Denník N

Život bez plastov, alebo ako produkovať menej odpadu…

Vo svetových moriach sa nachádza päť plastových ostrovov, pričom jeden z nich – Veľká tichomorská odpadková škvrna, svojou veľkosťou sa vyrovná strednej Európe. Milióny živočíchov v prírode zahynie kvôli plastu. Podobne sa „kopí“ a záťažou pre prírodu sa stáva aj iný odpad. Žijeme v dobe odpadkovej. Ale predsa existuje spôsob, ako to zmeniť…

V každej dobe existovali ľudia, ktorí sa snažili posunúť spoločnosť dopredu a poukazovali na problém, ktorý spoločnosť trápi a ktorí treba riešiť. Dnes je takýmto problémom „kopenie“ odpadu a zmeny v rovnováhe princípov, vďaka ktorým je planéta miestom vhodným pre život. Medzi problémy ktoré našu planétu sužujú, patrí hromadenie odpadu, ktorý sa nedá recyklovať. Dnes si preto trochu priblížime tento problém.

Sylvia Schaab sa pôvodne nijako nelíšila od bežného človeka. Žila svojím životom a triedila odpad. Až keď sa presťahovala do rodinného domu, bolo konfrontovaná s dvoma otázkami: prečo po nej a jej rodine ostáva toľko odpadu? A prečo je tak veľa plastového odpadu? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky dospela k výzve – kupovať len to, čo potrebuje a vyhýbať sa plastom, ak je to len trochu možné. O tejto svojej zmene napísala knihu: Jde to i bez plastů, ktorú nedávno priniesol na knižný trh Portál a stala sa podkladom pre dnešný článok…

Samotná zmena nemusí byť radikálna, teda nie na začiatku. A na koľko radikálna nakoniec bude, to sa ukáže až po nejakom čase.

Mnohé princípy sú pomerne jednoduché. Hneď ten prvý – prestať kupovať veci, ktoré nepotrebujeme. Nič tým nestratíme, dokonca ušetríme. Ak znížime počet vecí v domácnosti, menej času bude potrebného na upratovanie. Okrem toho, menej vecí – menej odpadu.

Druhý princíp kladie dôraz na recykláciu. Žijeme v dobe, kedy každých x rokov meníme strašne veľký počet vecí, ktorým však nič nechýba. Je na čase zmeniť tento prístup a používať veci, kým môžu slúžiť a dajú sa opraviť – ak oprava nie je príliš drahá. Dôležité je na toto pamätať aj pri kúpe – aby bol dostupný servis a dlhá záruka…

Tretí princíp kladie dôraz na separáciu. Od mesta k mestu sa to líši, ale dnes už je štandartom triediť odpad do viacerých kontajnerov. A mnohé veci je možné poskytnúť ďalej – napr. vec ktorá doslúžila – možno posunúť opravárovi, ktorý súčiastky z nej dokáže použiť na opravu iných spotrebičov. Alebo odviezť do zberu surovín kde zabezpečia, že mnohé materiály z nej sa znovu použijú vo výrobe a získajú novú tvár a ešte poslúžia.

Štvrtý princíp kladie dôraz na návrat vecí do prírody. Všetko to, čo z nej pochádza, čo nie je poškodené napr chemikáliami a čo ešte môže zohrať v prírode úlohu. Sem patrí predovšetkým bioodpad z domácnosti. Aj keď nie každý má vlastný kompost či hnojisko. Pomaly však pribúdajú aj kontajnery na tento odpad.

Tým však zmena nášho životného štýlu nekončí. Najlepšie je prejsť k praxi. Zamyslite sa nad tým, koľko odpadu vyhadzujete a o aký druh odpadu ide.

Papieru nebýva veľa a ten sa často dá recyklovať. To isté platí aj pre sklo a kov. V zmiešanom odpade skôr končia veci, ktoré je ťažké rozdeliť, napríklad papier potiahnutý plastom. Ale aj s tým sa dá niečo urobiť – vyhýbať sa takým výrobkom. Ak sa dá.

Najviac býva plastu. Plastové flaše možno nahradiť sklenenými. Dnes už je možné kúpiť ovocie a zeleninu bez plastových sáčkov. U pekára kúpite chlieb a pečivo bez plastového sáčku (napr. papierový). „Vaničky“ s mäsom či s rybou, môže nahradiť nákup u mäsiara či rybára. Minimálne bude toho plastu menej. Asi ešte nie je možné v našich končinách nakúpiť mäso či rybu do svojej nádoby. Zatiaľ. Inak, všimli ste si, že v niektorých obchodoch váhy na zeleninu či ovocie berú ohľad na vlastnú tašku (teda z domu donesenú tašku)? A tým vedú k menej častému používaniu plastových sáčkov…?

Že je to náročné? Nie je. Kedysi sme automaticky pýtali a dostávali plastové tašky k nákupu a doma sa nám hromadili. Dnes už nie je problém ísť do obchodu napr. s bavlnenou taškou. V predaji sú aj tašky z rôznych rozložiteľných materiálov. Zrazu sa to dá aj bez plastu. A v tejto oblasti plast už nikomu nechýba.

Ale môžeme ísť ďalej. Nakúpiť raz za týždeň. Menej ciest autom / autobusom, menej spáleného benzínu či nafty.

Dokázali sme plastové nákupné tašky nahradiť inými. Ale vieme ušetriť aj existujúce obaly. Dnes už aj na Slovensku existujú obchody, kde si kúpite drogériu či kozmetiku do vlastnej nádoby. Ak už máte plastovú, môžete ju použiť stále znova a znova. Ďalším levelom je kozmetika či drogéria vyrobená šetrným spôsobom. A ešte vyšším levelom je vyrobiť si túto drogériu či kozmetiku doma…

To čo sa týka drogérie a kozmetiky, sa v istej miere dotýka aj potravín. Na čo kupovať chlieb, ak si ho viete upiecť. Na čo kupovať koláče, ak viete piecť? Na čo kupovať polotovary, alebo hotové jedlá zatavené vo fólií a v plaste, ak viete variť?

Dnes už kúpite na váhu aj čaj či kávu. V špecializovaných obchodoch kúpite na váhu aj čokoládu :). Ale do flaše dokážete kúpiť aj mlieko, víno či pivo…

Život bez plastu často paradoxne neznamená zvýšené náklady. Je to len o chcení. Často platíme plastom za pohodlie. Kúpime polotovar a ten je zatavený v plaste a obalený plastom a  vpapierovom obale. Dá sa to aj jednoduchšie.

Veľa úspory môže priniesť nakupovanie vo veľkom. Nie vždy to tak je, ale často väčšie balenie znamená menej plastu.

Ale ani tu nie sme u konca. Napríklad z mlieka dnes nie je problém vyrobiť smotanu, syr, jogurt či maslo. Ak je to kvalitné mlieko… Z ovocia si dokážete vyrobiť ovocnú šťavu a dokonca nielen bez obalu, ale aj konzervantov. A to isté platí aj pre smoothie, či už so zeleninou, alebo s ovocím.

Pri niektorých výrobkoch to možné nie je. Ale niekde áno. Môžete preferovať nože a príbor bez plastu. Hrnce bez plastu, ale aj spotrebiče aspoň s kovovým obalom. A prestať používať jednorazové plasty…

V dnešnej dobe letia aj papierové kuchynské utierky. Lepšie sú látkové utierky na ruky a riad. A ak, tak aj handrička na zotretie tekutiny. Papier sa dá recyklovať, ale je nutné minúť rolku kuchynských utierok za týždeň?

V domácnosti pri odpade poslúži aj zásoba plastových tašiek z doby plastovej. Kedysi sme ich do obchodu nebrali, v obchode sme ďalšie dostali a doma si tak vytvorili zásoby pre niekoľko generácií. Samozrejme, lepšie je, ak vrecko na odpad je z rozložiteľného materiálu. Ale taký papier viete dať aj do samotného koša (bez sáčku) a nič sa mu nestane. To platí aj pre umyté plasty, či kovové obaly…

V kuchyni často používame potravinovú fóliu a alobal. Piecť sa dá aj bez alobalu či papieru na pečenie a ak dáme potraviny do nádoby s uzatváracím viečkom, nepotrebujeme fóliu.

Uskladňovať potraviny vieme aj v sklenených nádobách. S trochou fantázie k tomu vieme použiť aj plastové, ak už nejaké máme. Niektoré potraviny už dnes vieme nakúpiť aj do nádoby – jednoducho si vezmeme nádobu do obchodu a do nej nám navážia, koľko chceme…

Ostáva prenos stravy a prísun tekutín. Pitná voda tečie aj z vodovodu. A na cesty nám poslúži napríklad aj vratná flaša, flaša z hliníka, či sklenená flaša. Tie sú teraz „in“. Čo sa týka stravy, aj tu môžu poslúžiť sklenené uzatváracie dôzy, ale napríklad aj nerezové nádobky. Ale aj „noderná obdoba“ obedára :). Hlavne kovové nádoby sú drahšie, je to však jednorázová investícia.

Veľa odpadu vzniká aj pri zamrazovaní. Ale aj tu je možné používať nádobky, dokonca je často s nimi lepšia manipulácia a viac sa toho do chladničky zmestí.

Ako vidno, nemusíme sa úplne zriecť plastov a úplne to ani nejde. Také auto čisto z kovu nekúpite :). Ale recyklovať a používať to čo máme, vyraďovať to čo už nepotrebujeme a nahrádzať to materiálmi, ktoré možno recyklovať, alebo ktoré dokáže príroda rozložiť… Veľká zmena sa často deje pomalými krokmi a to platí aj tu.

Ak by sa Vám úplne podarilo žiť bez plastov, mohli by ste sa pýšiť označením „zero waste“. Ale každá zmena k lepšiemu sa počíta.

Tých možností je naozaj veľa. Mnohé stoja a padajú na troche snahy a ochoty niečo zmeniť. Pri nahrádzaní škodlivých materiálov novými si treba dať pozor na jednu vec – niektoré z nových sa tvária ako šetrné k prírode a pritom ich výroba taká nie je.

Sylvii Schaab sa podarilo zredukovať plastový odpad na minimum. Do veľkej miery je to dané aj možnosťami. Ale vždy je možné urobiť aspoň niečo. Jej kniha ponúka 30 konkrétnych riešení – po jednom na každý deň, ktoré Vám v rámci Vašich možností pomôžu zredukovať množstvo nielen plastového odpadu. Kniha ponúka aj množstvo návodov a receptov, ako si mnohé veci vyrobiť napr. syr, smotanu, ale aj kozmetiku či čistiace prostriedky často z prírodných surovín a bez zbytočnej chemikálie a plastov. Okrem toho ponúka množstvo poznatkov a štúdií o obsahu plastov vo svete okolo nás, celú teóriu ako plasty vznikajú, ako sa rozkladajú a ako sa dostávajú do nášho nielen potravinového reťazca. V dnešnej dobe je to pozvanie žiť zodpovednejšie a urobiť niečo pre budúcnosť. Necháte sa inšpirovať?

Tomáš Hupka

Sylvia Schaab pochádza z Nemecka. Od detstva bola vedená k ochrane prírody a k dôrazu na udržateľnosť a alternatívny životný štýl. Svoje skúsenosti zhomtnila do knihy Jde to i bez plastů, ktorá sa stala podkladom aj tohto článku. V Nemecku Sylvia Schaab pracuje ako novinárka, často je pozývaná na rôzne univerzity, aby o problematike prednášala a patrí medzi propagátorov hnutia zero waste v krajine.

Zdroj fotografie:

www. bior.sk

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom