Bude umierať o 6000 detí denne viac?
Odhaduje sa, že v dôsledku pandémie COVID – 19 zomrie najbližších 6 mesiacov každý deň o 6000 detí do 5 rokov viac, ako doteraz. Poukázali na to vedci z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health v analýze, publikovanej v časopise The Lancet Global Health.
Zažili ste niekedy, aké to je, keď niekomu umrie dieťatko?
Keď som mala 5 rokov, zomrel mi malý braček. Mal 7 mesiacov. Bol zdravý, nemal nijaké problémy, iba zrazu zomrel počas spánku. A hoci som mala vtedy iba 5 rokov, pamätám si každý detail z tých dní. Ako sme ho našli v postieľke, ako ho oživovali, ako ho pochovávali, dokonca aj to, kto kde na pohrebe stál a čo robil. Ak si niečo takéto zapamätá malé dieťa, aké ťažké to musí byť pre rodičov?
Niekedy si dospelí myslia, že deti si toho veľa nepamätajú. Keď som pracovala v Turecku na poskytovaní humanitárnej pomoci do Sýrie, mala som niekoľko dobrých sýrskych kamarátov, ktorí pracovali pre iné organizácie a mali to šťastie, že sa im podarilo ešte v začiatku konfliktu zo Sýrie utiecť. Najradšej som mala jeden manželský pár. Mali asi päťročného syna. Po pár rokoch sme sa stretli vo Francúzsku. Rozprávali mi o svojej situácii ešte v Sýrii. Žena bola niekoľko dní väznená a keď ju prepustili, tak sa jej vyhrážali. Ak niečo povie, zabijú jej syna. Neplánovala z krajiny odísť, iba sa zotaviť z väzenia a na pár dní odcestovala. Nakoniec sa návrat domov stal nebezpečným. Odišli neplánovane, iba s pár vecami. Hovorila, že je šťastná, že jej syn je malý a veľa si toho nepamätá. No ja som v to popoludnie sedela v aute s jej synom. Čakali sme na ňu a rozprávali sa. Pýtam sa ho, aké je to pre neho ťažké. Najskôr musel v Turecku navštevovať školu a učiť sa turecký jazyk, ľudia okolo neho hovorili anglicky a teraz sa musí učiť v škole vo francúzštine. Povedal mi: „Je mi tu dobre. Keď idem do školy, nebojím sa. Lebo na streche nie sú snajperi.“
Nie je fér, že malé deti umierajú, alebo sú vystavené rôznym formám útokov. A nie vždy sa to dá zmeniť. Ale niekedy sa dá detským úmrtiam predchádzať. Akurát si to vyžaduje viac solidarity.
Posledné dni čítam rôzne štatistiky. Každý deň zomrie v dôsledku podvýživy približne 7500 detí do 5 rokov. Vojnových konfliktov je dnes najviac za posledných 30 rokov. Len v roku 2018 bolo zabitých a zmrzačených 12 000 detí. Takmer 9 rokov vojny v Sýrii zanechalo takmer 5 miliónov detí odkázaných na pomoc, a viac ako 2,5 milióna detí sa stali utečencami v iných krajinách. Takmer 4 roky konfliktov v Jemene vytvorilo jednu z najväčších humanitárnych kríz, v ktorej je každé tretie dieťa vystavené podvýžive. V dôsledku konfliktov v krajinách ako Afganistan, Líbya, Mali, Nigéria, Somálsko či Južný Sudán bolo nútených utiecť zo svojich domov viac ako 30 miliónov detí.
A takto by sme mohli pokračovať. Do tejto situácie zasiahla navyše tento rok globálna pandémia COVID -19.
Odhaduje sa, že v dôsledku pandémie bude najbližších 6 mesiacov každý deň umierať vo svete o 6 000 viac detí vo veku do 5 rokov, pretože vznikol ešte väčší nápor na oslabené zdravotnícke systémy. Z dôvodov, ktorým sa dá predchádzať. Ale pomoc musí fungovať.
Keď sme v UNICEF zavesili na sociálnych sieťach informáciu o potenciálnom náraste úmrtnosti detí, článok vyvolal nečakané ohlasy. Prevažne negatívne. Vždy ma to sklame. Ako ľudia hľadajú vinníkov alebo klamstvo, ak ide o potreby detí v rôznych krajinách – môžu za to vlády, politici, organizácie, ktoré údajne klamú. Pribudli aj miernejšie reakcie. Že deti umierajú od hladu, ale žiadna epidémia ich nezabíja.
Úprimne poviem, nezaujíma ma, kto je na vine, pretože tie deti za to nemôžu. Stali sa skrytými obeťami globálnej pandémie. Popri osýpkach, cholere, malárii a ďalších chorobách, s ktorými bojujú v krajinách, kde si ani nemajú čím umývať ruky. Na svete je stále viac ako 2,1 miliardy ľudí, ktorí nemajú prístup k pitnej vode a hygienickým potrebám.
Ak nevieme zastaviť to, aby deti umierali, aj keď nemusia, snažme sa aspoň prispieť k tomu, aby ich bolo čoraz menej. A to bez finančnej pomoci zatiaľ nie je možné. Koniec koncov aj na Slovensku, keď vypukla pandémia, vznikali rôzne iniciatívy na pomoc.
Sme krajinou bohatou na vodu, máme funkčný sociálny systém, nemali sme tu v poslednej dobe ani zemetrasenie, ani veľké záplavy a našťastie ani žiaden konflikt. Napriek tomu máme potrebu volať o pomoc. Kto pomôže Slovensku?
A súhlasím s tým, že aj na Slovensku je pomoc stále potrebná. To ale neznamená, že nemôžeme zároveň volať o pomoc aj pre iných. Kto pomôže deťom vo svete?