Denník N

O vedomej abstinencii.

Alkohol v našej psychyke vytvára akú si pomyselnú bariéru ,dokonca aj v prípade že momentálne niesme pod jeho vplyvom . Ak po alkohole siahame pravidelne ,je jedno či každý den vysedávame v krčme alebo po ňom siahneme raz za týždeň ,no zrovna v období keď je toho na nás veľa. Navyše si to zbagatelizujeme a nazveme to „reštart“ . Áno ,reštart to teda je ,asi taký ako keby ste chceli reštartovať vás počítač tým že ho oblejete pohárom vody a potom ho necháte vyschnúť kým sa opäť nebude dať zapnúť …Reštart – vypnúť a zapnúť od znova. Už z toho vyplýva že na niečom makáte ,snažíte sa ,(či už v škole ,v zdokonaliť sa v práci ,vymakať vo fitku) ,potom sa opijete ,dáte reštart ,a začínate zase od začiatku .
Všetko je to len rokmi vštepovaný a našou spoločnosťou ospravedlňovaný alkoholický vzorec správania. Možno si práve veľa z vás teraz povedalo že sa mýlim, že si dáte pohárik z času na čas na uvoľnenie ,alebo len pár pív po práci ,že to je v norme , že to zvládate atď. A možno aj zvládate ,možno nie. Mne je to jedno . Robte si co chcete. Nikoho nesúdim ,nehovorím že niečo nezvládate. Alebo že alkohol je zlý. Je to neživá vec čiže mu nemôžeme prisudzovať nejaké morálne vlastnosti. Zlý je jedine náš zlozvyk využívať ho vo svojom živote. Je mi tak ľahostajný že naňho ani nejdem zvaľovať svoje problémy z minulého života ,predtým som to mal v obľube. Nehovorím že neprispel ,no sám sa mi do hrdla nelieval…

Každý máme svoje mentálne schopnosti ktoré používame na riešenie problémov ,stresu smútku atď. Keď sa všetko nakopí,a my už nevieme nájsť riešenie napriklad na jednu zo spominanej trojice emócií (tých emócií môže byť samozrejme viac,a iný druh,je to individuálne a záleží na situacií) táto mentálna bariéra nás obmedzí v rozvoji ďalších možností riešenia ťaxkej situácie či emočného tlaku a my siahame po chlaste. Pretože je to jednoduhšie a náš mozog si to osvojí. Je to vlastne taká jeho komfortná zóna, pretože mu to „stačí „. Opakujem že množstvo a intenzita sú irelevantné. Jedná sa o princíp ,o postoj k alkoholu ako k niečomu čo nám pomôže poradiť si s problémom s ktorým si my poradiť nedokážeme resp.si to nahovárame. Podvedome si vytvoríme akýsi pevný bod ,ku ktorému sa dostaneme s pomocou alkoholu a od ktorého potom môžme začať od znova ,oddýchnutí,zrelaxovaní, šťastnejší, reštartovaní. Je to fikcia. Nonsens -nieco čo nám škodí ,nám nikdy nemôže pomôcť .

Jednoduché…

Keď človek abstinuje(mám na mysli dobrovoľnú abstinenciu na základe slobodnej vôle jedinca ,ktorý sa tak rozhodol sám ,kôli sebe a pre vlastné dobro ,dobro svojich blízkych a uvedomuje si negatívne vplyvy konzumácie alkoholu na svoju povahu. Nie jedinca ktorý síce nepije, ale musí sa k tomu premáhať a sníva otom kedy sa bude môcť konečne rozbiť . To nieje abstinencia ale sebaklam.) postupne sa táto mentálna bariéra začne rozplývať ,pretože jeho mozog je nútený hľadať iné riešenia,či už na zložité, krízové alebo aj celkom bežné situácie. Doslova sa vám začnú otvárať nové obzory. Nové široké spektrum spôsobov riešenia problémov a uhľov pohľadu na život ako taký…

Je piatok ,v práci máte naozaj ťažký týždeň ,snažíte sa ako len môžte no aj tak sa všetko kazí ,proste celé zle. Nemusíte byť pravidelný krčmový štamgast aby váš mozog od rána sám seba ukludňoval pocitom ,že večer sa spoločne ,vy a on ,zbavíte všetkej tej nepohody s fľašou vína v ruke. To nieje riešenie.
No pokiaľ ste alkohol zavrhli a presvedčili sami seba otom že vo vašom svete proste neexistuje,vaša myseľ je kľudná počas celého týždňa ,počas všetkých tých stresujúcich situácii či konfrontácii, od rána do večera. Nepotrebuje sa odvolávať na nejaký reštart ,ona si proste v kľude beží v normálnom režime ,nepreťažuje sa. Ak si nahovárate že áno ,je to len váš uhol pohľadu, postoj. A týmto postojom si ju preťažujete sami. Navršujete ten mentálny sediment v nádeji že ho cez víkend spláchnete obľúbenou značkou alkoholu, namiesto toho zametať ho z hlavy priebežne. Môžte upratovať váš byt raz do týždňa a spôsobom že naberiete 10 litrové vedro vody a rozhodíte ho po byte, alebo môžte skúsiť upratovať šetrne voči svojmu bríbytku a priebežne každý deň.
Je to rozdiel.
Reštart v podobe takej ako ste ho poznali do teraz, nepotrebuje. Predstavte keby zo sveta v jednej sekunde zmyzol všetok alkohol,alebo že by sa z centra pamäte vo vašom mozgu v sekunde vytratila spomienka naňho. Museli by ste sa s problémami vyrovnať hneď v momente kedy vznikli a jedine pomocou vašich schopností a duchaprítomnosti. Ja som napríklad v sebe objavil schopnosti o ktorých som ani netušil že tam niekde hlboko sú . Odporúčam .

Dalej.
Sme proste nešťastní kôli nejakým problémom. Povedzme teda že v danej chvíli máme negatívnu náladu. A my si ju prosím pekne rozhodneme zmeniť umelo. Pitím . Zamyslime sa. Zmení sa nálada ? Alebo naše vnímanie reality. Vyriešime dôvod našej aktuálnej nálady od koreňa tak aby sa mohla reálne zmeniť na pozitívnu ? Nie. Zázračne sa zmaže problém ,kôli ktorému máme aktuálnu náladu ? Iste že nie. A čo keď nemáme problém žiadny a naša nálada je dobrá. Povieme si že sa ideme zabaviť. Aj napriek tomu že naša nálada je pozitívna už teraz. Aj bez alkoholu. Kontraproduktívne. A že sa chceme len zabaviť ? To znie ako keby sme boli natom tak zle, že to nedokážeme prirodzeným spôsobom. Opäť sa jedná o uhol pohľadu. Príklad. Povedzme že má baví trénovať svojho psa. Tak ho trénujem a výborne sa pritom zabavím. Zabavím sa natom ako mu to ide alebo ako sa smiešne chová keď nevie čo od neho chcem, baví ma jeho progres v poslušnosti. Pretože ma to predsa baví.Vyplýva to priamo z toho slova. Teraz si predstavte že aby som sa pritom chcel zabavit viac a pred tréningom sa opijem. Nenaučil by som ho nič,pes by bol nesvoj pretože by vycítil že som opitý ,z tréningu by bola katastrofa. Nepotrebujem sa predsa „baviť viac“ pokiaľ sa prirodzene bavím maximálne ako sa dá. Viac ako maximum. To predsa ani nejde.
Takže čo nás vlastne baví reálne ?
Je to náš pohľad na svet, naša interpretácia reality.

Dosiahneme eufóriu?
Dosiahnuť falošnú eufóriu je jednoduché. Zájdeme do obchodu ,kúpime si víno či fľašu tvrdého ,začneme piť a do hodinky nás začne zavaľovať príjemný pocit „eufórie“. Táto eufória je však falošná ,krátkodobá ,pomíjivá. Nestojí za nič…
Pre mňa skutočná eufória pramení z radosti zo seba samého. Z toho ako sa v danej chvíli dokážem postaviť k veci,bez ohľadu na jej charakter či vlastnosti. Z toho že dokážem z daného okamihu vyťažiť maximum. Eufória ktorá vzniká pomaly ,postupne ,priamo úmerne s našim osobnostným rastom ,zdokonaľovaním svojich schopností a objavovania nových . Z uvedomovania si svojich negatívnych povahových risov a každodennej vedomej snahy zredukovať ich na minimum . A časom to zautomatizovať. Eufória z toho že dokážem žiť vedomí a plnohodnotný život s tým čo mám momentálne k dispozícií (nemám teraz na mysli hmotné záležitosti).
Nazývam to „vyššia eufória“.

Prečo by som mal mať pocit nedostatku pri zažívaní pekných okamihov ,ktoré sú krásne také aké sú ,kôli tomu ,že pri nich nepijem alkohol ? Zamyslime sa, opäť nonsens.

Opijeme sa. Naše mentálne a kognitívne schopnosti strácajú na kvalite. Neskôr poriadne ani nevieme čo robíme,chováme sa iracionálne, hovoríme veci, ktoré by sme v živote nepovedali. Robíme veci ktoré by sme v živote vedome nerobili. Naša rovnováha medzi emočnou a racionálnou stránkou kolíše ako loď bez posádky na rozbúrenom mori. Náš organizmus trpí dehydratáciou až stratou vedomia. A toto nazývame eufóriou…

Opakujem ,nikoho nesúdim,sám som toho vypil v živote oveľa viac než dosť. Váš vzťah k alkoholu ako takému je subjektívny a ja ho rešpektujem. Tento článok je konštatovanie môjho postoju k nemu, nie kázeň či odhováranie od jeho pitia. To by myslím bolo naivné a zbytočne plytvanie energie.
No na záver vám poviem jednu skutočnosť.
Od kedy abstinujem, mám pocit ako keby som predtým žil v 2D svete ako Korčuliarka ktorá sa celý život pohybuje po hladine vody ,no v skutočnosti ani len netuší že pod ňou sa skrýva neskutočná hĺbka (ne)poznania a nad jej hlavou širokánske nebo plné hviezd čakajúce len nato ,kým ho objaví.

Teraz najčítanejšie