Denník N

Keď liečba ženám viac škodila, ako pomáhala

„Hystéria“ bola združená diagnóza pre mnoho psychických porúch hlavne u žien. V 18 a 19. storočí išlo i všeobecné označenie „nervovej slabosti“, pričom príznaky boli rôznorodé: Úzkosť, poruchy dychu, nespavosť, tras rúk, odpadávanie, bolesti hlavy, tažkosti s trávením, nadmerné potenie, nekontrolované pohyby, alebo nevysvetliteľné zmeny nálad.

Lekári sa snažili pomôcť, ako vedeli, ale niektoré teórie boli minimálne kontroverzné. Podľa niektorých vedcov išlo o poruchu spôsobenú niektorým zo ženských pohlavných orgánov a navrhovali kompletné vyoperovanie maternice a vaječníkov. Iní považovali ochorenie za dedičné a na základe eugenických názorov boli za to, aby osoby trpiace na hystériu nemohli mať deti.

V USA sa v druhej polovici 19.storočia objavila takzvaná liečba pokojom. Jej autorom bol Silas Weir Mitchell. Mitchell bol výnimočný lekár, ktorý ako jeden z prvých podrobne opísal mnoho neurologických porúch, ktoré boli dovtedy považované ako chirurgické. Odmietal radikálne zákroky, ako napríklad amputácie, v prípadoch, ak bola možná konzervatívna liečba. Bol presvedčený o tom, že príjemné prostredie, masáže a vysoko výživná diéta pacientom pomôže. Všetko toto bolo veľmi výnimočné a svoju liečbu na základe exaktných výsledkov začal aplikovať na ženy, ktoré trpeli na „hystériu“, „nervovú slabosť“ a „popôrodné depresie“. Vďaka jeho radám ho prezývali „doktor diéta a kľud“ a rodinám pacientiek nariadil prísnu izoláciu od akýchkoľvek negatívnych emócií, k čomu patrilo aj odobratie dieťaťa, minimálne návštevy, celodenné ležanie na lôžku s pravidelnou masážou a pravidelnými vysokokalorickými jedlami. V žiadnom prípade nebolo vhodné, aby sa ženy vzďaľovali z izieb, zažili čokoľvek nepríjemné, alebo „vzrušujúce“. A hlavne medzi to posledné patrilo takmer všetko.


V túžbe po rýchlom uzdravení aj napriek negatívnym hodnoteniam Dr. Mitchella začali rodiny pacientov používať „patentné liečivá“, a „toniká“ ktoré sľubovali okamžitú úľavu od akýchkoľvek psychických problémov.

Mark Twain s humorom opísal liečbu „Všeliekom“ v knihe Dobrodružstvá Toma Sawyera a efekt na kocúrika Petra bol nasledovný:„Tom Petrovi otvoril papuľku a nalial mu do nej liek. Peter vyskočil niekoľko metrov do vzduchu, vydal bojový pokrik a rozbehol sa okolo miestnosti, búchal do nábytku, prevracal kvetináče a spôsoboval všeobecný chaos. O chvíľu sa zdvihol na zadné a zúrivo trielil po miestnosti so zaklonenou hlavou a vydával zvuky, ktoré vyjadrovali neskrotiteľné šťastie. Potom začal behať okolo domu a po ceste šíril ničenie a chaos. Keď vstúpila Teta Polly, urobil vo vzduchu dve saltá, vydal zo seba mohutné hurá a vyletel von oknom, pričom za sebou ťahal zvyšky kvetináčov.“
Zázrak rýchleho pôsobenia životabudičov bol v ich obsahu. Základným zložením bol roztok alkoholu, do ktorého sa pridávali rôzne alkaloidy. Veľmi účinná bola zmes THC a kokaínu. Experimentovalo sa aj s opiátmi. Ďalší výrobcovia pridávali fosfáty, ktoré zosilňovali účinok liekov. Efekt na psychiku bol takmer okamžitý, ale z dlhodobého hľadiska išlo o smrtiacu kombináciu. Ešte horšie to bolo, keď na začiatku 20.storočia začala rádioaktívna mánia.

Do liekov sa pridávali smrtiace dávky rádioaktívnych zmesí, ktoré mali posilniť účinok lieku.

Čo prežívala žena, ktorá bola liečená takýmito metódami opísala Charlotte Perkins Gilman (Steton), ktorá sama absolvovala takúto terapiu a v knihe Žltá tapeta opísala fiktívny denník pacientky.

Ak rešpektovaný lekár a manžel presviedča všetkých známych, priateľov a príbuzných, že nejde o nič vážne, iba o nervové vyčerpanie, dočasnú depresiu, ktorá sa sem-tam prejaví ako hystéria, nič s tým neurobíte. To isté tvrdí aj môj brat, ktorý je tiež lekár. Nuž beriem fosfáty, alebo fosforečnany – ani netuším, čo to je.

Po čase však čitateľ začne vnímať, že všetko nie je celkom ako sa zdá.

Je to veľká, vzdušná izba, ktorá zaberá skoro celé poschodie, s oknami na všetky strany. Plná vzduchu a slnka. Najskôr mohla slúžiť ako detská izba, potom herňa a malá telocvičňa – usudzujem tak zo zamrežovaných okien, asi pre bezpečnosť detí, a na stenách sú upevnené kruhy a akési rebriny i popruhy. Tapeta a jej farba vyzerajú, akoby sme boli v polepšovni. Okolo záhlavia postele sú veľké škvrny a stena oproti je na tom rovnako. Nikdy v živote som nevidela horšiu tapetu. Nehovoriac o jej vzore, ktorý je prehreškom proti umeniu.

Kniha otriasla vtedajšími predstavami o starostlivosti o ženy s psychickými ťažkosťami a stala sa jedným z prvých diel feministickej literatúry. Napriek svojmu pomerne krátkemu rozsahu vtiahne čitateľa do deja, o čom sa môžete presvedčiť aj na našej stránke.

Igor Čonka
OZ Zabudnuté knihy

Zdroj obrázkov:Wikipedia

Teraz najčítanejšie