THE CHURCH vs. THE MALL. Kostol vs. Nákupné centrum.

Donedávna som mala opodstatnenú pochybnosť, či pod vládou Smeru a ICH ľudí je Slovenská republika právnym štátom. Teraz začínam mať pochybnosť, ako dlho ešte zostane Slovenská republika zvrchovaným štátom, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Debatu o zatvorených obchodoch v nedeľu neprežívam pre to, že by som si nevedela predstaviť nedeľu bez teplých rožkov. Viem si ich upiecť.
Ale popri tom všetkom, čo sa na Slovensku momentálne deje – od reality odtrhnutej iniciatívy zakázať potraty až po fakt neprofesionálnu reláciu verejnoprávnej televízie moderovanú bigotnými katolíkmi – sa bojím, že niekto zaťahuje nebo nad krajinou, ktorá sa v preambule ústavy neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ani jogu.

Vyrušuje ma predovšetkým to, že diktátom štátu má byť voľným dňom práve nedeľa, a že niekto chce diktovať rodinám, ako majú a nemajú tráviť spoločný čas. Do kostola je v poriadku ísť, ale do nákupného centra už nie. Prečo? Čo vás je do toho, ako chcú ľudia tráviť čas?
Z ľudí chce opäť niekto vytvárať kategórie tých, ktorí môžu pracovať a nebyť s rodinou a tých, ktorí nesmú pracovať, aby boli s rodinou. Prečo bude matka na pumpe pracovať aj v nedeľu? A prečo môže v nedeľu pracovať ten tatko z reštaurácie? A prečo môžu farári v nedeľu slúžiť omše? Čo s tou matkou z maskérne RTVS, ktorá musí každú nedeľu patlať tváre politikov, ktorí sa prišli vyrozprávať do O 5 minút 12? A čo ten moderátor nedeľných politických relácií?

Jasné, toto sú také emotívnejšie argumenty o regulácii otváracích hodín. Existujú aj pragmatickejšie, založené na dátach a faktoch.

V roku 2015 zverejnila London school of economics štúdiu, ktorá sa zaoberala dereguláciou predaja v nedeľu v 30 európskych krajinách. Dopracovala sa k týmto zisteniam:

• efekt na zamestnanosť bol pozitívny – vďaka otvoreniu prevádzok v nedeľu došlo k vstupu nových firiem na trh a k zvýšeniu zamestnanosti v existujúcich prevádzkach o 7 – 9% .
• zvýšil sa objem predaja/ výdavkov, aj keď nie vo všetkých kategóriách produktov. Najviac sa zvýšenie týkalo kategórie potravín – medzi 0,14 a 12,5%.
• nebol zistený žiadny negatívny vplyv na rast cien (nedošlo k ich zvýšeniu) a to aj napriek zvýšenej zamestnanosti a s tým spojenými vyššími nákladmi na prácu pre firmy.
• zvýšil sa počet firiem na trhu o 1%. Autori štúdie sú preto toho názoru, že deregulácia otváracích hodín povedie k väčšej otvorenosti a konkurencii na trhu.

Štúdia Williamson et al 2006 pre Ministerstvo obchodu a priemyslu v Spojenom kráľovstve hovorí:

• zákaz predaja v nedeľu pokrivuje súťaž na trhu, pretože zvýhodňuje online obchody. To môže viesť k neefektívnemu alokovaniu zdrojov;
• obchodovanie v nedeľu vedie k nižším cenám, čo predpokladá disproporčnú výhodu pre nízkopríjmové skupiny, ktoré míňajú oveľa väčšiu časť svojho príjmu práve na potraviny.
• obchodovanie v nedeľu prináša viac možnosti privyrobenia si pre ľudí pracujúcich na čiastočný úväzok – študentov, dôchodcov atď., keďže maloobchodné reťazce ponúkajú značnú flexibilitu pracovného času.
• zatvorené obchody limitujú prístup spotrebiteľov k čerstvým potravinám. Ak sa tieto potraviny neminú predtým ako sa obchody na nedeľu zatvoria, môže to viesť k zvýšenej produkcii odpadu.
• zákaz nakupovať v nedeľu nie je v súlade s liberálnym ekonomickým duchom a obmedzuje možnosti spotrebiteľov, ktorým je prikazované kedy môžu a kedy nemôžu nakupovať. Ide tiež o zhoršenie podnikateľského prostredia;
• pre zamestnancov je to možnosť privyrobiť si na príplatkoch k mzde

Pre férovosť sa teraz pozrime na argumenty za zatvorenie obchodov v nedeľu:

• Synchronizácia voľna a aktivít členov rodiny
• Práca v nedeľu má negatívny dopad najmä na neúplné rodiny (jeden pracujúci rodič), pričom vo väčšine prípadov je to práve matka, keďže ženy tvoria väčšinu pracovnej sily v obchodnom sektore. Otázka je, či práve single mother nie je tá, ktorá si chce privyrobiť na príplatkoch.
• Podľa Európskej sociálnej charty, ktorej je Slovensko signatárom, by mal byť zamestnancom zabezpečený odpočinok v týždni, ak je to možné, zhodný s dňom uznaným tradíciou alebo obyčajmi za deň odpočinku v príslušnej krajine alebo regióne. (V r. 1996 Európsky súdny dvor zrušil ustanovenie smernice o pracovnom čase z 1993, ktoré stanovovalo, že minimálny odpočinok by mal v princípe byť v nedeľu. Podľa Súdneho dvora Rada nevysvetlila, prečo je nedeľa spojená so zdravím a bezpečnosťou pracovníkov viac ako iný deň.).

Veľmi zaujímavý záver priniesla v roku 2006 štúdia z USA : THE CHURCH VS. THE MALL (Kostol verzus Nákupné centrum), ktorá sa zaoberala dopadom zákazu predaja v nedeľu na praktizovanie náboženstva. Podľa nej má rozšírenie otváracích hodín obchodov aj na nedeľu za následok zníženie počtu ľudí navštevujúcich bohoslužby a zníženie sumy milodarov. Potvrdila, že diskusia o zákaze obchodovania v nedeľu nie je ničím iným, len bojom medzi náboženským a sekulárnym svetom o to, ako ľudia trávia svoj čas.

Ak chce vláda dokázať, že jej ide naozaj len o odpočinok pre ľudí pracujúcich v obchodoch (inak, v maloobchode je to len 13% ľudí), nech to urobia ako napríklad v Belgicku. Obchody si musia vybrať jeden deň v týždni, kedy sú zatvorené. Ak bude Matovičova vláda trvať na tom, že obchody musia byť zatvorené práve v nedeľu, iba prehlbujú v ľuďoch pocit, že nejde o nič iné, len o presadzovanie ich bigotných ideológií. A to je v rozpore s preambulou Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa ako zvrchovaný štát neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ani jogu.