LabMaster Jules: vrátil sa z Dánska a dnes učí stredoškolákov programovať aplikácie

Jules, prosím, predstav sa 3 vetami: kto si, kde pracuješ a čomu sa venuješ.

Ahojte, volám sa Julo, niekedy, hlavne v zahraničí ma volajú Jules (ako Jules Winnfield z Pulp Fiction). Po strednej som študoval psychológiu, ale počas toho som objavil programovanie a bolo mi jasné, čomu sa chcem v živote venovať. Odvtedy som pracoval ako web developer v rôznych firmách na Slovensku a v Dánsku, aj ako freelancer.

Prečo si sa rozhodol vrátiť sa na Slovensko?

Rád objavujem cudzie krajiny. Najradšej tak, že sa tam presťahujem a nejaký čas tam žijem. Po troch rokoch v Dánsku som mal chuť na zmenu, ale chcel som najskôr stráviť nejaký čas doma, na Slovensku. Nakoniec sa mi tu zapáčilo a z pôvodne plánovaných troch  mesiacov je to už rok a pol. Prispel k tomu aj fakt, že som dostal príležitosť pracovať na zmysluplnom projekte, ktorým je OpenLab. 

Ako vnímaš slovenské školstvo? Čo konkrétne vnímaš ako pozitívum a negatívum?

Najväčšie rozčarovanie z kvality slovenského školstva som zažil na vysokej škole, predovšetkým kvôli ľahostajnému prístupu vyučujúcich (ale aj svojho :D). Napríklad jeden postarší profesor veľmi rád viedol dvojhodinové monológy o svojom osobnom živote, ale k učivu sme sa takmer vôbec nedostali. Ďalší predmet nám za semester neodpadol len asi 2-krát a skúšku sme spravili tak, že nám asistent vyučujúceho, ktorého sme videli zrejme prvýkrát, dal dopredu papier s odpoveďami a počas písomnej skúšky odišiel. Ďalší vyučujúci si nevšimol, že som bol rok na Erasme a dal mi 5 kreditov za predmet, na ktorom som ani nebol. Práve Erasmus a pobyt v zahraničí mi otvoril oči. Až tam som si uvedomil, že ak chcem žiť svoj život naplno, musím zobrať zodpovednosť za svoje vzdelanie do svojich rúk, prestať sa viesť na vlne priemernosti. Tak som sa začal sám učiť programovať, a to mi doslova zmenilo život, lebo som sa v tom našiel. Na druhej strane som mal aj pár výborných učiteľov, ktorí boli ozajstné osobnosti a robili svoju prácu úprimne a najlepšie ako vedeli. Aj napriek neľahkým podmienkam slovenského školstva, odovzdali mi veľa vedomostí a skúseností.

Aká bola tvoja motivácia stať sa LabMastrom v OpenLabe?

Tých faktorov bolo viac. Jednou z nich bola moja potreba neustáleho zlepšovania sa. Moja osobná filozofia je, že ak sa niečoho bojím alebo sa tomu vyhýbam, treba tento odpor prekonať a práve preto ísť do toho naplno. Nikdy som sa necítil práve komfortne v úlohe lídra, autority alebo prednášajúceho. OpenLab mi dáva príležitosť si tieto role vyskúšať a osvojiť. Tiež som si začal viac uvedomovať význam soft skills v práci developera a som rád, že ľudia z Wezea mali rovnaký názor. Keďže OpenLab je z veľkej časti o soft skills, bral som to ako príležitosť viac sa venovať tejto oblasti a zároveň sa v nej sám zlepšiť. Chcel som taktiež robiť niečo, čo má aj spoločenský rozmer. Školstvo považujem za absolútne kľúčové a som rád, že môžem pomôcť modernizovať ho.

Čo bol pre teba doteraz najsilnejší zážitok, počas tvojho pôsobenia ako LabMastera?

Uvedomenie si, ako sa študenti od začiatku roka posunuli a že to má zmysel.

Ako vnímaš prostredie školy a spoluprácu s jej vedením?

Veľmi príjemne ma prekvapilo, ako moderne vedenie školy zmýšľa. Asi som mal predsudky a, popravde, očakával som skôr konzervatívny “nedá sa” prístup, ale namiesto toho mám pocit, že robia veľa pre to, aby študenti dostali v rámci možností kvalitné a moderné vzdelanie.

V čom sú tvoji študenti iní od študentov? Kedy si študoval ty?

Asi sa dostávam do styku len s úzkou vzorkou študentov, ale zdá sa mi, že sú oveľa vyspelejší ako ja v ich veku. Sú veľmi podnikaví. Prekvapilo ma, že na škole funguje celkom čulá ekonomika a niektorí z nich úspešne našli dieru na neoficiálnom školskom trhu. Tiež rozmýšľajú o svojej budúcnosti v širších súvislostiach, aktívne hľadajú aj alternatívnejšie cesty. Keď som bol v ich veku, u nás na gymnáziu nikto neuvažoval o žiadnej inej možnosti ako ísť hneď po strednej na vysokú školu. Tu som častokrát počul napríklad o “gap year”, čo je podľa mňa veľmi dobrý nápad.

Čo by si odporučil svojim študentom, aby z času strávenom na strednej škole získali čo najviac?

Aby si cenili, že môžu väčšinu dňa stráviť vzdelávaním sa. Je to veľký luxus, mali by sa snažiť využívať príležitosti, ktoré dostávajú. Aby žiadny predmet nezavrhovali kvôli tomu, že ich nebaví alebo nie je pre nich. Aj keď im napríklad nesadne učiteľ. Poradil by som, aby sa snažili získať iný pohľad na predmet od niekoho iného, napríklad z kvalitných videí na Youtube alebo stránok ako Khan Academy. Ja som takto na strednej zavrhol matematiku a informatiku. Bol som presvedčený, že s týmito predmety nebudem v živote nič robiť. Nemohol som byť vtedy ďalej od pravdy a teraz to celkom ľutujem. Dostatok spánku a pravidelný fyzický pohyb je tiež veľmi dôležitý.

Autorka článku: Barbora Rusiňáková v spolupráci s LabMastrom Júliusom Retzerom a expertnou dobrovoľníčkou Lenkou Košaňovou
Autorka je exekutívna manažérka vzdelávacej organizácie OpenLab.