Denník N

Fascinujúca prechádzka miestami, ktoré už zmizli

Kniha „Země, které zmizely“ je zbierkou príbehov a poštových známok rôznych krajín či oblastí od Ohňovej zeme až po Mandžukuo, ktoré už zanikli, a zároveň je aj zbierkou bizarných zaujímavostí a niekedy až neuveriteľných historických príbehov.

Bjørn Berge si do tejto knihy vybral oblasti, ktoré neboli všetky plnohodnotné krajiny, ako by sa z názvu knihy mohlo zdať (niektoré boli len kolónie či mestá s istou mierou autonómie), ale všetky vydali v určitom období vlastnú poštovú známku, či už z potreby funkčného poštového úradu, alebo len na účely propagandy.

Je to teda súbor zaujímavých a viac či menej kurióznych príbehov zemí, ktoré už viac neexistujú, ale v určitej dobe (niekedy len pár mesiacov) sa považovali za tak dôležité, že chceli mať vlastnú známku. Autor je nadšený filatelista a chcel by mať vo svojej zbierke jednu známku z každej zeme a každého režimu odkedy vznikla v Anglicku v roku 1840 prvá poštová známka, Black Penny, čierna jednopennyovka. Preto aj týmto rokom začína svoju zbierku zemí a príbehov, zahrnul do nej však aj tie krajiny či oblasti, ktoré vznikli ešte pred rokom 1840, ale existovali (aj s poštovou známkou) aj po tomto roku; končí rokom 1975.

Ak máte takéto typy kníh radi (ja mám), určite nestúpite vedľa. V knihe nájdete množstvo, ale naozaj množstvo zaujímavostí z histórie. Od tých známejších príbehov, väčšinou smutných až tragických (hladujúce deti z Biafry, priemyselná tragédia v Bhopále, francúzske trestanecké kolónie, otrokárstvo, brutalita v niektorých kolóniách, boj o nerasty či korenie, japonské pokusy s nákazlivými látkami na civilistoch) po často úplne bizarné, ktoré sú už známe menej, a mnohé aj prekvapia: napríklad príbeh jedného Francúza, ktorý sa vyhlásil za samozvaného kráľa odľahlej náhornej plošiny v Indočíne, alebo epizóda zo života Arthura Rimbauda, ktorý začal v jednej z afrických francúzskych kolónií obchodovať so zbraňami, či tzv. čierny syfilis, ktorý si nemecké úrady vymysleli len preto, aby udržali vojakov ďalej od vykričaných domov, alebo fascinujúci spor medzi riaditeľom Spoločnosti Hudsonovho zálivu a guvernérom ostrova Vancouver.

(obrázok si môžete rozkliknúť na väčší)

Dočítate sa, ako vyzerala nemecká okupácia Normanských ostrovov, akú úlohu zohrávalo mesto Tanger pre americkú literatúru, že Čile vo vojne o liadok systematicky podávalo svojim vojakom drogy, či kde bola súčasťou vzdelávacieho systému samovražda; ale aj o tom, ako sa vo Východnej Karélii chystali megalomanské plány na vytvorenie veľkého Fínska, či ako D´Annunzio svojim „duce“ spôsobom vládnutia v štátiku Fiume inšpiroval Mussoliniho.

Budete sledovať africké západy slnka s Antoine de Saint-Exupérym na myse Juby, kde bol istý čas veliteľom posádky. Pozriete sa do medzinárodne  spravovaného Panamského prieplavového pásma, či do zamorených bažín trestaneckých kolónií vo Francúzskej Guyane, ktoré tak dobre opísal Henri Charrière v knihe Motýľ. A to všetko s ďalšou odporúčanou literatúrou, príslušnými známkami, niekedy aj receptami na miestne jedlá. Táto kniha sa trochu podobá na Atlas zemí, které neexistují (Nick Middleton), ktorý sa mi, priznám sa, páčil o čosi viac. Nie je to historická kniha, ktorá by systematicky vysvetľovala dejinné súvislosti a príčiny, skôr zbierka zvláštností až kuriozít z celého sveta, ale dozviete sa mnoho zaujímavého. Za mňa môže byť.

[a okrem zopár receptov a mnohých zaujímavostí o jednotlivých známkach sa sem-tam dozviete aj nejakú tú jazykovú zaujímavosť: v Južnom Kasai (neskôr provincia Konga) ovládal etnický kmeň Balubov až do konca 19. storočia veľké územia, ale na začiatku 20. storočia ich rozprášili belgickí vojaci a koloniálni úradníci, ktorí spravovali Belgické Kongo ako svoju kolóniu až do 60. rokov. Slovné spojenie full baluba (úplný chaos), ktoré sa používa najmä v Škandinávii, je odvodené od názvu práve tejto etnickej skupiny. A Búri, bieli osadníci v Transválskej republike a Slobodnom Oranžskom štáte, potomkovia Holanďanov a francúzskych hugenotov, sa nazývali podľa holandského slova boer, sedliak.]

– – –

Bjørn Berge: Země, které zmizely (1840 – 1975) (Kniha Zlín, 2019, do češtiny preložili Eva Dohnálková, Barbora Horinová)

Teraz najčítanejšie