riadne predal a kúpnu zmluvu dodnes archivujem.

Teodor Galgánek žije vo Švajčiarsku ako bezúhonný občan a s organizáciou ČEKO, pokiaľ takáto firma vôbec niekedy existovala, nemal nikdy nič spoločného.

A teraz ku klamstvu „sudcu“ Juraja Klimenta.

Neudržateľnosť jeho výrokov voči mojej osobe vidím v jeho vyjadrení pre denník Postoj kde uvádza, že Fiat 500 som po vražde Cervanovej prestriekal a dokonca o tom existovali aj „dôkazy“.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/ukradnuta-kazeta-a-priestriekane-auto.png

Oveľa ďalej zašiel pri spisovaní kníh Kauza Cervanová I. a II., kde uvádza, že auto som účelovo nielen prestriekal, ale aj prefarbil. Podľa slov Klimenta a Tótha malo byť pôvodne oranžovo-červené. A to nie je pravda.

Ako som už napísal „sudca“ Kliment má občas bujarú fantáziu. V jednom z nich si ma doplietol s prípadom, o ktorom bol natočený celovečerný film.

 

Kandidát na šéfa NBÚ prišiel pre alkohol o vodičský preukaz

Nominant SaS na post šéfa Národného bezpečnostného úradu Juraj Kliment prišiel v roku 2003 o vodičský preukaz. Policajná hliadka ho prichytila, ako šoféruje pod vplyvom alkoholu. Informuje o tom dnes portál aktuálne.sk.

 

„Klimentova“ propaganda nesie prvky činnosti Petra Tótha a je dôkazom krajnej neserióznosti, akú pred súdy neprinášajú sudcovia, ale mukli. Veľmi stručne to odôvodňujem:

1/ Od 03.07.1976 bolo moje auto rozobraté, pretože si vyžadovalo opravy. Za tým účelom som ho kúpil aj predal.  Opravy som počas semestrov v Bratislave vykonávať nemohol, pretože som býval na internáte a nemal som k tomu vytvorené ani podmienky ani čas.

2/ Každé moje auto, aj tie predošlé, aj tie neskôr zakúpené, bolo prestriekané, ale ani v jednom prípade sa farba auta nezmenila. Autá v tých časoch bežne korodovali už aj po 3 rokoch, pretože pozinkované plechy sa v automobilovom priemysle začali používať až po roku 1990.

3/ Fiat 500 som kúpil aj predal a auto bolo počas celej mojej držby len žlté. Výklad „sudcu“ Klimenta a jeho cynickej tvorivosti je dehonestujúcim dôkazom zdebaklovanej spravodlivosti a neospravedlniteľného správania. Nie je hoden myslenia ani slušného a ani normálneho človeka, pretože v Slovenskej republike si poškodený lak necháva opravovať desaťtisíce majiteľov osobných aut a nik ich nepodozrieva, že unášali, znásilňovali alebo mordovali.

Všetko čo tu uvádzam je úradne zaznamenané na dopravnom inšpektoráte v Nitre.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/04/fiat-500-zltej-farby.jpg

4/ Na Krajskom súde v Bratislave som v roku 1982  protestoval. So všetkým, čo tu opisujem som podal sťažnosti  a predložil súdu aj dôkazy na spôsoby vyšetrovania. Môj brat moju výpoveď pred vyšetrovateľom a súdom plne potvrdil, ale súd mu neuveril.

Citujem z rozsudku: Výpovede obžalovaného a svedka vzájomne korešpondovali, ale nemožno pominúť, že mohol byť medzi nimi sprostredkovaný kontakt – píše sa na str. 91 rozsudku. Či k sprostredkovaniu kontaktu došlo alebo nedošlo už nikdy nikoho nezaujímalo. Súdna zápisnica sa vyhotovovala tendenčne a vždy, keď nejaký problém vznikol pojednávanie bolo prerušené, aby sa „sudcovia“ poradili a dohodli, ako ďalej.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/Bilcik-rozsudok-alibi-Bed.-str.91-1.png

5/ Žiadne spisy ohľadom farby a typu môjho auta sa nikdy nestratili, pretože takýto spis neexistoval. Moja výpoveď je zaprotokolovaná v riadnom výsluchu, od ktorého som neustále opakoval, že dňa 09.07.1976 som bol doma v Nitre, učil som sa na skúšky a popri učení som si opravoval auto, ktoré som pripravoval na predaj. Auto bolo kompletne rozobraté a na prelome júla a augusta celé aj prestriekané.

Opakujem, trestný spis je žurnalizovaný a očíslovaný dokument, ktorý má niekoľko záznamov. Tam, kde neexistuje spis, musí zostať zachovaný záznam, že spis kedysi existoval. Ten záznam je teda jeho krycím dokumentom. V tomto prípade však neexistuje ani spis, ale ani záznam. Existuje len účelová lož zlostného, zákerného a pomstychtivého človeka, ktorý sa vydáva za demokratického sudcu.

6/ Ak by Juraj Lachmann niekedy sedel v mojom aute, určite by nevypovedal o červenej farbe a modelovom rade 600, pretože v roku 1976 spolu so svojim bratom Vojtechom Fiat 500 červenej farby spoluvlastnil. Tento Fiat používal jeho brat.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/Langer-Fiat-500-Lachmann.png

Zostali však dôkazy.

Ten prvý je dôkazom o serióznosti tzv. „sudcu“, ktorý za pomoci SIS-ky vypátra vraha.

Ten druhý preukazuje, že Janžetič bol do ciel Justičného paláca povolaný a nezákonne zaangažovaný. Všetko nasvedčuje tomu, že ako príslušník Piatej kolóny Ministerstva vnútra sa do Väznice dostavil na povolávací rozkaz „zvláštní skupiny“, aby sa podieľal na ohavnostiach páchaných štátnymi orgánmi – dozorujúcim prokurátorom, vedúcim správy kriminálnej služby a organizovaným zločinom Vnútornej ochrany Väznice MS. Vo vytýčenej línii dnes pokračujú aj logické vývody „sudcu“ Klimenta.

Aby mal čitateľ N denníka predstavu, ako vznikalo Klimentovo  literárne dielo, prikladám výpovede Janžetiča, Brázdu a Lachmanna a zároveň aj obraz, akú farbu vozidla si z ich výpovedí osvojil „sudca“, ktorý v Slovenskej republike udeľuje doživotné tresty.

Vzniklo presne tak, ako vznikal celý trestný spis. Na vode a výpovediach angažovaných a korumpovaných grázlov naskrz pochybných existencií zločinne postavených voči čistým a bezúhonným občanom. Hanbou konania nie je predviesť pred súd kriminálnu kreatúru, hanbou štátu je sudca, ktorý sa s jej svedectvom z doposiaľ neznámych dôvodov plne stotožňuje.

Hanbou „sudcu“ Klimenta je tiež nekritická opovážlivosť a kandidatúra, kde miesto všeobecne očakávanej a uznávanej autority v Súdnej rade obsadili politici existenciou už raz vykričanej pochybnosti, profesijnej nedôveryhodnosti a absolútnej vierolomnosti.

 

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 14.

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj dňa 23.04.2017 „sudca“ Kliment hovorí o váhe historického dôkazu. Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis určite by sa dozvedel, že akcia kriminálnej federálnej ústredne s účasťou štátnej bezpečnosti sa nevolala uzol, ale „Uzel“.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/uzol-material-s-vahou-historickeho-dokazu-slusny-sudca.png

 

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 15

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj „sudca“ Kliment svojich čitateľov manipuluje niekoľkými účelovo pomýlenými klamstvami.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/Bacovci-Tibor-Bohm-sofer-nagy.png

Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis určite by sa dozvedel, že Volkswagen o ktorom vypovedali manželia Bačoví bol inkriminovaným vozidlom, do ktorého nastúpila Ľudmila Cervanová. Tento Volkswagen smeroval z areálu internátov do mesta.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/ar11.jpg https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/ar22.jpg https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/ar33.jpg

Volkswagen, ktorý spozoroval vodič autobusu svedok Alexander Nagy bol Volkswagen, ktorý sa vracal z mesta smerom do internátov.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/img836.jpg

Výpoveď manželov Bačových a výpoveď vodiča Nagya sú dve absolútne rozdielne výpovede, ktoré sa prekrývajú len v jednom bode požadovanej pozornosti. Jednalo sa tu o dve vozidlá rovnakého výrobcu.

 Pokračovanie nabudúce.

 

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho iného, niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia, ukradli mi nielen rodinu a slobodu, ale pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika, pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú a spoločensky zničili ďalších 7 osôb. 38 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho trollov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu