Denník N

Potrebujú LGBT ľudia zákony?

Tak ako to je?
Zmenia zákony skutočný stav našej spoločnosti, alebo musíme najprv zmeniť stav spoločnosti, aby sme mohli meniť zákony? Je zákon symbolom morálky krajiny?

Túto otázku si pokladám vždy, keď sa z času na čas objavia tie vlny debát o Istanbulskom dohovore, potratoch, registrovaných partnerstvách či právach menšín. Vždy sa začnem zamýšľať, či je naša spoločnosť dostatočne vyspelá na takéto témy, či sme schopní baviť sa na úrovni faktov a nie emócií a najmä, či je možná (a nutná) zmena zákonov. Je zákon iba symbol, alebo oveľa dôležitejší činiteľ kultúry?

To, ako spoločnosť rozmýšľa o určitých témach, je zrkadlom spoločenskej klímy a kultúry v krajine. To, aká je v krajine kultúra, je zase výsledkom nastavenia jej politík a zákonov. Avšak staré latinské príslovie hovorí, že v krajine s najväčšou kriminalitou je obvykle najviac zákonov. Ak nemá kto zákony ctiť, budú neviditeľné. Kto najviac ovplyvňuje kultúru krajiny? Jej predstavitelia. Ak budú mať politici možnosť znevažovať práva menšín, ak nebudú viazaní zákonom, aby tieto osoby chránili a rešpektovali, potom budú občania toto správanie reflektovať.

Ak sa budú politici smiať do tváre ombudsmanky, potom nemôžme čakať, že občania budú rešpektovať práva menšín, žien, detí, seniorov, invalidov… Ak budeme mať kultúru založenú na nenávisti, homofóbii a stredovekom patriarcháte, potom nemôžme čakať, že násilie na ženách zmizne. Ak sa bude politik vyjadrovať o menšinách s dešpektom a nenávisťou, spoločnosť bude jeho správanie postupne nasávať a reprodukovať.

Čo sa teda zmení spolu so zmenou zákonov? Povinnosti politikov. Politici nebudú môcť polemizovať s ombudsmankou o existencii, či neexistencii nejakého človeka. Nebudú môcť šíriť nenávisť z najvyšších miest v krajine. Ak uzákoníme partnerstvá ľudí rovnakého pohlavia, konečne budeme môcť začať meniť klímu nenávisti. Pretože hoci zákon je iba odsek na papieri, je to symbolické vyjadrenie rešpektu, uznania a úcty. Ak sa nám podarí malý progres aspoň na papieri, postupne sa začne meniť tá čudná kultúra tejto spoločnosti. Človek bez formálnych práv sa iba ťažko bude domáhať úcty a rešpektu v spoločnosti. Nie, homosexuálom nikto nezakazuje ich orientáciu. Načo teda potrebujeme zákony?  Aby politici nemohli svojim otrasným správaním legitimizovať nenávistné a stigmatizujúce prejavy spoločnosti voči týmto ľuďom.

Zákony potrebujeme z jednoduchého dôvodu. Naša spoločnosť totiž trpí vážnym nedostatkom. Mnohí z nás nemajú internalizovanú morálku, ktorá by zahŕňala úctu, toleranciu a rešpekt voči druhému. Bez ohľadu na jeho rasu, vieru, pohlavie, sexuálnu orientáciu, postavenie v spoločnosti či rodinný stav.

Zákony potrebujeme, pretože bez nich sa budú politici vysmievať nielen ombudsmanke, ale každému, kto je iný. A spoločnosť nikdy nepochopí, že žena nie je majetok muža a homosexuál nie je terč. To naozaj potrebujú gayovia zákony, aby spolu mohli bývať? Veď aj bez zákonov spolu normálne žijú…- Áno, v šedej zóne ako kriminálnici, ktorých štát nepovažuje za rovnoprávnych občanov.

Zákony im nezaručia automatickú zmenu správania spoločnosti a plošnú úctu, ale posunú ich na spoločenskú úroveň iných ľudí. A to je prvý krok. Práve neexistencia zákonov je silným nástrojom legitimizácie určitého jednania.

Obávam sa len, že kým budú na čele krajiny ľudia, ktorým táto netolerantná a nenávistná kultúra vyhovuje, žiadne zmeny neprídu. A budeme radi, ak nám zostanú aspoň tie práva, ktoré sme mali doteraz. Ako dosiahnuť, aby politici zmenili zákony a vytvárali krajinu, ktorá je naozaj pre každého? Správnou voľbou politikov.

A znova sa dostávam k úvodnej otázke. Treba zmeniť zákony, alebo nastavenie spoločnosti? Je možné meniť zákony v spoločnosti, kde vládne nenávisť voči menšinám a strach zo zmeny? Zvolí si takáto spoločnosť politikov otvorených zmene a inakosti? A je možné bez zmeny zákonov zmeniť náladu v spoločnosti, ak politici môžu beztrestne šíriť nenávisť a strach?

Teraz najčítanejšie