Denník N

Čo hovorí o samosprávach správa NKÚ?

Najvyšší kontrolný úrad predložil do parlamentu správu o svojej kontrolnej činnosti. V rámci nej nepriamo zhodnotil vzťah bývalej vlády ku samosprávam. Analýza zistila pozitívny posun miest a obcí v oblasti informatizácie či zelenej politiky.

Vo všetkých zlepšených oblastiach by však výsledky mohli byť výrazne lepšie, keby sa vláda stala partnerom pre samosprávy. Peniaze z mýta by tak nemuseli putovať do súkromných rúk ale na výstavbu ciest, a kultúrne bohatstvo by sme mohli renovovať bez byrokratickej záťaže investorov. Ale pozrime sa na to postupne…

Koľko stojí ‘‘zadarmo‘‘?

Bývalá vláda sa rada pýšila svojimi sociálnymi opatreniami. Našťastie ani tie nestačili na to, aby dokázal SMER vyhrať voľby. Jedným z nich boli obedy pre žiakov základných škôl. Toto opatrenie malo pomôcť najslabším rodinám v spoločnosti. Zvláštne na tom, že je najslabšie rodiny už pred tým dostávali prostriedky pre financovanie obedov pre svoje deti. Takže paradoxne toto opatrenie pomohlo všetkým, okrem tých najslabších.

NKÚ v správe priniesol vytúženú odpoveď na otázku: ,,Koľko stoja obedy zadarmo?‘‘ Z analýzy vyplýva, že obedy zadarmo stáli Slovensko 123 miliónov EUR. NKÚ zároveň dodáva, že toto opatrenie bolo nepripravené a výrazným spôsobom zaťažilo rozpočty samospráv. Preto ,,odporúča v budúcom období vyhodnotiť súhrnné efekty prijatého opatrenia a jeho pridanú  hodnotu pre výživu detí‘‘.

Inými slovami aj správa NKÚ konštatuje, že obedy zadarmo, na ktoré sme sa všetci zložili, nemuseli vôbec priniesť želaný efekt. Namiesto toho, aby štát pomáhal najslabším prostredníctvom adresných riešení, zaťažili rozpočty samospráv a priniesol pomoc tým, ktorí ju nepotrebovali. Viacerí ekonómia dlhodobo kritizujú plošné opatrenia, ktoré ‘‘pomáhajú‘‘ všetkým. Ich problém spočíva v tom, že štát na jednej strane od ľudí vyberá peniaze prostredníctvom daní a na druhej strane im ich vráti cez plošné sociálne opatrenia. Zbytočne nám tak narastá byrokratický aparát, ktorý od ľudí vyberá peniaze, aby im ich potom mohol vrátiť.

Peniaze z mýta neputujú na nové cesty

Mýtny systém na Slovensku funguje od roku 2010. Za svoju existenciu dokázal zarobiť viac ako 1,5 miliardy EUR. Bohužiaľ viac ako polovica týchto prostriedkov putovala do súkromných rúk. Kto tvrdí, že sa podnikať na Slovensku neoplatí asi nepozná prevádzkovateľov mýta. Spoločnosť Sky Toll zinkasovala takmer 750 mil. EUR (48% celkového výnosu mýta) a ďalších 108 miliónov získali ďalší súkromníci.

Zvyšnú sumu 709 miliónov EUR získala Národná diaľničná spoločnosť. Väčšina prostriedkov, ktoré zaplatia kamionisti putujúci cez Slovensko tak končí v súkromných rukách. To však nie je jediný dôvod pre ich štrajky.
Problémom, ktorý konštatuje NKÚ je že len 20% prostriedkov, ktoré zinkasuje diaľničná spoločnosť ide na budovanie nových úsekov. Aj preto sú nové cesty, ktoré by mohli odľahčiť dopravu v našich mestách a obciach v nedohľadne. Mýtny systém funguje vo viacerých štátoch EÚ a vo všeobecnosti má dobrý úmysel. Na Slovensku je doposiaľ len symbolom obyčajného biznisu, ktorý vyhral nad verejným záujmom.

Kvôli byrokracii devastujeme naše kultúrne dedičstvo

Naša krajina disponuje obrovským kultúrnym dedičstvom. Ku koncu roku 2018 tvorilo pamiatkový fond takmer 10 tisíc nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Podľa NKÚ je viac ako štvrtina chránených pamiatkových objektov v narušenom až dezolátnom stave. Najviac pamiatok spravujú obce, mestá a kraje.
Napriek tomu však samosprávy nemajú dostatok prostriedkov, aby sami zabezpečovali údržbu týchto pamiatok. Ilustrujúci je rok 2018, kedy samosprávy žiadali na ich rekonštrukciu viac ako 54 miliónov EUR. Celkovo bolo na tento účel poskytnutých len niečo viac ako 13 miliónov… Naše kultúrne dedičstvo sa nám tak rozpadá pre očami.

To ale nie je všetko! NKÚ konštatuje, že žiadateľov je každý rok menej kvôli prehnanej byrokracii. Zároveň miera poskytovania prostriedkov ani zďaleka nepostačuje na rozsah opráv, ktoré je potrebné urobiť. Na základné rekonštrukcie by bolo potrebných minimálne 1,8 miliardy EUR. A pri súčasnom nastavení budeme schopní poskytnúť komplexnú opravu až o 180 rokov. Nuž, musíme si želať dlhý život…

Samosprávy idú s trendom

Zvýšenie kvality hromadnej dopravy  v rámci Košíc a Bratislavy priniesli efekt. Bratislava znížila produkciu emisií od roku 2013 približne o tretinu, a Košice o viac ako polovicu. V praxi to znamená, že samosprávy zohľadňujú potreby 21. storočia a dokážu ich aj efektívne implementovať. Podobne je to aj v oblasti informatizácie. Všetky sledované obce a mestá urobili pokrok vo vybavovaní agendy cez internet. Problémom je však slabá podpora zo strany vlády, ktorá by pomohla zvýšiť informovanosť občanov o týchto možnostiach.

Po koronakríze čaká novú vlády a samosprávy ďalšia výzva. Priniesť regiónom zvýšenie životnej úrovne a zlepšenie kvality poskytovania verejných služieb. Partnerstvo vlády a samospráv je výborná príležitosť pre zlepšenie situácie po kríze, ale aj pre vytvorenie nových vzťahov, ktoré  naše regióny potrebujú na zlepšenie života svojich obyvateľov.

Teraz najčítanejšie

Anna Mierna

Primátorka kráľovského mesta Skalica a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky za stranu OĽaNO.