B. M. Bendis: Daredevil — Muž beze strachu! IV. (Comicsový denník 11/2020)
„Jmenuji se Ben Urich. Jsem investigativní reportér Daily Bugle. Vážně bych si měl dojít k psychiatrovi. Jednou mě bodnula vražedkyne najatá mocným gangsterem a myslím, že od té doby mám trauma.
No, mám z toho trauma. Nejsem hloupý… jasně že z toho mám trauma. Jenom jsem s tím nikdy nic nedělal. Takže když tady teď — po těch letech — sedím a najednou si to celé prožívám znovu a znovu jako veterán z Vietnamu… připomíná mi to, že jsem traumatizovaná oběť a neměl bych dělat, co se zrovna chystám udělat.“
Poznáte Alexa Maleeva? Je to bulharský comicsový výtvarník, ktorý prerazil v Amerike svojim charakteristickým rukopisom — kombináciou akvarelu, gvašu a digitálnych kúzel. V istom bode svojho života začal spolupracovať so scenáristom Brianom M. Bendisom, s ktorým v rokoch 2001 — 2006 zožal obrovský úspech vďaka návratu jedného slepého červeného hrdinu.
Séria Daredevil: Muž beze strachu! začala u nás vychádzať v hrubých omnibusoch — a ako to už v živote býva, dostal som sa najprv až k zväzku číslo štyri (áno, opäť šťastie vo výpredaji). Keďže sú ale jednotlivé príbehy viac-menej uzavreté, nevadí to až tak veľmi, ako by sa zdalo. Tu som ich našiel presne štyri.
V pivnici Kostola sv. Márie v Hell’s Kitchen sedí v kruhu skupinka ľudí. Stretli sa, aby spolu s miestnym kňazom hovorili o svojich pocitoch a skúsenostiach, traumách, bolestiach a hriechoch. Každý ich príbeh je iný, niečo ale majú predsa len spoločné — zásah samozvaného strážcu zákona Daredevila. Prečo ho mnohí nenávidia a iní zas velebia? O tom je príbeh Desatora.
Príbeh číslo dva: novinár Ben Urich je povolaný do štátnej väznice, kde má urobiť rozhovor s bossom podsvetia Kingpinom. Nechtiac tak rozbehne premyslenú mašinériu, ktorej úlohou je mediálne, ale i fyzicky, zničiť Matta Murdocka. Preto je nevyhnutné, aby do toho všetkého zasiahol S.H.I.E.L.D. A objaví sa aj Elektra Natchios.
Príbehy číslo tri a štyri sú na záver už len také jednohubky. Čo by sa stalo, ak by Karen Page prežila? A ako by vyzeral súboj Punishera so Spider-Manom a našim slepým právnikom?
Omnibus začína ozaj výborne — prvá story je písaná takým tým Dark Knight štýlom. Kriminalita, pouličné gangy, podplatení policajti, tlmené farby, potlačené fantasy prvky. A veľký dôraz na dialógy, ktoré zaberajú väčšinu priestoru. Celé to vyznieva veľmi realisticky, pochmúrne a civilne. Mám to rád, tento prístup Daredevilovi veľmi sedí. A tá Maleevova kresba a maľované obálky!
O to väčšia škoda je, že v druhom príbehu — ktorým sa táto tvůrčí skupina s Mužom bez strachu rozlúčila — už bola akási rozjuchaná. Výbuchy, efekty, kopec „značkových“ postáv porozhadzovaných kade tade. Ak by z toho vznikol film, dostal by staré známe označenie digitálny bordel.
Moje mierne rozčarovanie našťastie (paradoxne) zachránili záverečné zošity, ktoré Maleev kreslil takmer úplne čiernobielo a mierne inou technikou — uvoľnenou perokresbou a tušovými škvrnami. Tu som si aj uvedomil — teda pripomenul — aká cool postava je Punisher.
V záverečnom texte Bendis píše, že sa chceli s Daredevilom rozlúčiť v najlepšom, a zbytočne to nenaťahovať. Myslím, že urobili dobre. Tééda, mohli by skončiť ešte o trocha skôr. Ale tak sa aspoň môžem tešiť na objavovanie predchádzajúcich omnibusov.
Ktoré sú, mimochodom, pod tým prebalom viazané v čiernej koži.
B. M. Bendis: Daredevil — Muž beze strachu! IV.
BB/art, 2012
384 strán
*
80 %
.
Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.
