Denník N

Ekočítanie: rozhovor s Andrejom Kolenčíkom

Andrej Kolenčík: „Zemeguľa horí a je povinnosťou každého z nás s tým niečo robiť.“

Andrej Kolenčík vyštudoval propagačnú grafiku na ŠÚV a animovanú tvorbu na VŠMU. Venuje sa réžii hraných, animovaných a dokumentárnych filmov a taktiež videoklipom. Ako výtvarník sa zaoberá ilustráciou a dizajnom. Je spoluzakladateľom festivalu Fest Anča, aktuálne však už pôsobí pod svojou značkou Admiral Films.

Andrej Kolenčík. Foto – Anna Ďurišíková

Prečo Admiral?

Bol som raz na umeleckej rezidencii v pravej americkej rezervácii. Miestni obyvatelia mali problém zapamätať si moje meno Andrej, v ich jazyku to bolo pre nich príliš krkolomné. Radi ale chodili do neďalekého kasína s názvom Admiral a z nejakého dôvodu sa im to zdalo podobné ako moje meno, zrejme preto, lebo obe slová začínajú na A a sú podobne dlhé. A tak ma začali volať Admiral. Ja som sa neskôr rozhodol, že tak pomenujem svoju značku a filmovú spoločnosť.

Čomu sa venuješ v týchto pandemických časoch, ktoré filmárom veľmi neprajú, a na čom by si pracoval v ideálnom máji 2020?

Plánovali sme nakrúcanie teaseru/mini filmu pre skupinu Čisté tvary, ktorý mal podporiť ich koncertnú šnúru. To sa, samozrejme, muselo zrušiť. Taktiež sa presunula výstava Františka Studeného v Nitrianskej galérii, pre ktorú som mal pripraviť intervenciu. Som ale rád, že galéria zareagovala flexibilne, a ako čiastočnú náhradu sme dostali za úlohu spolu s duom Mladý pes vytvoriť prvú interaktívnu online expozíciu. Pokračovať mali práce aj na mojom hranom debutovom autorskom celovečernom filme Odbočte vpravo!, s ktorým sme sa mali zúčastniť na Budapest Debut Film Forum. To, samozrejme, pre pandémiu nebolo možné. Okrem toho, že sa nedá nakrúcať, a tým pádom padli, resp. sa presunuli na neurčito všetky natáčacie projekty na dané obdobie, to až taká veľká zmena v mojej pracovnej rutine nie je. Stále pracujem každý deň. Robím na budúcich projektoch a scenároch, kreslím napríklad komiksovú knižku Šašo Vtipťapo pre deti. Samozrejme, situácia nie je jednoduchá, pretože ak zo dňa na deň máte niekoľko mesiacov nulový príjem (nie všetky projekty, na ktorých robím, sú totiž zaplatené, resp. málo z nich má komerčný charakter), ale výdavky vám zostávajú, tak je to ťažké a človek musí improvizovať. Tak to ale momentálne majú mnohí.

V čom spočíva téma udržateľnejšieho/ekologického filmu? Kedy si sa prvýkrát k tejto téme dostal a čo ťa motivovalo sa tejto témy držať? 

Dostal som sa k tomu cez moju prácu pre projekt Green Screen, čo je vlastne medzinárodná iniciatíva na propagáciu udržateľného eko-nakrúcania a eko filmového priemyslu ako takého. Nie je to len o samotnom nakrúcaní filmov,  spadá tam viacero vecí, napríklad aj ich distribúcia. Na svete už existujú prvé eko kiná, ktoré nezaťažujú životné prostredie. Veľa producentov sa možno na prvý pohľad zľakne, že eko-nakrúcanie je niečo, čo znie zložito, resp. to bude ďalšia obštrukcia v už aj tak náročnom procese (pri filme totiž nikdy nemáte čas a peniaze). Nie je to ale tak. Pri mnohých nástrojoch viete dokonca ušetriť viac peňazí. Samozrejme, nie všetko sa dá vždy aplikovať, ale aj keď sa zoberú a dodržia len niektoré z tých eko postupov, tak to bude lepšie ako nič. Ide v konečnom dôsledku aj o zmenu v nastavení a rozmýšľaní našich myslí. Zemeguľa horí a je povinnosťou každého z nás s tým niečo robiť. Ja osobne som bol už od detstva rodičmi vedený k ochrane prírody a zvierat. Moji rodičia – najmä to bola vždy iniciatíva mojej Mamy – vždy vysádzali stromy a zachraňovali zranené zvieratá. Tieto veci v človeku zostávajú.  Ja napríklad nechápem, ako môže niekto vyhodiť na zem cigaretový špak alebo plastovú fľašu. Respektíve chápem, je to o výchove, ktorá u nás na planéte nielen v tomto smere absentuje (česť niektorým krajinám, kde to tak nie je). Ďalšou vecou je, že čím je človek starší a čím viac pozoruje svet okolo seba, tak je empatickejší a vníma prírodné zmeny. Ak bola v našom detstve klimatická zmena vnímaná niekde na úrovni arthousového filmu, tak dnes je to mainstreamový katastrofický blockbuster prvej triedy.

Sleduješ nejaké iniciatívy, ktoré sa tejto téme venujú? Inšpirujme čitateľov. :) 

Práve budúci týždeň sa mám zúčastniť Green Filming (online) (odpoveď z dňa 17.5.2020 –  pozn. autorky) workshopu vedeného expertom a konzultantom pre trvalú udržateľnosť s dlhoročnou praxou Philipom Gassmannom z Mníchova, ktorý bude filmovým producentom radiť, ako presne postupovať pri zelenej výrobe filmu. Na internete je toho ale, samozrejme, viac. Informácie o projekte Green Screen sa dajú nájsť na stránke https://www.interregeurope.eu/greenscreen/.

Vnímaš nejaké pozitívne zmeny, či už v rámci Slovenska alebo medzinárodných pomerov, v tejto oblasti? Zasiahli už filmový priemysel témy klimatických zmien a klimatickej krízy naplno?

V zahraničí sa tým zaoberajú už dlhodobejšie. Dám príklad – v Belgicku nakrúcali film, ktorý sa odohrával v ponorke, a je v ňom scéna, keď sa celá ponorka zaplaví vodou. Samozrejme takúto zložitú scénu musíte natočiť na viacero pokusov a trvá to dlhšie. Filmári preto vytvorili špeciálnu nádrž, kde sa stále recyklovala tá istá voda namiesto toho, aby vypúštali a napúštali stále novú.

Pre producenta je to win-win situácia, lebo jednak nezaťažíte životné prostredie a ešte aj ušetríte peniaze za vodu. Pri zahraničných produkciách je už dnes štandardom, že máte eko konzultantov, resp. eko-runnerov priamo na placi počas celej výroby filmu od preprodukcie až po celé nakrúcanie. Títo experti vám radia postupy, ako film urobiť zelenšie.

Čo považuješ za najväčší problém slovenského filmu a jeho dopadov na životné prostredie?

Slovenský film na tom našťastie v tomto smere momentálne nie je vôbec zle. Kedže sa u nás v priemere voči svetu neprodukuje až tak veľa filmov a nie sú až také drahé, tak ani toho odpadu nie je až tak veľa. Naviac tým, že slovenskí filmári sú zvyknutí točiť low-costovo, tak mnohé z opatrení, napríklad carpooling (čo je zdieľané zvážanie členov štábu na plac) u nás funguje už dlhodobo aj bez eko osvety. :) Samozrejme, vždy to môže byť lepšie. Kedže náš priemysel je relatívne malý, výhodou je, že sa môžeme spojiť a ísť svetu príkladom.  Fajn by bolo, keby všetci pracovníci audiovízie prešli osvetou a ťahali za spoločný koniec, lebo darmo sa bude producent alebo režisér správať “ekologicky”, pokiaľ túto filozofiu neprijmú aj všetci ostatní členovia štábu za svoju a nie preto, že to dostanú príkazom, ale pre to, že v tom vidia zmysel.

Ako vznikol koncept vizuálnej kampane pre Green Screen a Slovak Film Commission? Pracoval si/pracuješ aj na iných podobných projektoch? 

Koncept vznikol tak, že som sa ním zapojil do súťaže na vytvorenie vizuálnej kampane pre Green Screen. Slovak Film Commission ma spolu s ôsmimi medzinárodnými partnermi (medzi ktorých patrí napríklad aj Film London) ako zadávatelia tejto súťaže nakoniec vybrali a následne sme sa pustili do realizácie projektu. V rámci toho som absolvoval niekoľko školení a workshopov, jeden z nich aj vo švédskom Ystade. Celá idea kampane spočíva v grafickom spojení notoricky známych filmových žánrov a ich implementácií v rámci súčasnej klimatickej situácie. Vymýšľal som grafické spracovanie, ako aj copywriting. Vzniklo niekoľko posterov a tematických animovaných spotov, každý z nich nesie na záver silný slogan NO PLANET. NO FILM.

Všetky animované spoty za sebou si môžete pozrieť tu:

Podieľal si sa na vzniku ekologicky produkovaného filmu?

Zatiaľ nie, aj keď, ako som spomínal, veľa z eko postupov sme vďaka nízkemu rozpočtu využívali aj v mojich predchádzajúcich filmoch. Napríklad všetky študentské filmy majú väčšinou eko katering, keďže na obed sú vždy iba horalky. :)

V rámci všetkých budúcich projektov už ale plánujem aplikovať postupy, ktoré som sa naučil vďaka Green Screen a Slovak Film Commission.

Ako bojuješ s klimatickou krízou v rámci svojho osobného života?

Snažím sa žiť tak, aby som planétu zaťažoval čo najmenej v rámci možností, aj keď úplný stromák, žiaľ, nie som. Doma separujeme odpad. Kŕmime vtáky a dávame im vodu, teraz sme dali aj ježkom pri dome, lebo boli veľké suchá. Ak nájdeme zranené zviera, snažíme sa mu pomôcť. Taktiež sa snažím nakupovať úplné minimum potravín zabalených v plaste. Na nákupy zeleniny a ovocia beriem vlastné sieťkové tašky, aby som nebral plastové sáčky, ktoré majú v potravinách. Lietadlom už takmer vôbec necestujem, ak to nie je vyložene nutné. Nemáme ani auto. Snažím sa dávať pozor na to, aké potraviny nakupujeme, na ich zloženie a pôvod. Minule sme zasadili strom. Celá rodina sme už roky vegetariáni, moja priateľka je vegánka a ja sa k vegánstvu už tiež približujem, momentálne sa stravujem na 90 percent ako vegán. A potom sa snažím niektoré z tých vecí dostať čiastočne aj do tvorby či už vedome, alebo podvedome. V Nitrianskej gálérii som mal napríklad minulý rok výstavu s tematikou konca sveta s názvom Odvrátená strana raja a práve predvčerom som vyhral súťaž organizovanú festivalom Pohoda – Visual Art Contest, ktorej výsledkom bude vytvorenie ironického animovaného videa s ústrednou témou klimatickej zmeny.

A čo by si na záver odkázal našim čitateľom?

Napriek tomu, že som vo všeobecnosti optimista, tak pokiaľ ako ľudstvo nezačneme ihneď s klimatickou zmenou niečo robiť – a to sa týka každého z nás (lebo od každého z nás závisí dopyt po veciach a zmenách) –, tak si musíme zvyknúť na to, že kvalita nášho života sa zmení. A zmení sa výrazne k horšiemu. Viď. aktuálna pandémia, ktorá je iba takou predohrou na to, čo nás v budúcnosti zrejme čaká.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Barbora Knéblová

študentka divadelného manažmentu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave