Denník N

Aj liberáli môžu ochraňovať plod

O názore na interrupcie sa hovorí ako o strete konzervativizumu a liberalizmu. Kvôli tomu sa debata o argumentoch stala súbojom táborov, kde ženy a deti nie sú vôbec dôležité. Lenže mali by byť.

V úvode sa pokúsim vysvetliť, prečo mám za to, že zákaz interrupcií nie je ideologická otázka. Poukážem na to príkladom, kde ilustrujem, že interrupcie môžu byť paradoxne veľmi liberálne riešenie.
Vychádzam pritom z predpokladu, že rozširovanie práv (nie len ľudských) je v spoločnosti výsada liberálov. Ako príklad je možné uviesť rozširovanie práv na zvieratá prostredníctvom zákona ,,zviera nie je vec‘‘. Táto právna úprava rozhodne nebola považovaná za prejav konzervativizmu ale práve naopak. Hovorili o nej najmä predstavitelia liberálnych strán.

Preto si myslím, že rozširovanie práv na plod, teda na nenarodené dieťa, môže byť takisto považované za rozširovanie práv. Plod (nasciturus) má totiž aj v súčasnej právnej úprave napríklad právo dediť ( v prípade, že sa narodí živé). Takže by sa vôbec nejednalo o niečo nevídané, ale práve naopak, o rozširovanie už existujúceho.

Sloboda jedného končí tam, kde druhému začína

Zložitosť debaty je pozorovateľná v tom, že v žiadnych iných ľudských vzťahoch, nevieme navodiť rovnakú situáciu. Žiadny precedens, ktorý by za nás vyriešil dilemu práv matky vs. plod. Jednoducho preto, že nikde neexistuje stav, že by dve entity zdieľali jedno telo. Možno s výnimkou siamských dvojčiat. Ony sú najbližší príklad toho, že napriek tomu, že zdieľajú jednú telo, obe majú svoje práva.
Ak sa teda chceme zamyslieť nad zložitosťou rozuzlenia tohto vzťahu, museli by sme si predstaviť vzájomný nesúhlas siamských dvojičiek. Čo robiť v prípade, že jedna chce ostať doma a druhá chce ísť von? Majú obe svoje práva? Má jedna právo zabiť sa, keď tým usmrtí aj svoju sestru? Čo by asi povedal pravý liberál? Ktorá má v takom prípade väčšie práva?

Debata o čom, čo je pokrok?

Nie je ľudské zobrať ženám právo rozhodovať o svojom tele, a nie je ľudské ukončiť potenciálny život. Ak chceme nabudiť dojem, že toto za nás vyrieši ideológia ako náboženstvo alebo liberalizmus, tak sa vzdávame svojej zodpovednosti. Lenže túto zodpovednosť nemôžeme presunúť na nič iné. Preto by diskusia vôbec nemala viesť smerom, ktorý vytvára dva tábory.

Mala by viesť smerom, ktorý prináša spoločnosti to najlepšie východisko. Berme preto do úvahy základné fakty. Počet potratov na Slovensku každým rokom klesá. Potraty nie sú výsada 15-ročných dievčat, ktoré nevedia čo so sebou, ale týkajú sa najmä žien vo veku medzi 30-40 rokov, ktoré dobre vedia, kam sa ich život uberá. Berme do úvahy globalizovaný svet, ktorý nijak spôsobom nezabráni tomu, aby ženy išli na potrat do Českej republiky, Holandska, Švédska či Estónska. Berme do úvahy, že dilema o potrate je tá najťažšia vec v živote každej ženy, ktorú si asi sotva vieme predstaviť. Dilema, pri ktorej žiadna ideológia nemá mať slovo.

Hľadajme zhodu

Ako spoločnosť sa určite zhodneme na tom, že interrupcia nie je pozitívna záležitosť. Pre matky a potenciálne matky je to psychologicky náročná záležitosť, ktorú si žiadna z nich dobrovoľne nevyberá. Ak chceme ukázať, že sme spoločnosť, ktorá si zaslúži uznanie, nerozhodujme ideologicky. Diskutujme o politike v praxi, nie na papieri.

Preto stojme pri ženách v našej spoločnosti vo forme pomoci, namiesto zákazov. Zabezpečme ako spoločnosť starostlivosť o narodené deti.  Informujme naše ženy, že v prípade potreby existujú centrá pre uloženie detí. Dajme im pocítiť, že v prípade potreby im bude poskytnuté pomoc psychológa a že na nič nie sú samé. Ak sa aj v takom prípade rozhodnú ísť na potrat, nesúďme ich, ale buďme tu pre ne. Iba tak sa staneme spoločnosťou 21. storočia.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Jozef Gašparík

Študent politológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Spoluzakladateľ vysokoškolského, vzdelávacieho projektu Praxuj.sk