Denník N

Lesy: naša sloboda a dôležitosť biodiverzity v nej

Photo by Marc Pell on Unsplash
Photo by Marc Pell on Unsplash

Pandémia COVID-19 mala veľmi zaujímavý vývoj, ale aj obdivuhodný vedľajší vplyv na ľudí. Mnoho mladých ľudí nedokázalo vydržať karanténu. V dôsledku toho čoraz viac vyhľadávali bezpečné miesto v lone prírody. Ako to viem? Stačí si otvoriť sociálne siete a každý s radosťou zdieľal svoje zážitky z prírody.

Teraz sa zamyslime nad tým, čo mali tieto obrázky spoločné. Na obrázkoch sme videli šťastných ľudí v prírode. Čo ma napĺňalo šťastím ale aj smútkom.

Šťastím, lebo ľudia si konečne uvedomili, že mimo ich domovov sa nachádza krásna príroda, ktorá je balzamom na dušu a smútkom, pretože som videl nie na jednom obrázku zničenú pôdu a prírodu suchom.

Lesy a prázdne pláne sa stali novo získanými útočiskom ľudí. Na takej úrovni, že niektoré opustené oblasti boli práve zaplavené občanmi utekajúcimi z väzenia. Myslíte, že uvažovali o význame toho, kam išli a aký to má vplyv na ich životy?

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) určite. Vo svojej výročnej správe informovala o stave našich lesov. Odhaduje sa, že od roku 1990 bolo v dôsledku odlesňovania zničených približne 420 miliónov hektárov lesov, našťastie sa však miera odlesňovania v posledných rokoch znížila. V poslednom päťročnom období (2015 – 2020) bola ročná miera odlesňovania 10 miliónov hektárov (viac ako dvojnásobok celkovej plochy Slovenska) v porovnaní s 12 miliónmi hektárov v rokoch 2010 – 2015.

Viac ako 180 miliónov hektárov lesov na svete sa využíva hlavne na: rekreáciu, cestovný ruch, vzdelávanie, výskum, kultúru a ochranu náboženských lokalít. Takto využité plochy od roku 2010 rastú o 186 000 hektárov ročne. Stále viac, aj keď nie dostatočne rýchlo si začíname uvedomovať, že takto využité plochy sú pre naše duševné zdravie čoraz dôležitejšie.

Podľa dostupných údajov z roku 2019 sa zdá, že Slovensko je jednou z najviac zalesnených krajín v Európe (41,2% krajiny pokrývajú lesy, čo zodpovedá 2 026 027 ha). Pri porovnaní údajov z predchádzajúcich rokov môžeme pozorovať neustále zvyšovanie lesnej plochy. Tieto údaje však majú aj svoju odvrátenú tvár. V nechránených oblastiach (na základe obrázkov kolujúcich na internete, aj na chránených územiach) naše domáce dreviny sú vyrúbané. Nahrádza ich smrek – silný, rýchlo  a dobre rastúci strom. Pôvodná percentuálna distribúcia smreku bola 4,9% a dnes dosahuje 22,5%. Jeho zastúpenie v našich lesoch je teda 5,5-násobne vyššie, ako je prirodzené. Naopak, dub a buk, ktoré sú pôvodnými drevinami, klesli zo 68% na 44%. Postupne si ničíme vlastnú biodiverzitu našej krajiny.

Účinky tohto javu možno pozorovať aj na Žitnom ostrove na orechoch. Boli to umelo vysadené „lesy“ popri cestách. Tieto orechy vynikajúco plnili svoju úlohu, ktoré sa od nich očakávali – zachytávanie vetra, snehu, prachu a slnka. Tieto stromy však neboli dostatočne obmeňované, ošetrované a podporované. Na mnohých miestach neboli vytvorené podmienky prirodzenej ochrany, biodiverzity. A keďže sa popri cestách stále zvyšovala produkcia monokultúr, ktoré viac a viac potrebovali využívanie umelých hnojív a pesticídov pre vyššiu odolnosť a vyššie výnosy, tieto stromy zoslabli a postupne odumierajú. Aj pre tieto dôvody sa zrejme vytratili prirodzené obranné mechanizmy a aj vďaka tomu sa u nás objavila Vrtivka orechová, ktorá znemožňuje dozrievaniu orechov.

Biodiverzitu možno najlepšie prirovnať k živému organizmu, kde je všetko prepojené a jeden potrebuje druhého pre správne fungovanie. Každý orgán má v systéme vlastnú funkciu, na ktorú sa zameriava a je schopný do určitej miery kompenzovať nedostatky, ak sa vyskytnú problémy inde. Existencia jednoduchých a primárnych (základných – keystone species) druhov je kľúčom k udržaniu prirodzenej rovnováhy. Spomeniem jednoduchý príklad pre ilustráciu: predstavme si tieto druhy ako naše orgány. Napr. slezina je jednoduchý druh. Ak ju odstránime z nášho tela, telo si poradí a nahradí jej funkciu inými orgánmi. Pokiaľ ide o primárny druh, spomeňme napr. pečeň. Bez nej sme schopní chvíľu existovať, ale čoskoro sa celý organizmus zrúti.

Vo svete máme niekoľko úspešných pokusov, kde opätovné zavedenie primárnych druhov do ich pôvodného prostredia viedlo k obnove celého ekosystému. Taký je aj príbeh vlkov v národom parku Yellowstone v USA .

Aj na Slovensku ešte máme nádej. Musíme iba múdro zvážiť, čo robíme s našim prostredím. Najjednoduchší spôsob, ako dať napraviť ekosystém, je nechať ho bez zásahu. Bohužiaľ, v čase klimatickej krízy toľko času nemáme, aby sa sama príroda ozdravila. Preto je dôležité vysádzať pôvodné druhy a podporovať prírode blízke obhospodarovanie lesov.

Bude veľkou výzvou pre našu generáciu a naše deti, aby sme naše lesy a polia obhospodarovali udržateľným spôsobom. Zelená obnova našich miest, lesov a pôdy je nielen udržateľná, ale v neposlednom rade by vytvorila nové pracovné miesta, prirodzeným spôsobom by ušetrila v budúcnosti nemalé prostriedky, ktoré by sa dali využiť oveľa efektívnejšie na boj s klimatickou krízou.

Použitá literatúra:
Enviroportál – životné prostredie online
Enviroportál – životné prostredie online

Teraz najčítanejšie

Krisztián Váradi

Progresívne Slovensko - Kandidát č.9 kandidát do Európskeho parlamentu - Podpredseda Maďarskej Platformy. Pochádzam z Dunajskej Stredy a som absolventom lekárskej fakulty. Počas mojich univerzitných rokov som bol podpredsedom Maďarského zdravotníckeho klubu v Bratislave (Klub Jánosa Selyeho). Počas pôsobenia vo funkcii som získal množstvo skúseností v oblasti organizácie programov, spolupráce v skupinách, koordinácie a vedenia komunity. V súčasnosti pracujem ako lekár na onkologickom oddelení. Po skončení štúdia som taktiež pôsobil v občianskom združení HelloSzerdahely, ktoré zvyšuje povedomie o ekologických otázkach v našom meste.