Denník N

Arogancia moci? Či len odfláknuté výberové konanie na obsadenie vedenia najväčšej zdravotnej poisťovne na Slovensku.

Dňa 2.mája 2020 som sa zúčastnil výberového konania na obsadenie funkcie troch členov predstavenstva spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej aj ako „VšZP“). Zároveň prebiehal aj výber predsedu predstavenstva, ale do tohto výberového konania som sa radšej neprihlásil. Predpokladal som, čo sa aj nakoniec ukázalo pravdou, že víťaz bol jasný už vopred. Ak sa čudujete, že výberové konanie prebiehalo v sobotu, je to správna reakcia. Ja som zo začiatku tomu tiež nechcel uveriť. Ale budiš, keď sa to nemohlo uskutočniť štandardne, počas pracovného týždňa.  Čiže suma sumárum sa vyberali 4 členovia  predstavenstva – predseda, podpredseda a 2 členovia. Ako to však nakoniec dopadlo? Aj napriek tomu, že na stránke ministerstva zdravotníctva svietili 2 výberové konania na predsedu a troch členov vedenia, nakoniec minister vymenoval len predsedu a dvoch členov vedenia VšZP. Asi bolo málo dvadsať jeden pozvaných uchádzačov, čo splnili kvalifikačné predpoklady a predložili písomné projekty rozvoja VšZP. Alebo sa tak transparentný výber zvrhol na politickú hru a jednoducho sa politicky na ďalšom členovi predstavenstva nezhodli.  Ako som už vyššie spomínal, každý uchádzač musel vypracovať písomný projekt rozvoja spoločnosti na 10 strán A4. Ja som sa rozhodol svoj projekt zverejniť práve v tomto blogu a zhodnoťte sami jeho úroveň. K zloženiu výberovej komisie by som si dovolil vytknúť nasledovné.  Výberové konania vyhlásené ministerstvo zdravotníctva sa spravujú v zmysle Smernice o výberovom konaní na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu štátnej príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. V zmysle čl. III. tejto smernice má výberová komisia 5 členov  (predseda a ďalší členovia), z ktorých najmenej jeden člen je vymenovaný na základe delegovania zástupcami zamestnancov organizácie, v ktorej sa miesto štatutárneho orgánu obsadzuje. Teda mal tam byť delegovaný zástupca zamestnancov z VšZP. Ja osobne som si nevšimol nikoho ako delegovaného zástupcu zamestnancov z VšZP. Takže už len pri zložení komisie boli porušené vnútorné predpisy a zaužívané pravidlá.  Na záver chcem len poukázať na fakt, že pri kvalitných pohovoroch do zamestnania, vám dajú vždy vedieť, či ste uspeli alebo neuspeli. V tomto prípade do dnešného dňa mi neprišla žiadna oficiálna odpoveď o výsledkoch výberového procesu, hoci aj telefonicky. Aj napriek tomu, že predseda výberovej komisie – nový generálny tajomník služobného úradu Ing. Mgr. Marián Kolník deklaroval, že nám dajú vedieť výsledky hneď v pondelok, dozvedel som sa ich až v stredu poobede z tlačovej konferencie pána ministra. Čo k tomu dodať, len to že už dávno som nezažil výberové konanie na tak vysokej úrovni.

Výberové konanie na obsadenie funkcií troch členov predstavenstva spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka IČO: 35 937 874

 

Projekt: Opatrenia na zvýšenie počtu poistencov v rámci prepoisťovacej kampane pri súčasnom zachovaní efektívneho chodu zdravotnej poisťovne s cieľom dosiahnutia kladného hospodárskeho výsledku a pri súčasnom zachovaní dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti poistencom poisťovne

Nie je tak dávno, čo VšZP musela prijať ozdravný plán z dôvodu vykázania straty v dôsledku ktorej výška vlastného imania VšZP klesla pod minimálnu hodnotu základného imania.  Prijatý ozdravný plán  VšZP obsahoval  vymedzené opatrenia v jednotlivých oblastiach svojej činnosti na základe rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to opatrenia v oblasti zdravotného poistenia, opatrenia v oblasti nákupu zdravotnej starostlivosti, opatrenia v oblasti podporných činností, náklady na navrhované opatrenia, riziká a hrozby a opatrenia v časovom horizonte 2018 – 2019. Dovolím si tvrdiť, že len niektoré opatrenia sa reálne premietli do fungovania spoločnosti a samotný ozdravný plán bol posunutý do úzadia.

Vždy platilo  aj bude platiť, že len tá zdravotná poisťovňa je schopná dlhodobo si udržať svojich poistencov, prípadne akvírovať nových poistencov, ktorá je celkovo efektívna a to implementačne aj finančne.

Efektivitu zdravotnej poisťovne môžeme rozdeliť na :

A) Prevádzkovú efektivitu – tu sú najdôležitejšie:

1. náklady na zamestnancov – dovolím si tvrdiť, že VšZP trpí prezamestnanosťou, nakoľko v minulosti manažment tejto zdravotnej poisťovne využil možnosť zamestnať viac ľudí než bolo potrebné. u je nutné poukázať na porovnanie  so súkromnou poisťovňou, a to spôsobom, že na istý počet poistencov je potrebný jeden zamestnanec a nie viac.

Z priloženého grafu jednoznačne vyplýva prezamestnanosť až 38 % v VšZP oproti Dôvere zdravotnej poisťovni. S tým sú samozrejme spojené aj vyššie náklady na zamestnancov, keďže Dôvere zdravotnej poisťovni postačuje 407 zamestnancov na 1 milión poistencov, zatiaľ čo vo VšZP zamestnáva 658 zamestnancov na ten istý počet poistencov. Vzhľadom na počet poistencov vo VšZP, ktorých je za rok 2019 v objeme okolo 3 miliónov, tvorí  prezamestnanosť približne 800  zamestnancov, najmä na nižších pozíciach oproti súkromným  zdravotným poisťovniam. Nakoľko v priemere je vo VšZP ročný mzdový náklad 19 200 eur na zamestnanca, je bohužiaľ preplácaných spolu viac ako 15 miliónov eur/ročne neefektívne. Dovolím si tvrdiť, že uvedená suma by bola po racionalizácií skúseným managementom ešte nižšia, nakoľko VšZP dokáže realizovať úspory z rozsahu, ktoré však z porovnania nevidno.

2. náklady na prevádzku IT systému – subdodávky pre IT systém. Nie je tajomstvom, že z prevádzkových nákladov ide drvivá väčšina práve na výdavky na IT systém. V roku 2018 boli na špeciálne služby v obslati výpočtovej techniky vynaložené výdavky v hodnote 5 627 908 eur. Podľa mojich zistení VšZP zamestnáva a platí zamestnanca zo spoločnosti, ktorá implementuje a prevádzkuje najväčšiu časť IT systému vo VšZP. Tento IT expert radí VšZP, čo si majú práve od tejto IT spoločnosti kupovať na modernizovanie systému. Dovolím si tvrdiť, že ide o akéhosi obchodného zástupcu oboch spoločností, čo je ale v rozpore s akýmikoľvek morálnymi a etickými zásadami. Ďalej VšZP mala dlhodobo zazmluvnené pripojenie na internet, za ktoré  platila v závislosti  od spotrebovaných megabajtov. Tento zmluvný vzťah platil od neskorých 90-tych rokov, kedy sa ešte zmluvy nemuseli zverejňovať v CRZ. V dnešnej dobe by už nebolo možné uzavrieť takýto kontrakt s verejnou inštitúciou, ktorou je aj VšZP, nakoľko sa vždy súťaží nejaký objem dát za konkrétny finančný paušál. Táto skutočnosť však poukazuje na potrebu zavádzania operational excellence praktík.

3. prevádzkové náklady na podporné činnosti, akými sú napríklad prevádzkovanie call centra. Dovolil som si spraviť  test, takzvaný “Mystery shopping“ a zavolal som v sobotu na všetky tri call centrá zdravotných poisťovní. Mal som jednoduchú otázku a síce: „Čo mám spraviť, keď som stratil kartu poistenca?“ Call centrum Dôvery a Union zdravotnej poisťovne ma vybavili do 5 minút, zatiaľ čo vo VšZP ma museli 3-krát prepojiť a celý zákaznícky servis trval cca 20 minút. Takže aj na vlastnej koži som zistil, že súkromné poisťovne majú zákaznícky servis zvládnutí omnoho lepšie než samotná štátna zdravotná poisťovňa. Ďalej by som rád spomenul Shared service centrá (SSC) alebo centrá zdieľaných služieb – dnes ich má VšZP údajne vyše 7, ideálne by ich bolo centralizovať do jedného veľkého centra po vzore súkromných zdravotných poisťovní. Pri ďalších podporných prevádzkových nákladoch, kde vidím priestor na zlepšenie,  sú služby napr. všeobecné služby ako upratovanie, správa registratúry dosiahli v roku 2018 výdavky v hodnote 2 789  062 eur, či náklady na stravovanie v hodnote 1 314 653 eur za rok 2018. Audit dodávateľských služieb/outsourcing-u môže priniesť nemalé úspory. Rovnako by som optimalizoval aj náklady za strážne služby. Ročné náklady na SBS dosiahli v roku 2018 sumu 5 627 908 eur, pričom súkromné zdravotné poisťovne nemajú žiadne náklady za služby súkromnej bezpečnosti. Zistil by som minimálnu úroveň pokrytia strážnych služieb na objektoch VšZP tak, aby spĺňali podmienky na komerčné poistenie proti krádeži, vandalizmu a obmedzil ich len na nevyhnutné.  Určite musím spomenúť aj fakt, že VŠZP je finančná inštitúcia, ktorá nie je platcom DPH, a preto každá dodávateľská služba je znevýhodnená o plus 20% daň, ktorú musí spoločnosť odviesť štátu. Preto je potrebné manažérsky prehodnotiť , či niektoré dodávateľské služby ako strážna služba či upratovacia služba nie je výhodnejšie internalizovať do vlastnej réžie s vlastnými zamestnancami.

4. prevádzkové náklady na centrálu a sieť pobočiek – tu by som vyzdvihol neopodstatnenosť vlastniť veľké hmotné aktíva VšZP oproti súkromným zdravotným poisťovniam vyplývajúcim zo súvahy. VšZP má zbytočne veľké priestory vo svojom vlastníctve, kde prevádzkuje svoje pobočky. Takto vznikajú náklady na správu týchto budov, ich opravy, už spomínane stráženie, atď.. Vieme dokonca o prázdnych nehnuteľnostiach vlastnených VšZP na Ondavskej a Dolnozemskej ulici v Bratislave, ktorých neefektívne využitie, tvorí náklady pre spoločnosť, namiesto ich prenájmu alebo odpredaja. Efektívny trend je zameranie sa na nehmotné aktíva a ich zhodnocovanie a prenájom nevyhnutných hmotných aktív ako sú nehnuteľnosti. Takisto VšZP využíva oproti iným súkromným zdravotným poisťovniam neprimerane veľké priestory pre svojich zamestnancov. V prepočte m2 na jedného zamestnanca  sú niekoľkokrát väčšie než využívajú súkromné zdravotné poisťovne.

 

Zatiaľ, čo VšZP využíva plochu 39 m2 na jedného zamestnanca, súkromnej zdravotnej poisťovne postačuje len 23 m2 na jedného zamestnanca. Ide o 16 m2 menej, čo činí 41% úsporu na priestoroch pre zamestnancov, čo som  získál telefonickým prieskumom, z katastra nehnuteľnosti a prevádzkových zmlúv zverejnených v CRZ.  Podľa môjho prepočtu by VšZP dokázala zefektívnením podlahovej plochy pobočiek ušetriť približne až 40 % nákladov na ich nájmom ročne. Zároveň by ušetrila aj na službách súvisiacich s nájmom ako sú upratovacie služby, strážne služby, ktoré sú platené v závislosti od m2 alebo m3. Je nevyhnutná aj optimalizácia organizačnej štruktúry s ohľadom na väčšiu elektronizáciu a automatizáciu. Taktiež nepovažujem za šťastné riešenie, že krajské pobočky VšZP a ich vedenie v tom – ktorom regióne rozhodujú mimo centralizovaného riadenia o množstve aktivít.

 

Pre zhrnutie, efektivita prevádzky je obmedzená aj súčasne platnou legislatívou, kde je explicitne v §6a zákona č. 581/2004 Z.z.  maximálny finančný limit, ktorý je možné použiť na prevádzkové výdavky z  celkových nákladov zdravotnej poisťovne. Obvykle to činí necelé 4% z celkových nákladov.

„Výdavky na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne
(1) Zdravotná poisťovňa môže v kalendárnom roku vynaložiť na prevádzkové činnosti výdavky najviac do výšky zodpovedajúcej podielu na úhrne poistného pred prerozdelením poistného za kalendárny rok (ďalej len „ročný úhrn“). Podiel na ročnom úhrne sa vypočíta podľa vzorca, ktorý je uvedený v prílohe č. 1, a zaokrúhľuje sa na dve desatinné miesta smerom nahor.
(2) Výdavky na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne podľa odseku 1 sú:
a) výdavky súvisiace so správou a zabezpečením činnosti zdravotnej poisťovne pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia (§ 6),

b) výdavky vynaložené na splátky úrokov z úverov alebo pôžičiek, ak zdravotná poisťovňa použila úver alebo pôžičku na úhradu výdavkov“

Aktuálne zdravotníctvo a zdravotné poisťovne zápasia s pandémiou. Zároveň prebieha kompletná výmena politických a manažérskych elít v štáte a verejnom sektore. Keď sa toto všetko upokojí, príde čas na reformy a paradigmatické zmeny. Svet ani zdravotné poisťovne (ďalej aj ako „ZP“) po ochorení a víruse už nebudú ako predtým, ale môžu byť ešte lepšie, napríklad takto:

akcelerácia elektronizácie a digitálnej transformácie (dobrovoľnej, aj zo zákona)

  • prihlášky
  • penetrácia a využívanie eZdravia a online služieb ZP
  • hlásenia a výkazy od zamestnávateľov
  • doručovanie cez portál verejnej správy (doručovanie PO a FO)
  • iné procesy ako napríklad kúpeľné poukazy či žiadosti klientov…
  • (interné) vzdelávacie a rozvojové procesy, (interné) stretnutia, workshopy, porady
  • poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku
  • PR a marketing

 

presadenie (urýchlenie) zmysluplných legislatívnych zmien, napr.

  • bezdomovci poistencami štátu,
  • poradenská činnosť a programy riadenej starostlivosti ako súčasť predmetu činnosti,
  • digitálny podpis ako plnohodnotná náhrada vlastnoručného podpisu,
  • použitie mobilnej aplikácie ako preukazu poistenca,
  • koniec bezhotovostného spôsobu platenia poistného a rozšírenie možností bezhotovostného spôsobu platby,
  • žiadosti o „splátkový kalendár“ aj v inej ako písomnej podobe,
  • výhradne elektronické zasielanie mesačných výkazov,
  • povinnosti zamestnávateľov realizovať oznamovacie povinnosti elektronicky,
  • používanie a sprístupňovanie na trh softvér ako zdravotnícku pomôcku,
  • rozšírenie definície kontroly na diaľku

 

úspory v prevádzke

  • jednorazové (najmä zrušené eventy, podujatia, projekty, vzdelávanie, …)
  • krátkodobé (najmä z pozastavenia niektorých činností, projektov, obmedzení dodávateľov, prípadnej optimalizácie počtu a štruktúry pracovných pozícií, prehodnotenia niektorých rozpočtových položiek),
  • dlhodobé
    • štrukturálne (napr. distribuované call centrum),
    • zjednodušenie interných procesov (napr. PN, stravné lístky),
    • úplná digitalizácia ZP, aby okrem pobočkových pracovníkov mohol každý zamestnanec vykonávať dlhodobo a efektívne svoju prácu v režime home office

 

B) Efektivitu nákupu/zazmluvňovania – tu si dovolím vytvoriť ďalšie subkategórie, a to:

  1. Stratégia a plánovanie – dlhodobé plánovanie príjmov a výdajov poisťovne, teda tvorba obchodno-finančného plánu a jeho spresňovanie a úprava za „chodu“, je interaktívny proces, ktorý má zabezpečiť funkčné rozdelenie poistného s ohľadom na uspokojivé očakávania (dopyt) poistencov. V súčasnosti je a ešte určite nejaký čas bude tento proces poznačený ochorením Covid-19 (ďalej len „ochorenie“) v dôsledku infekcie na koronovírus SARS-CoV-2 (ďalej len „vírus“) v Slovenskej republike. Faktom je, že kondícia slovenského zdravotníctva nebola dobrá ani pred epidémiou a teraz sa má vypnúť k výkonu, aký v histórii samostatného Slovenska nemá obdobu. Už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2020 bolo zrejmé, že na tento rok bude chýbať v systéme najmenej 200 mil. € len na to, aby mohlo fungovať aspoň tak ako v roku 2019 a bolo možné vykryť aspoň zvýšené náklady na mzdy zdravotníkov a rôznorodé „sociálne“ balíčky. Vplyv choroby a vírusu na zdravotníctvo a ZP bude vo všeobecnosti minimálne v týchto rovinách:

a) príjmy (poistné),

b) výdavky (náklady na zdravotnú starostlivosť),

c) prevádzka,

d) legislatíva,

f) obchodno-finančný plán.

Na príjmovej stránke PN-ky, OČR-ky, zastavená výroba, nižšie odmeny, zmrazovanie či plošný pokles príjmov zamestnancov bude znamenať nižšie zdravotné odvody a zníženie príjmov zdravotného systému, tak extrémne závislého na ekonomicky aktívnych (80 % príjmov verejného zdravotného poistenia). Veľmi závisí tiež od toho, aké konkrétne opatrenia príjme v tejto súvislosti štát, t.j. predovšetkým:

  • či, kedy a v akom rozsahu prijme opatrenia na zachovanie zamestnanosti,
  • či, kedy a v akom rozsahu odpustí (odloží) platenie zdravotného poistenia,
  • či, kedy a v akom rozsahu bude výpadok príjmov zdravotných poisťovní kompenzovať.

Náklady na zdravotnú starostlivosť môžu byť síce krátkodobo o niečo nižšie predovšetkým kvôli obmedzeniam na strane ponuky ako je nedostatok zdravotníkov či odkladanie plánovanej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach (približne o 15% pri 50% poklese produkcie, na výkonových a variabilných častiach kontraktov), ale v dlhodobom časovom horizonte budú pravdepodobne len vyššie, keďže platí, že neskoršie poskytnutá (kvôli ochoreniu a vírusu „odložená“) zdravotná starostlivosť bude drahšia. Navyše, už dnes niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti požadujú finančné kompenzácie za potenciálny výpadok ich príjmov a tiež za ich dodatočné náklady (napr. zabezpečenie respirátorov, masiek, dezinfekcie, zdravotné pomôcky, nadčasy a pod.).

Dokonca mnohí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti si vytvorili samostatné nákladové stredisko na účtovanie  všetkého, čo súvisí so šírením vírusu. Lepšie sa im tak budú v blízkej budúcnosti dokladovať zvýšené náklady súvisiace s novým vírusom. VšZP ale aj ďalšie ZP to budú mať v týchto časoch veľmi ťažké. Jediným  predstaviteľným riešením je, že štát bude férovo v plnej miere kompenzovať (ním) spôsobný výpadok príjmov a zvýšené náklady všetkým zdravotným poisťovniam cez navýšenie platby za poistencov štátu.

  1. Kontraktácia a zazmluvnenie – ešte približne pred dvoma rokmi, celý proces nákupu starostlivosti fungoval na základe rozhodnutia troch ľudí vo vedení spolosčnosti, jedného člena predstavenstva a dvoch vedúcich odborov. Títo ľudia boli navyše často blízko k členovi predstavenstva, ktorý bol zodpovedný za zmluvné vzťahy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Pre celý systém to znamenalo, že najväčšia poisťovňa na trhu zazmluvňuje nových poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a výkony niekde za zatvorenými dverami, na základe neznámych dát a rozhodnutí úzkej skupiny ľudí. Takýto systém tvoril ideálny základ pre preferované dohody a všetky vyššie spomenuté kauzy pri ktorých odtekali zdroje verejného poistenia do súkromných rúk. Dnes je však situácia diametrálne iná. Celý proces zastrešujú tri samostatné odbory ktoré sa navzájom kontrolujú a pripomienkujú si pracovné materiály – ekonomický, zdravotný a revízny a odbor stratégie:

2a. ekonomický sa vyjadruje k cenám a celkovej efektivite žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti  a porovnáva požiadavku s obchodno-finančným plánom poisťovne, ktorý schvaľuje  akcionár, teda štát,

2b. následne sa na odbore stratégie posudzuje  prínos pre systém ako taký, prínos pre zazmluvňovanú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti  z pohľadu naplnenia potrieb a požiadaviek poistencov VšZP.

2c. na koniec sa k návrhu vyjadruje odbor zdravotný a revízny, ktorý spracuje medicínske stanovisko. To hodnotí celkový systém manažmentu pacienta, teda či nové pracovisko zapadne do toho, ako sa poskytuje zdravotná starostlivosť. Prípadne, ak ide o existujúce pracovisko, pozerá sa na to, aké má doterajšie výsledky – klinické ale aj prevádzkové, teda prípadné pochybenia zistené pri revízií.

Dnešný proces je citeľné transparentnejší, členovia komisie vidia názory a odôvodnenia ostatných, komisia pracuje omnoho dynamickejšie a zamedzil sa priestor pre „subjektívne“ rozhodnutia. Vedenie odborov sa jednohlasne vyjadrilo, že po zmene procesu kontraktácie, ktorá nastala začiatkom septembra 2019, sa k ich pripomienkam, ktoré sú založené na tvrdých dátach prihliada ráznejšie. Zároveň sú všetci členovia predstavenstva viac zapájajú do fungovania a kreovania záverov komisie, ktorá má na starosti uzatváranie zmlúv s jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

Z môjho pohľadu je tu najdôležitejší vzťah dopyt vs. cena a rokovaním medzi VšZP a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sa hľadajú spoločné cesty. Určite neodporúčam vyjednávať na základe jediného ukazovateľa, a to ceny, ale kreovať určité podmienky typu „ak …. tak potom aj …..“  a  negociovať na viacerých frontoch, zaviesť inovatívne spôsoby zazmluvňovania, ako napr. balíčkové ceny, ktoré budú výhodné pre zdravotnú poisťovňu, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pacienta zároveň.

  1. Vyhodnocovanie plnenia kritérií zmluvne dohodnutých s poskytovateľmi ZS a revízna činnosť. Môžeme rozdeliť na internú a externú revíziu podľa vykázanej zdravotnej starostlivosti.

Revízne činnosti ZP odhaľujú neúčelnú a nesprávne vykázanú zdravotnú starostlivosť. Cieľom je kontrola dodržiavania pravidiel a hospodárnosti vynakladaných zdrojov. Spôsob vykonávania kontrol sa v priebehu času mení – väčší dôraz na revízne činnosti ex-ante,  využívanie pokročilých analytických softvérov.

Postupom času ZP využívajú aj preventívne nástroje, ktorých cieľom je buď PZS vzdelávať alebo zabraňovať poskytnutiu nesprávnej starostlivosti už pri jej vzniku. Efektívnym spôsobom je nastavenie pravidiel v softvéri, ktoré poskytovateľovi „nedovolia“ vykázať a vykonať nesprávnu zdravotnú starostlivosť. Príkladom je funkcia elektronického zdravotníctva eRecept, ktorá pri predpisovaní lieku upozorní na nesprávne vyplnené údaje, porušenie indikácie a v budúcnosti potenciálne aj na negatívne kontraindikácie s inými liekmi pacienta. ZP využívajú tiež ex ante komunikáciu s poskytovateľmi, ktorej cieľom je upraviť ich správanie v súlade s pravidlami. V dôsledku spomenutých prístupov k nesprávnej zdravotnej starostlivosti nedôjde a ich efekt sa neprejaví vo forme zaúčtovaného finančného dopadu revízií. Preto vyhodnotenie efektívnosti revíznych činností nie je jednoznačné

Osobne vidím priestor na zavedenie čo najvyššej automatizácie – automatické revízie softvérom  a automatické indikovanie terénnych revízii, kedy si tím revíznych lekárov „posvieti“ na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Automatizácia procesov by viedla napr. k tomu, že šéf odboru by stratil rozhodovaciu silu o nevykonaní revíznej kontroly u „VIP“ klienta.

Od schválenia Revízie výdavkov na zdravotníctvo I. sa vďaka úsporným opatreniam znížili vybrané výdavky VZP o 115 mil. eur v období 2017 až 06/2019. V rovnakom období sa však sledované výdavky univerzitných a fakultných nemocníc zvýšili o 138 mil. eur, primárne v dôsledku legislatívnych opatrení ovplyvňujúcich osobné náklady. V 1. polroku 2019 tak nebola generovaná žiadna úspora, sledované výdavky sa zvýšili o 23 mil. eur. Čiastkovo sa od roku 2016 podarilo znížiť výdavky VZP na lieky na recept (o 26,5 mil. eur) a na

zdravotnícke pomôcky (o 20 mil. eur). Hoci zákon o lieku č. 363/2011 Z. z. bol od roku 2016 novelizovaný šesťkrát, pravidlá pre preplácanie liekov na výnimky zavedené neboli. Rovnako tak neboli zavedené limity zo strany ZP pre ambulantných poskytovateľov SVLZ, čo sa negatívne prejavilo zvýšenými výdavkami. Opätovná novelizácia zákona  o lieku na konci roka 2018 zamedzila zhoršovaniu negatívneho dopadu predchádzajúcej legislatívnej úpravy. Nové nákladné lieky už nevstupujú do kategorizácie v nekontrolovanej miere. Problémom zostávajú drahé lieky, ktoré boli kategorizované v minulosti a sú naďalej uhrádzané z VZP bez ohľadu na ich nákladovú efektívnosť.

Ako dosiahnuť navýšenie počtu poistencov – je potrebné povedať, že VšZP potrebuje nanovo zrevidovať a pripraviť  segmentáciu poistencov a začať zisťovať spätnú vázbu od odídených ale aj od stávajúcich poistencov. Dovolím si túto problematiku rozdeliť do nasledujúcich subkategórii:

a) Nábor nových poistencov

Tu vidím obrovský priestor  v kategórii práve narodených detí, kde by bolo vhodné odpozorovať od súkromných zdravotných poisťovni inovatívne prístupy, čo ponúkajú mamičkám, aby dali ich dieťa po narodení do ZP, keďže platí, že dieťa je často najlepším poistencom a existuje korelácia medzi voľbou poisťovne rodiča na základe poisťovne vhodnej pre dieťa. Ďalšou skupinou by mohli byť prichádzajúci z iných krajín (cudziny) na Slovensko. Tu vidím priestor v dobrej kampani a v spolupráci s našimi veľvyslanectvami cez MZV SR alebo sprostredkovateľmi víz. 

b) Retencia poistencov VšZP

V tejto subkategorií je najdôležitejšie  komunikovať, komunikovať a ešte raz komunikovať – byť v kontakte s poistencami, je totiž dokázané, že poistenec ktorý o poisťovni počuje alebo je s ňou v aktívnom kontakte akýmkoľvek spôsobom, je naklonený zostať. Preto je komunikácia dôležitá najmä s aktívnymi poistencami VšZP, tzv. stávajúcimi poistencami, aby si ich v rámci prepoisťovacej kampane neodchytila iná ZP. Pri retencii sa nám objavujú aj poistenci, ktorí sú náchylní sa aj každý rok prepoistiť v rámci kampane. O takýto typ poistenca si myslím, že nemusí mať VšZP záujem, lebo náklady na jeho zaradenie do systému sú vyššie ako ich návratnosť, nakoľko obvykle nevydrží v systéme viac ako rok. Preto je potrebné, možno prekvapivo, zaviesť systém minimalizácie náboru poistencov z tejto kategórie. Takou poslednou kategóriou ale značne veľkou je skupina poistencov, ktorým je absolútne jedno, kde sú poistení.  A to je kategória poistencov, kde vidím priestor pre masové PR aktivity – tlačiť štatistiky – VšZP sa hrdí tým, že uhrádza viac nadštandardnej starostlivosti ktorá musí byť osobitne schvaľovaná, ja som však túto štatistiku ešte nikdy v médiách nevidel a to nepochybujem, že VšZP skutočne prepláca viac nadštandardnej starostlivosti ako súkromné poisťovne. Takže odporúčam, ak táto štatistika existuje, ju využiť práve na PR a nábor nových poistencov.

 c) Akvizícia nových poistencov z inej poisťovne – po dobrej segmentácií poistencov je nutné aktívne adresovať ich potreby, ako napr. kopírovať zubné balíčky ako bonus pre nových poistencov. V rámci komparácie a zdroja z internetu som zistil, že všetky tri zdravotné poisťovne ponúkajú príspevok na zuby pre deti, avšak len Dôvera a Union zdravotná poisťovňa ponúka príspevok na zuby aj pre dospelých. Vrátenie doplatko za lieky pre detí tiež ponúkajú len súkromné zdravotné poisťovne. Všetky tri zdravotné poisťovne svorne ponúkajú ako bonusy očkovanie, ošetrenie u nezazmluvneného lekára, či príspevok na kúpele.v programe prevencie zas naopak vyniká VšZP a Union zdravotná poisťovňa. Príspevok na liečbu nehradenú zo zdravotného poistenia a zľavu vo VIP izbách vo vybraných nemocniciach zas ponúka jediná Dôvera zdravotná poisťovňa.

Odporúčal by som dopracovať a signifikantne vylepšiť webové rozhranie  pre prepoistenie (virtuálnu pobočku). Okrem webu a pobočky je nutné distribuovať informácie medzi ľudí  a proaktívne oslovovať nových poistencov, spolupráca s mestami na úrovni organizovania kultúrnych podujatí, kde by bola vždy odprezentovaná aj práca a produkty VšZP. Stála by za uváženie aj kampaň „door to door“ vo vybraných mestách.

Použité zdroje:

Implementačná správa  za rok 2019

Ozdravný plán VšZP na rok 2017

Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia 2018

Legislatíva k prechodným ustanoveniam počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (lex corona)

Výročná správa o hospodárení  VšZP za rok 2018

Výročná správa 2018 Dôvera zdravotná poisťovňa a.s.

Výročná správa k 31. decembru 2018 a Správa nezávislého auditora máj 2019 Union zdravotná poisťovňa

Telefonické prieskumy, rozhovory, osobné skúsenosti

Zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

https://www.katasterporatl.sk

https://www.crz.gov.sk

https//www.udzs-sk.sk

https://www.vszp.sk

https://www.dovera.sk

https://www.union.sk

https://www.financnykompas.sk/zdravotne-poistenie

Poistovne.sk – Porovnanie: Aké výhody vám ponúkajú zdravotné poisťovne

 

Zoznam použitých skratiek

VšZP – Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.

ZP – zdravotná poisťovňa

SBS – súkromná bezpečnostná služba

DZP – Dôvera zdravotná poisťovňa a.s.

VZP – verejné zdravotné poistenie

PR – public relations/styk s verejnosťou

SVLZ – spoločné vyšetrovacie a laboratórne zariadenia

PN – práceneschopnosť

OČR – ošetrenie člena rodiny

CRZ –  centrálny register zmlúv

PO – právnická osoba

FO-  fyzická osoba

PPZP – počet poistencov zdravotnej poisťovne

 

 

Teraz najčítanejšie

Filip Barbarič

Vyštudoval som Právnickú fakultu Trnavskej univerzity. Hneď po ukončení univerzity som sa vrhol do praxe. Pôsobil som ako oblastný právnik v neštátnej stavebnej a developerskej spoločnosti. Tu som sa stretol nielen s klasickou právnickou praxou, ale aj s priebehom verejných obstarávaní. Keďže sme vtedy pôsobili na pozícii uchádzača, museli sme ako tím pripravovať podklady do rôznych verejných súťaží. Aby som si rozšíril rozhľad a dokázal vnímať veci aj z druhej (štátnej) strany, rozhodol som sa zamestnať vo verejnom sektore. Ako právnika na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ma zavialo k špecifickému druhu medicínskeho a zdravotníckeho práva. Ako povedal Seneca, osud vedie toho, kto chce, kto nechce, toho ťahá. Ako som začal spoznávať právnickú prax, zisťoval som, že práve oblasť práva a manažmentu zdravotníctva je mi veľmi blízka. Začal som sa zúčastňovať mnohých odborných konferencií a workshopov. Môj záujem som zakončil trojročným štúdiom Master of Public Health. Vyvrcholením mojej práce na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo, že sám som tento inštitút reprezentoval na konferenciách, predstavoval jeho prácu a výsledky.