Denník N

Advokát a korupcia

Hoci sa najmä justícia a prokuratúra,  dostala na Slovensku, najmä v poslednom období, po určitých odhaleniach do  veľmi zlého svetla,  advokáti sa zlej povesti “tešia“ už celé stáročia. Ak by sme žili v ideálnom svete, kde advokát nemôže počítať s úspechom, ak sa bude pokúšať ovplyvniť výsledok konania úplatkom, lebo by ho nemal komu dať, musel by sa buď poobzerať po inom živobytí, alebo sadnúť na zadok a pokúsiť sa o úspech štúdiom zákonov a rozhodnutí súdov. Kým bude korupčné prostredie znamenať úspech pre strany, ktoré si vedia rozsudky kúpiť, bude záujem o čestných a odborne zdatných advokátov zo strany klientov minimálny.

V spoločnosti silne rezonuje téma boja proti korupcii.

Niektorým sa však zdá, že pri tejto horúcej téme chýba častejšia zmienka o jej žeravých uhlíkoch, ktorými sú pre mnohých advokáti. Priamo na to poukázal pred pár dňami nový člen súdnej rady, sudca  Juraj  Kliment, v rozhovore s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou.

Hoci sa najmä justícia a prokuratúra,  dostala na Slovensku, najmä v poslednom období, po určitých odhaleniach do  veľmi zlého svetla ( aj keď dlhé roky dôveryhodnosť justície na Slovensku z roka na rok klesala, aby sa dostala do súčasného stavu),  advokáti sa zlej povesti “tešia“ už celé stáročia.

Ivo Hélory z Kermartinu (1253 – 1303), považovaný za patróna advokátov, svojím obetavým a skromným životným štýlom „prekvapil“ do tej miery, že v Bretónsku sa na jeho pamiatku zachoval verš: „Sanctus Yvo erat Brito – Advocatus et non latro – Res miranda populo“ ( Svätý Ivo z Bretónska bol advokátom a nebol lotor/zlodej/, čomu s ľud veľmi divil).

JUDr. Ivo Jáhelka, advokát z Českej republiky, známy aj ako pesničkár, v jednom zo svojich textov spieva „Horší než do voka drátem je setkání s advokátem, ..“

Prešibaná, cynická povaha advokáta, ktorý zdiera svojho klienta nie z jednej, ale z dvoch koží, je obľúbeným námetom spisovateľov, scenáristov aj režisérov. Seriály z právnického prostredia sa tešia dosť veľkej popularite, aby následne inšpirovali mladých ľudí voliť právnické štúdiá a vydať sa na dráhu advokáta vo vidine úspešnej kariéry zavŕšenej „životom za vodou“ najlepšie už v 40-tke.

Advokácia ako jediné z čisto právnických profesií sa môže pýšiť prívlastkom „slobodné“ povolanie. Okrem iného to znamená úplnú nezávislosť pri výkone povolania od štátu a to, že jediným zdrojom príjmu advokáta ( z jeho povolania) je jeho klient.

Súčasne je advokát, okrem svojho poslania vyjadreného v Ústave Slovenskej republiky a zákone o advokácii, mimochodom veľmi vznešene, aj podnikateľom, ktorý vykonáva svoje slobodné povolanie za účelom dosiahnutia zisku. Zisk advokáta slúži nielen na pokrytie jeho osobných potrieb, ale aj udržanie a rozvoj jeho podnikateľskej činnosti.

Kancelársky priestor, jeho zariadenie, réžia (elektrina, kúrenie, voda), telekomunikačné, administratívne a iné výdavky ( na zamestnancov, ak si ich môže dovoliť), poistenie, poplatky advokátskej komore, všetky musí advokát pokryť zo svojho príjmu z výkonu povolania.

Advokát, na rozdiel od iných právnických profesií, vykonáva svoje povolanie vo vysoko konkurenčnom prostredí, pretože advokátska komora nemá obmedzený počet členov na počet obyvateľov alebo z iných dôvodov ( na obvod súdu), teda advokátom sa môže stať každý, kto splní zákonné predpoklady. A  počet advokátov neustále rastie ( roku 1990 bolo v zozname advokátov zapísaných 272 osôb a dnes, podľa informácie na stránke Slovenskej advokátskej komory ich je 5600).

Advokátske povolanie sa prihlásilo k princípom liberalizmu a to aj ekonomického, voľnej súťaži, takže ich počet by mala korigovať len ich schopnosť „prežiť “ na relevantnom trhu.

Ak má byť advokát, ako podnikateľ, v takomto prostredí úspešný, musí byť schopný mať dostatočný počet klientov, ktorý mu za jeho službu platia. Klienti prídu vtedy, keď bude mať advokát dobré meno, a to  získa najmä vtedy, keď budú klienti spokojní.

Hoci spokojnosť klienta nemožno merať len jeho úspechom vo veci, v ktorej mu advokát poskytuje právne služby, predsa len úspešné zavŕšenie súdneho sporu, administratívneho procesu alebo dojednanie obchodného prípadu, výrazne zlepší klientovu náladu a pocit spokojnosti s jeho advokátom.

A najmä v prípade, ak má advokát pomáhať klientovi tam, kde konečný výsledok nezávisí priamo od jeho úsilia, ale od toho, akým spôsobom vykonáva svoje povinnosti tretia osoba – sudca, prokurátor, úradník, policajt, vzniká tlak na advokáta, aby ovplyvňoval postup, uvažovanie a konečné rozhodnutie tak, aby bol klient spokojný.

Ak by sme žili v ideálnom svete, kde advokát nemôže počítať s úspechom, ak sa bude pokúšať ovplyvniť výsledok konania inak, než odbornými znalosťami, schopnosťou argumentovať v záujme klienta a presvedčiť o jeho práve osobu, ktorá o ňom v konečnom dôsledku rozhodne, je vysoko nepravdepodobné, že by advokát čo len uvažoval o tom, že by sa pokúšal ovplyvniť rozhodovací proces ponúknutím úplatku.

Ak by vedel, že sudcovia (alebo iné osoby)  sú v tomto smere nekompromisní a nielenže úplatok neprijmú, ale za takýto pokus sa “ odvďačia“ trestným oznámením na advokáta, asi by sa nenašli mnohí, ktorí by založili úspech svojej advokátskej praxe na dávaní úplatkov.

Takto nastavený systém, by mladých ľudí vstupujúcich na dráhu advokátov od počiatku vychovával k tomu, že úspech vedie cez odborný rast a advokátske skúsenosti, nie cez kontakty, známosti a rôznu „chytristiku“, ktoré mu môžu vyniesť jedine diskreditáciu, stratu licencie advokáta a trestné  stíhanie.

Najúspešnejšími by neboli tí, ktorí vedia všetko vybaviť a zbytočne nezabíjajú čas štúdiom zákonov, a rozhodnutí súdov, ale užitočne ho trávia na večierkoch usporadúvaných ľuďmi, čo niečo znamenajú, na poľovačkách, golfových ihriskách a iných podujatiach s tými „správnymi“ ľuďmi.

V prostredí nulovej tolerancie korupcie, by sa možno aj dopyt klientov po „dobrých“ advokátoch, ktorí vedia všetko vybaviť, zmenil na dopyt po tých, ktorí sa v práve vyznajú a majú dobré odborné renomé u sudcov.

Kým bude korupčné prostredie znamenať úspech pre strany, ktoré si vedia rozsudky kúpiť, bude záujem o čestných a odborne zdatných advokátov zo strany klientov minimálny, čo vo svete voľnej súťaže znamená, že čestní  advokáti, spoliehajúci sa na odbornú argumentáciu,  majú len minimálnu šancu ekonomicky prežiť.

A ostanú len tí, ktorí plnia spoločenské objednávky.

Pokrivený systém nielenže nevylúči bezcharakterné typy, naopak, pokriví aj tých, ktorí na dráhu advokáta vstupovali s dobrým hodnotovým nastavením a ideálmi. Ale prázdny hrniec sa ideálmi plní ťažko.

Preto je správne, aby sa nastavenie rozumného systému začalo od základov, budovaním dôveryhodnej  justície a úradov bez prekvitajúcej korupcie, pretože zdravý systém „vypudí“ „škodnú“ aj  z radov advokátov a nezomelie tých slušných.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..