Denník N

Björk na Pohode: Keď sa dozviete, čo sa skutočne stalo, budete šokovaní!

Šokujúce je práve to, že na rozdiel od tvrdení niektorých médií sa nestalo nič, čo by stálo za palcové titulky.

Björk prišla vo štvrtok v noci do Trenčína, v piatok relaxovala, v sobotu sa pripravovala na koncert, po koncerte sa išla pozrieť na pár kamarátov z iných kapiel, a v nedeľu odcestovala. Väčšinu času som bol ako zástupca festivalového tímu pri nej a nezaznamenal som nič, čo by stálo za palcové titulky.

Preto ma celkom prekvapilo, keď som si v médiách prečítal článok s nadpisom „Hlavná hviezda Pohody Björk šokovala: Má len jednu požiadavku, ale poriadne čudnú!“. Aká čudná požiadavka to bola? Ušlo mi niečo?! Po prečítaní článku som netušil, či sa mám skôr smiať alebo vystrúhať teatrálny obojručný fejspalm. Základné posolstvo celého článku bolo, že speváčka „odmietla stretnutie s médiami a s fanúšikmi” a „trvala aj na tom, aby sa k nej po jej príchode nikto nepribližoval a nikto ju neoslovoval“. V tlačenom vydaní dokonca obrovské titulky hlásajú: „Nehovorte so mnou!”.

Ako to bolo naozaj? V skutočnosti išlo o úplnú banalitu. Keďže mala za sebou dlhú cestu, požiadali sme hotel, aby dostala po príchode rovno kartičku od izby a aby ubytovanie prebehlo čo najrýchlejšie. Aby sa nemusela zdržiavať a čakať na recepcii, kde môže byť niekedy vcelku rušno. Je to dosť nepríjemné, ak sa po celodennej komplikovanej ceste a čakaní na meškajúce lety vytvorí okolo umelca na recepcii hlúčik ľudí, ktorí pýtajú fotky a autogramy. Nie každý umelec trpí kardashianovskou posadnutosťou zdieľaním každého detailu svojho života so svetom. Menej je niekedy viac. To je všetko. Žiaden disrešpekt voči fanúšikom, žiadna arogancia. Išlo hlavne o otázku únavy po dlhej ceste a trochu aj o otázku bezpečnosti: známe tváre často priťahujú divných ľudí. Björk o tom, bohužiaľ, vie svoje.

Hneď na druhý deň vyšiel v rovnakom denníku ďalší článok. Pre zmenu o tom, že speváčka nemá žiadne maniere. Dokazuje to video z hotela, ktoré novinár natočil na hotelovej chodbe. Manažér zariadenia sa vo videu vyjadruje, že nemala žiadne špeciálne požiadavky. Článok konštatuje, že si dokonca sama tlačila svoj kufor (čo už, keď väčšina slovenských hotelov nemá nosičov batožiny).

Rád by som vedel, aký príbeh novinár v hoteli hľadal. Umelcov, ktorých bookuje Pohoda, sprevádzam už ôsmy rok. Možno ste si všimli, že agentúra nezverejňuje tlačové správy s detailnými požiadavkami vystupujúcich. Má na to dva dôvody. Prvým je základná slušnosť: ak si niekoho pozvem na svoju akciu, nebudem ich priania či obľúbenú značku nápojov vytrubovať do sveta. A druhý dôvod je, že v požiadavkách aj tak málokedy nájdete niečo zaujímavé. Žiaden umelec si ešte nikdy nežiadal umiestniť do priestorov recepcie svoju sochu v životnej veľkosti, nainštalovať do izby akvárium s krokodílom, naplniť vaňu krvou nepoškvrnených panien či naservírovať šampanské z paluby Titanicu. Väčšinou žiadajú akurát svoje obľúbené jedlá a nápoje, maximálne masáž či cvičenie jogy. Málokedy je na zozname položka, ktorá by sa nedala bežne kúpiť v Tescu. Vo festivalovom tíme sa napríklad traduje historka o zahraničnej kapele, ktorej súpis požiadaviek na „backstage catering“ zahŕňal jedinú vec – horalky.

„Áčkoví“ umelci sú väčšinou profesionáli, ktorí si prídu urobiť svoju prácu. Na vymýšľanie nemajú čas ani chuť. Osemdesiate roky sú dávno preč, exces už sa nenosí. Turné je vyčerpávajúce a namáhavé: vystúpenia dlho do noci, komplikované presuny, meškajúce odvozy, skoré ranné lety, hodiny strávené čakaním na letiskách. Nabité plány si žiadajú tvrdú disciplínu a dobrú fyzickú kondíciu. Každý odfláknutý koncert by sa hneď objavil na sociálnych sieťach. Treba ísť neustále naplno. Preto by sa zoznam požiadaviek väčšiny špičkových umelcov dal zhrnúť asi takto: tichá izba s pohodlnou posteľou; jedlo, na ktoré sú zvyknutí a nerozhádže im žalúdok; fyzická bezpečnosť; a trocha súkromia.

Rozumiem, že novinári chceli za každú cenu vyrobiť senzáciu. Už menej mi je však jasné, prečo hotel cítil potrebu vyjadrovať sa k detailom pobytu svojej klientky. Celkom ma desí predstava, že sa niekde ubytujem a  hotelier bude médiám dodávať detaily o mojom pobyte, videá z môjho príchodu, fotky z mojej izby. Hotel by mal svojich hostí chrániť, nie okamžite všetky podrobnosti ponúkať na verejné zdieľanie. Nie je nevyhnutné oznam o príchode známeho hosťa ihneď vešať na facebookú stránku hotela.

Je skvelé, že Trenčín a Pohoda čoraz viac motivujú vystupujúcich umelcov k tomu, aby si vychutnali mesto a festival. Je skvelé, že fanúšikovia môžu svoje hviezdy stretnúť, dokonca si s nimi dať po vystúpení drink a porozprávať sa. Že ich počas festivalu stretávame na letných terasách trenčianskych kaviarní, pri prechádzkach mestom, na iných koncertoch.

Keď sa však medzi manažérmi a agentmi rozchýri, že hotely v meste nie sú práve najdiskrétnejšie, dovolia paparazzom filmovať ich príchody a ohrozujú ich bezpečnosť verejným zdieľaním informácií o pobyte, môže sa tento trend zastaviť. Nasledujúca návšteva špičkového umelca v Trenčíne môže vyzerať tak, ako už párkrát predtým: nocľah vo Viedni, príchod na festival dve hodiny pred vystúpením, ochranka pred šatňou a rovno z pódia odjazd preč.

Prečo si takto hotely odpudzujú svojich hostí? Je tá publicita naozaj taká cenná, že sú ochotní ohroziť ich bezpečnosť a svoje dobré meno?

Nuž, ako sa spieva v jednej piesni – there’s definitely, definitely, definitely no logic to human behavior.

 

Autor fotografie: Ctibor Bachratý

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie