Denník N

Mŕtve duše, trestné oznámenia, štrajky: ako za rok zničiť vynikajúcu fakultu

Dekan Ivan Kotuliak
Dekan Ivan Kotuliak

Čo sa deje na FIIT, prečo ste o tom čítali a prečo je to dôležité.

V článku sa dozviete:
• prečo ste o FIIT toľko počuli,
• akú úlohu v tom všetkom zohráva tajomná blogerka,
• čo sa dialo v noci na Silvestra,
• prečo študenti aj zamestnanci štrajkujú a dávajú výpovede,
• ako situácia na FIIT vyzerá dnes.

Ale aj:
• ako porušiť verejný prísľub,
• ako obísť výberové konanie,
• ako znefunkčniť senát na celý rok,
• ako sa udržať vo funkcii aj napriek odporu zamestnancov a študentov,
• ako špičkovú fakultu uvrhnúť do chaosu.

Jeho čítanie vám zaberie zhruba 15 minút.

Toto je neuveriteľný príbeh o tom, ako za niekoľko mesiacov najprv znefunkčniť, a potom de facto zničiť prestížnu IT fakultu. Nájdete v ňom všetko: zvláštne rozhodnutia, mŕtve duše, pochybné hlasovania, trestné oznámenia, protesty a štrajky. Na začiatku bolo špičkové pracovisko, o rok neskôr je nefunkčná fakulta s nejasným osudom.

Fakulta informatiky a informačných technológií (FIIT) STU je výstavnou skriňou slovenského vzdelávacieho systému. Teší sa rešpektu odborných kruhov, spolupracuje so zahraničím aj súkromným sektorom. Študenti nemajú problém s uplatnením a pedagógovia na nej zas vyučujú aj napriek tomu, že finančné ohodnotenie v súkromnej sfére je omnoho atraktívnejšie. Ide o úzko prepojený a až donedávna funkčný mikrosystém.

Aj ja som si o dianí na nej prečítal veľa, ale pochopil len málo. S pedagógmi a študentmi som práve preto v rozhovore strávil niekoľko hodín, počas ktorých som sa snažil pochopiť, o čo vlastne ide. Výsledkom je tento text, ktorý ukazuje, ako sa z ťažko pochopiteľných dôvodov dá zničiť nielen fakulta, ale aj ohroziť budúcnosť jedného z kľúčových odvetví.

Zdroj: fiit.stu.ba

Čo sa stalo pred voľbami

Sme v apríli minulého roku, kedy akademický senát vyhlásil na 5. júna voľby dekana. Hoci išlo o voľby s pomerne veľkým predstihom – funkčné obdobie dekanky Márie Bielikovej sa končilo až 2. decembra 2019 –, nebola to výnimočná situácia a išlo o zabezpečenie hladkého prechodu a kontinuity.

Akademický senát ako najvyšší fakultný orgán volí dekana a je zložený zo zástupcov zamestnancov a študentov. Medzi študentmi, ktorých je asi 1 200, sa pritom účasť vo voľbách do senátu pohybuje zhruba na úrovni 15%; pri troche snahy sa tak do senátu môže dostať prakticky ktokoľvek a jeho zloženie sa ľahko môže zmeniť tak, že umožní získať funkciu človeku, ktorý nemá väčšinovú podporu v teréne.

Keďže niektorí zástupcovia zamestnancov v senáte sa pred voľbami vyhýbali komunikácii s nimi, vznikli podozrenia, že voľby môžu mať nečakaný výsledok; navyše sa začali šíriť nepravdivé informácie o rodine a majetkových pomeroch dekanky.

Skupina zamestnancov preto ako vyjadrenie väčšinového názoru narýchlo zorganizovala petíciu, v ktorej jej takmer 70% zamestnancov vyjadrilo dôveru. Mária Bieliková je v IT komunite rešpektovanou odborníčkou a držiteľkou ocenenia IT osobnosť roka 2016. Túto petíciu následne zaslali senátorom.

Senát napriek tomu pomerom 7:5 prekvapujúco zvolil jej protikandidáta Ivana Kotuliaka. Predseda senátu následne zvolal mimoriadne zasadnutie, ktoré malo v súlade s volebným poriadkom na programe odvolanie senátorov za zamestnancov z dôvodu straty ich dôvery. Odvolanie iniciovala nespokojná väčšina zamestnancov.

Bývalá dekanka Mária Bieliková. Foto: Tomáš Benedikovič, Denník N.

Zápletka prvá: začiatok paralýzy

 V noci pred ďalším zasadnutím, ktoré sa malo uskutočniť 11. júna, však jeden zo senátorov podal návrh na novelizáciu Rokovacieho poriadku a Zásad volieb do senátu fakulty. Urobil to bez predchádzajúcej diskusie v akademickej obci a v rozpore s predpisom, podľa ktorého musí takýto návrh podať minimálne päť dní pred zasadnutím. Uvedený návrh by okrem iného znemožňoval odvolanie senátorov a mal umožniť neverejné zasadnutia, čo je v rozpore so zákonom o vysokých školách.

Keďže po predpokladanom prijatí tohto návrhu by nič nestálo v ceste zásadným zmenám v dokumentoch fakulty, niektorí senátori zareagovali tým, že sa vzdali mandátov a akademický senát tak znefunkčnili. Bola to jediná možnosť, ako zmeny zastaviť. Akademický senát ako kontrolný orgán dekana nefunguje dodnes.

Vznikol druhý dokument, v ktorom väčšina zamestnancov – teda tých, ktorých senátori zastupujú – vyjadrila súhlas s návrhom na odvolanie každého senátora. Desať nespokojných pedagógov podalo navyše vzápätí po zasadnutí senátu výpovede. Fakulta tak získala nového dekana výmenou za nespokojných zamestnancov a nefunkčný senát.

Ide o začiatok paralýzy: právomoci fakultného senátu prešli čiastočne do rúk veľkého univerzitného senátu. Svojich funkcií sa chceli vzdať aj prodekani, ale ich žiadosti nemal kto schváliť – senát fakulty bol nefunkčný. Vtedy sa prvýkrát ozvali aj študenti a ozval sa aj nový dekan – reagoval predžalobnou výzvou o poškodení dobrej povesti za list zamestnancov, ktorí vyjadrovali svoj nesúhlas s dianím na fakulte.

Hľadanie kompromisu

 Veľký univerzitný senát rozhodol, že sa situáciou bude zaoberať až 28. októbra, teda o viac ako štyri mesiace, po prázdninách a uprostred ďalšieho semestra. Urobil to aj napriek tomu, že podľa zákona môže fakultný senát nahrádzať vo veľmi obmedzenej miere a len na nevyhnutnú dobu. V záujme fakulty bolo naopak čo najrýchlejšie zvolenie nového senátu. Predseda akademického senátu univerzity sľúbil, že senát fakulty do nástupu nového dekana sfunkční.

Primárnou snahou zamestnancov fakulty bolo nájdenie kompromisu, vypísanie nových volieb a sfunkčnenie senátu – hľadali ho celé leto a jeseň. Spísali výzvu na vyhlásenie nových volieb, ku ktorej sa pripojilo aj 160 študentov.

Situácia bola vážna, podľa slov pedagógov aj študentov ju však chceli vyriešiť v rámci fakulty, aby nepoškodili jej vynikajúcu reputáciu. Desiati pedagógovia svoje výpovede stiahli, pretože podľa vlastných slov na fakulte chceli pôsobiť aj naďalej; odchod považovali za krajné riešenie až po vyčerpaní všetkých možností.

V zimnom semestri mal univerzitný senát vypísať voľby do fakultného senátu. Blížil sa 2. december, teda nástup nového dekana do funkcie. Zdalo sa, že predseda senátu nedodrží sľub, že do nástupu nového dekana bude najvyšší orgán fakulty funkčný. Zamestnanci sa tiež obávali, že dekan po nástupe na fakulte zamestná ľudí, vďaka ktorým získa ešte väčšiu moc. K sfunkčneniu senátu nielenže nedošlo – odložilo sa až na rok 2020 –, ale v rozpore so zásadami volieb nebol vo volebnej komisii ani jeden zástupca akademickej obce FIIT.

2. decembra 2019 sa Ivan Kotuliak ujal funkcie a pri svojom menovaní dal rektorovi STU prísľub, že až do sfunkčnenia senátu fakulty nebude robiť personálne zmeny v akademickej obci. Odchádzajúca dekanka Mária Bieliková predložila záverečný odpočet svojej práce a v aule plnej študentov zožala aplauz.

Ukázalo sa, že Ivan Kotuliak svoj sľub nemieni dodržať.

Dekan Ivan Kotuliak. Foto: Vladimír Šimíček, Denník N.

Zápletka druhá: anonymné obvinenia

Zatiaľ čo doteraz išlo o zákulisné ťahy, v tomto bode sa celý príbeh začína podobať kriminálnemu románu.

Hneď dva dni po nástupe do funkcie sa novému dekanovi podľa jeho vlastných slov ozval právny zástupca „whistleblowerky“, ktorá tvrdila, že bývalá dekanka sa dopustila protizákonného hospodárenia.

19. decembra sa na blogu Denníka N objavil článok od neznámej autorky Jany Vranovej, v ktorom obvinenia zopakovala. Keďže bol založený z falošného účtu, administrátori ho stiahli. Následne sa objavil na blogu Pravdy, kde dopadol rovnako. Autorka si tentokrát zvolila priezvisko Bielovranová.

Dekan začal na druhý deň, 20. decembra, na základe jej podnetu konať aj napriek tomu, že podľa vnútorných smerníc je na to určený Útvar hlavného kontrolóra STU.

Namiesto toho dekan z vlastnej iniciatívy objednal služby od externej advokátskej kancelárie vo výške maximálne 18 000 eur. Študenti pritom z vlastnej aktivity odhalili zaujímavé prepojenia, podľa ktorých išlo o tú istú kanceláriu, ktorá ho zastupovala, keď ako fyzická osoba podával predžalobnú výzvu.

Za pozornosť stojí, že Útvar hlavného kontrolóra pri neskoršom prešetrovaní žiadne pochybenia nenašiel. Rovnako za pozornosť stojí, že v ten istý deň dekan v komunikácii s rektorom, predsedom senátu, bývalou dekankou a jedným členom správnej rady napísal, že sfunkčnenie senátu sa dá očakávať až vo februári, v prípade nutnosti voľby opakovať až v apríli.

23. decembra zaslal nový dekan právnu analýzu poštou zamestnaneckej rade aj s návrhom na okamžité ukončenie pracovného pomeru bývalej dekanky. Zamestnanecká rada má na prerokovanie 2 dni, v tom čase však zamestnanci čerpali povinnú, práve dekanom nariadenú dovolenku.

Nasledujúci pracovný deň bol najskôr 2. januára, predsedníčka zamestnaneckej rady mala navyše dovolenku až do 13. januára, kedy prevzala zásielku. Vtedy však už bola bývalá dekanka vyhodená. Jasné tiež nie je, prečo dekan posiela list poštou na vlastnú fakultu deň pred Štedrým dňom.

Čo zistili študenti. Zdroj: askalot.sk

Zápletka tretia: čo sa stalo na Silvestra

Paralelne s týmto sa odohráva aj druhý príbeh. Nový dekan sa mal až do zvolenia nového akademického senátu pravidelne každý týždeň stretávať s rektorom STU, aby spoločne preberali ďalšie kroky. Súčasťou prísľubu dekana bolo aj to, že aj v prípade, ak prijme nových zamestnancov, tí nedostanú 100% úväzok – v tom prípade totiž nemajú hlasovacie právo vo voľbách do senátu. Malo ísť o ústretový krok.

Študenti fakulty sú však aktívni a situáciu aj počas sviatkov pozorne sledovali. Naprogramovali skript, ktorý situáciu monitoroval, a tak si 1. januára o tretej ráno, keď mali oslavovať nový rok, všimli, že do fakultného systému pribúdajú nové mená. Išlo celkovo o 15 zamestnancov na 100% úväzok – teda v rozpore s prísľubom. Títo boli navyše prijatí ako výskumní pracovníci, vďaka čomu nebolo potrebné výberové konanie.

V úzkej a prepojenej komunite pritom išlo o neznámych ľudí: nikto o väčšine nevedel, kto sú a čo robia. V decembri a januári tak bolo prijatých celkom 18 nových výskumných pracovníkov. Dnes vieme, že išlo napríklad o dvoch absolventov Strojníckej fakulty a jedného zamestnanca Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý sa predtým venoval vzdelávaniu väzňov.

Jednu výskumnú pracovníčku – bez akýchkoľvek výskumných výsledkov a s titulom z marketingovej komunikácie – poznajú aj médiá, keďže odvtedy vystupuje ako “hovorkyňa fakulty” alebo “poverená komunikáciou s verejnosťou”. Štyria z nich boli súčasní doktorandi dekana Kotuliaka, ďalší jeho bývalí doktorandi, či ich známi. Viacerí nemajú žiaden výsledok vo výskume a výskumu sa nikdy nevenovali.

 Čo viete z médií a prečo to viete

9. januára – teda predtým, ako bola doručená zamestnaneckej rade na vyjadrenie – dostala bývalá dekanka Mária Bieliková okamžitú výpoveď, na čo zamestnanci fakulty vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Podporu jej vyjadrili kolegovia z celého sveta. Od 12. januára začali študenti protestne prespávať na fakulte. Útvar hlavného kontrolóra začal činnosť, pre ktorú dostala bývalá dekanka výpoveď, prešetrovať deň po jej vyhodení. Ako sme spomínali, žiadne pochybenie neodhalil.

Potom sa rýchlo začali diať veci, o ktorých ste z médií pravdepodobne počuli; teraz však viete, prečo. Dvanásteho januára sa začal okupačný protest študentov, 13. januára vyhlásili štrajkovú pohotovosť zamestnanci. Štrnásteho januára sa do diania zapojil aj predseda správnej rady univerzity Milan Ftáčnik a rektor sa snažil uzavrieť dohodu o návrate bývalej dekanky.

V ten istý deň bola na rektoráte uzatvorená dohoda, podľa ktorej dekan stiahne výpoveď a bývalá dekanka, ktorá kandidovala do senátu fakuly, nebude kandidovať. O deň neskôr s mediátorom Milanom Ftáčnikom došlo k dohode o férových voľbách, ktorých sa novoprijatí zamestnanci nezúčastnia. Študenti v reakcii na to prerušili protest a zamestnanci štrajkovú pohotovosť.

Zapojili sa aj študenti. Zdroj: Facebook Za našu FIIT.

Zápletka štvrtá: neplatné voľby

16. januára sa konečne konali voľby do dlhodobo nefunkčného senátu, a tu sa dostávame k ďalšej zápletke – teda odhliadnuc od toho, že v ten istý deň sa dekan vo videorozhovore pre SME vyjadril, že by bývalú dekanku vyhodil znova.

Voľby totiž pod vedením volebnej komisie zloženej zo zástupcov iných fakúlt prebehli, ani na druhý deň ráno však neboli známe ich výsledky. Volebná komisia sa nakoniec pred obedom uzniesla, že voľby sú neplatné. Vydaný aj odovzdaný počet lístkov bol síce rovnaký, ale na prezenčnej listine bolo o jeden podpis menej. Skrátka: všetci, ktorí si prebrali hlasovacie lístky, aj hlasovali, len sa niekto nepodpísal. Väčšina novoprijatých zamestnancov sa volieb nezúčastnila, takže o výsledku rozhodli pôvodní zamestnanci.

Rektor STU aj Milan Ftáčnik apelovali na dokončenie volebného procesu, svoje stanovisko poskytol aj právnik Radovan Pala. Veľký senát tento výsledok aj napriek tomu schválil a voľby vyhlásil za neplatné, a to aj napriek tomu, že je to v rozpore s platnou legislatívou aj judikatúrou.

Judikát Ústavného súdu totiž hovorí, že ak pochybenie nemá vplyv na výsledok, nemá mať za následok neplatnosť volieb. Mária Bieliková sa na fakultu odmietla vrátiť, lebo na nej podľa jej slov panuje problém s demokraciou. Dekan okrem toho odmietol garantovať nezávislé vyšetrenie anonymného podnetu „whistleblowerky”.

Pripomíname dekanovo vyjadrenie z 20. decembra, že sfunkčnenie senátu sa dá očakávať až vo februári, v prípade nutnosti voľby opakovať až v apríli.

Keď učia iní

Zamestnanci fakulty na neplatné voľby začiatkom februára reagovali obnovením štrajkovej pohotovosti a nasledovala ďalšia vlna protestov.

13. a 14. februára rozoslal dekan zamestnancom email, v ktorom im oznámil, že si majú premyslieť, či sa k štrajkovej pohotovosti pripoja – ak áno, nahradí ich. Žiadal od nich, aby deklarovali, že sa do prípadného štrajku nezapoja, pričom právo na štrajk je neodňateľné a § 17 Zákonníka práce hovorí, že právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

Blížil sa, samozrejme, začiatok letného semestra – 17. február – a dekan začal pedagógov v štrajkovej pohotovosti v nedeľu pred začiatkom semestra nahrádzať: objavili sa externí vyučujúci zo Slovenskej akadémie vied, iných fakúlt a aj z firiem. V dôsledku toho sa menil rozvrh, ale nielen to.

Ubudli cvičenia a niektoré prednášky trvali kratšie – napríklad 20 namiesto 100 minút. Noví pedagógovia nemali jasno v obsahu a študenti zas v podmienkach úspešného absolvovania. Objavovali sa duplicitné informácie, niektorí pedagógovia nevedeli, čo už študenti vedia, úplne sa rozpadla nadväznosť. V jednom prípade boli dokonca študenti vyzvaní, aby si sami zabezpečili niekoho z pedagógov na fakulte, kto im bude konzultovať. Tento stav podľa dekana nijako neovplyvnil kvalitu výučby, študenti však tvrdili opak.

Pedagógovia v štrajkovej pohotovosti zatiaľ ukazovali, ako by vyzerala prednáška pod ich vedením, napríklad z predmetu Databázové systémy; usporadúvali tiež tematické prednášky – napríklad o Februári 1948.

Nové voľby do akademického senátu boli vyhlásené na 17. marca, vládli však obavy z toho, že dovtedy nad volebným procesom získa úplnú kontrolu nový dekan, a to pomocou zamestnancov, ktorých v rozpore so prísľubom rektorovi prijal na 100% úväzok. O situáciu sa začali zaujímať aj veľké firmy, ktoré s fakultou dlhodobo a úspešne spolupracujú: vydali vyhlásenie, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad situáciou a avizovali ukončenie spolupráce.

Zdroj: Facebook Za našu FIIT.

 Tesne pred koronou

 Ozvali sa aj študenti.

Tí na situáciu upozornili prostredníctvom stránky Za našu FIIT a zorganizovali aj protest, v rámci ktorého dokonca zabezpečili bilbordy. Mnohí z nich začali uvažovať nad tým, že inžinierske štúdium dokončia v zahraničí – oplatí sa pripomenúť, že to sú študenti, o ktorých je záujem a po skončení štúdia nebudú mať problém s uplatnením. V zásade išlo v slovenských podmienkach o výnimočnú situáciu: študenti sa sťažovali, že výučba nie je dostatočne kvalitná; chcú viac a lepšie.

To isté platilo aj o pedagógoch v štrajkovej pohotovosti. Požadovali vyriešenie situácie – teda férové voľby, garanciu akademickej slobody a zastavenie zastrašovania zamestnancov –, inak nemali na výber: podanie výpovede alebo nepredĺženie zmluvy je vo finále to isté a znamená ponechanie fakulty jej osudu. Počas nášho rozhovoru vysvetľovali, že odísť nechcú. Ohlásili ostrý štrajk od druhého marcového týždňa.

Dianie na fakulte bolo vtedy vo všetkých médiách, ale zároveň už bolo také komplikované, že ho nebolo ľahké pochopiť. Aj preto vznikol tento článok.

Do toho prišla korona. Presne v deň, keď mal začať ostrý štrajk.

Kde sa nachádzame dnes?

 Mnohí pedagógovia a študenti sa zapojili do boja s vírusom, ostrý štrajk bol odložený. Dnes hovoria, že fakulta je dôležitejšia ako to, kto ju vedie, a chcú na nej pokračovať. Končia sa im však zmluvy. Zákon o mimoriadnom stave ich dekanovi umožňuje počas jeho trvania predĺžiť bez výberového konania, teda vlastne na základe vlastného rozhodnutia.

Dekan v súčasnosti argumentuje tým, že výberové konania sa z dôvodu vírusu nemôžu uskutočniť, pretože nie je možné zorganizovať tajné hlasovanie – aj napriek tomu, že je sám autorom vedeckého článku o elektronických voľbách, a aj napriek tomu, že  výberové konania na iných fakultách prebiehajú a podľa stanoviska ministerstva prebiehať môžu.

Zároveň však naberá nových zamestnancov – študenti to vidia v akademickom informačnom systéme. Študenti aj pedagógovia hovoria o mŕtvych dušiach, ktoré nikto nepozná a na fakulte ich nevidieť; ich hlas však môže zavážiť vo voľbách do senátu fakulty.

Výberové konania by sa podľa všetkého mali konať až koncom leta a začiatkom septembra – otázne je, či sa človek vybraný tak krátko pred začiatkom akademického roka môže zodpovedne pripraviť na vedenie predmetu, najmä ak sú požiadavky naozaj vysoké. Úlohu môže zohrávať aj to, že v tom čase na fakulte nebudú prítomní nespokojní študenti.

Zhromaždenie začiatkom marca. Zdroj: Facebook Za našu FIIT.

Výučba počas krízy prebieha online a študenti sa sťažujú. Jeden pedagóg sa im za dva týždne neozval vôbec, iný im namiesto plnohodnotnej prednášky posielal iba zoznam literatúry. Na tom istom predmete bola situácia nakoniec taká neúnosná, že pedagóga nahradili pôvodnou vyučujúcou, ktorej predmet predtým odobrali, lebo vstúpila do štrajkovej pohotovosti. Dekan nevydal žiadne smernice, pokyny ani rady, ako realizovať  výučbu počas karantény.

Je prirodzené, že výučba v improvizovaných podmienkach trpí, aj tak však trpí omnoho viac ako by nevyhnutne musela. Zmätok, nespokojnosť, nefunkčné orgány, noví vyučujúci a väčšie študijné skupiny na kvalite rozhodne nepridávajú.

Dianie na fakulte však má ešte jeden dôležitý rozmer: môže mať dopad na čerpanie eurofondov na rôzne projekty. Fakulta na nich pritom spolupracuje aj s inými pracoviskami STU a UK, ohrozené sú tak projekty za milióny eur, ktoré ďaleko presahujú hranice fakulty. Istým spôsobom ide o účinnú páku, ktorú má dekan pri rokovaniach. Ohrozená je dlhodobo obojstranne prospešná spolupráca s firmami, niektoré ju už vypovedali.

Nateraz platí, že fakulta aj naďalej nemá funkčný senát. 20. mája má zasadnúť správna rada univerzity. Obavy pretrvávajú.

Tri otázky na záver

 Na začiatku tohto príbehu, v apríli minulého roku, bola renomovaná fakulta a úzko prepojená komunita, ktorá vie, čo chce v živote robiť a vie to robiť dobre. Počas rozhovorov som sa presvedčil o tom, že pedagógovia so študentmi spolupracujú  a navzájom sa vnímajú ako kolegovia – organizovali napríklad hackathony o agrodotáciách, aj na počesť Jána Kuciaka. Cieľom prvých je jednoducho poskytnúť najlepšie možné vzdelanie; cieľom druhých je ho získať. Až donedávna sa im to darilo.

O rok neskôr je na konci tohto príbehu nefunkčný akademický senát fakulty, nespokojní pedagógovia, študenti, správna rada, aj firmy. Na druhej strane stojí dekan, ktorý sa vyhráža zamestnancom žalobami.

V tomto príbehu sú neplatné voľby, anonymné blogy a porušené záväzky. Na fakulte sú zamestnaní cudzí ľudia, zatiaľ čo tí, ktorí na nej pracovali a pracovať chcú, na nej zrejme pracovať nebudú. Študenti sú nespokojní, ak aj nie so situáciou, tak prinajmenšom s výučbou: jej úroveň dramaticky poklesla a budúcnosť je nejasná.

Za rok sa práve takto z výkladnej skrine slovenského školstva stala fakulta uvrhnutá do chaosu. Úlohou tohto článku nie je zaoberať sa motiváciami zúčastnených, len popísať, ako sa to stalo.

Ak som však z tohto všetkého mal nejaký pocit, potom ten, že je to v zásade nepochopiteľná situácia; dobré meno inštitúcie a zabezpečenie kvalitnej výučby by totiž malo byť za každých okolností na prvom mieste. Otázky sú tri: Prečo? Prečo takto? A prečo až tak veľmi?

Zároveň je to však aj fascinujúci príbeh o tom, ako možno vymeniť akademickú obec a zničiť kvalitnú výučbu a výskum. Je to príbeh o tom, ako možno celkom otvorene a pred očami všetkých ovládnuť renomovanú inštitúciu a nebrať pritom ohľad na akademické, spoločenské a reputačné škody.

Je to príbeh, ktorý poznáme v mnohých variáciách: pred očami sa nám deje niečo nepochopiteľné; nikto však nič nerobí, nikoho sa to netýka.

Jeho ďalšie dejstvo sa odohrá budúcu stredu, kedy verejne zasadne správna rada univerzity, teda orgán, ktorého poslaním zo zákona je uplatňovanie verejného záujmu. Do veľkej miery rozhodne o tom, ktorým smerom sa poberie jedna z najlepších fakúlt na Slovensku. A či medzi ne bude patriť aj naďalej.

Posledným dejstvom totiž môže byť definitívne ovládnutie akademického senátu a koniec fakulty v jej súčasnej podobe. No a potom sa to už bude týkať nás všetkých, lebo pokles kvality pocíti celá spoločnosť.

https://www.facebook.com/samomarec/

Teraz najčítanejšie