Denník N

„Korona kríza“ stopla desaťtisíce operácii a vyšetrení. Budeme poznať obete?

Hrozba pandémie vyprázdnila nemocnice. Foto: andrea Hajdúchová
Hrozba pandémie vyprázdnila nemocnice. Foto: andrea Hajdúchová

Zdravotníctvo funguje naplno, oznámil v pondelok minister zdravotníctva Marek Krajčí. V skutočnosti však bude rozbeh ešte trvať dlho – ako odhaduje šéf Asociácie nemocníc na Slovensku M. Petko či hlavný odborník na chirurgiu J. Pechan – až do konca roka. Rozbehu stále bránia aj zatvorené škôlky a školy, ktoré sa na Slovensku pri otváraní dostali až do poslednej fázy a otvoria sa až o týždeň.

Na OČR je stále veľa zdravotných sestier, inštrumentalistiek, asistentiek – napríklad len v nemocnici v Banskej Bystrici je to z asi 1400 zamestnancov až 300,“ hovorí prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.

Koľko operácii stopla hrozba pandémie na Slovensku? Možno ich počítať na desaťtisíce. Pacientske organizácie však upozorňujú, že ešte horšie zdravotné dôsledky môže mať nedostupnosť odborných vyšetrení. Prinesú obmedzenia viac obetí ako COVID-19? Dozvieme sa to niekedy?

Budú nás určite zaujímať údaje o tom, aké diagnózy táto situácia priniesla a aké zhoršila. Pri rakovine sú dva mesiace bez skríningu veľmi dlhý čas, rovnako v oftalmológií môže pri niektorých ochoreniach dôjsť aj k strate zraku,“ upozorňuje Mária Lévyová z Asociácie na ochranu práv pacientov v SR. Tá riešila počas korona krízy podnety pacientov a zaznamenala i tragický prípad. „Pán vo veku 53 rokov išiel ku kardiologičke, no ona mu telefonicky povedal, aby sa upokojil a pridal si tabletku. Stihol ešte zavolať domov, že mu kardiologička vyšetrenie odmietla, potom dostal v aute infarkt a zomrel.

M. Lévyová hovorí, že ju mrzí i to, že kvôli obmedzeniu návštev prišli zomierajúci pacienti o právo rozlúčiť sa s blízkymi.

Koľko operácii bolo odložených?

V prípade COVID-19 čísla nakazených a obetí poznáme. Nákaza sa u nás potvrdila u 1503 ľudí a ochorenie si vyžiadalo 28 obetí. Z toho 21 bolo z DSS, 17 bolo vo veku nad 80 rokov, ako zistil Denník N. Tieto údaje sa narozdiel od iných európskych krajín u nás nezverejňujú a počet obetí sa mení, pretože štát overuje i spätnes pribúdajúcimi novými molekulovo-genetickými a imuhohistochemickými možnosťami“, či napriek ochoreniu COVID-19 nezomreli z inej príčiny (napr. k 15.máju keď pribudli dve nové obete, jedna predchádzajúca bola odpočítaná).

Reálne bolo s ochorením COVID-19 v nemocnici 225 pacientov. Koľkí sa však nedostali na operáciu či k  lekárovi?

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dostal počas marca a apríla 2020 celkovo 165 podnetov na nesprávnu zdravotnú starostlivosť či na neposkytnutie, odmietnutie alebo odsunutie zdravotnej starostlivosti. Z  toho 12 podnetov malo podľa úradu súvislosť s COVID-19 alebo COV-2 a v piatich prípadoch išlo o úmrtie. Ďalší ľudia sa obracali i priamo na ministerstvo zdravotníctva, samosprávne kraje či na poslancov.

Vyčísliť teda počty obetí či komplikácii kvôli odložených operáciám a vyšetreniam je zatiaľ takmer nemožné. Otázka je však namieste. „Môžeme zistiť, že nám zomrelo oveľa viac pacientov na onkologické, kardiologické či cievne ochorenia. Na toto riziko nás upozorňujú štúdie z krajín, ktoré prekonali epidémiu eboly,“ hovorí Petko. Dodáva však, že kritika prísnych opatrení na Slovensku nie je namieste a ich nastavenie „je veľmi tenký ľad.“

Pri odložených operáciách môžeme vychádzať z porovnania s ich počtom v bežnom roku. Štatistiky vedie Národné centrum zdravotníckych informácií. Nemá údaje za každý mesiac, len ročný súhrn, naposledy za rok 2018. Podľa neho urobili lekári v roku 2018 v našich nemocniciach 279 120 operácii – ak to rovnomerne rozdelíme na mesiace a počítali by sme, že nemocnice zrušili v marci a apríli len tretinu, tak odložených bolo viac ako 15 500 operácii. V prípade jednodňovej chirurgie (254 334 zákrokov v  roku 2018), by to znamenalo len pri tretine odložených zákrokov v marci a apríli zrušenie viac ako 14-tisíc operácii.

Samozrejme, sú to hrubé odhady, rušenie operácii bolo rôzne. Univerzitná nemocnice v Bratislave napr. odložila v marci a apríli 51% plánovaných operačných výkonov, FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica znížila počet operácii o 45% a jednodňovej chirurgie o 35%. Hlavný odborník na chirurgiu J. Pechan v pondelok na tlačovej konferencií povedal, že červené „kovidové“ nemocnice znížili výkon až o 80%. M. Petko z Asociácie nemocníc Slovenska hovorí, že členské nemocnice (76 nemocníc naprieč Slovenskom, mimo veľkých štátnych) hlásili pokles medzi 40-60%.

Najmenej operácii odsúvali špecializované zariadenia. Národný onkologický ústav operácie nerušil, Onkologický ústav sv. Alžbety ich počet znížil o 10 percent. Národný ústav srdcovocievnych ochorení v Bratislave vykonal v marci o 25 % operácii menej ako vlani (723 operácii, rok predtým 973) a v apríli o 47 % menej (490 operácii, rok predtým 924). Soňa Valášiková z NÚSCCH však upozorňuje, že ústavu sa podarilo zrealizovať i dve transplantácie srdca, pričom v jednom prípade bolo potrebné srdce do Bratislavy dopraviť od darcu z Prahy. „Išlo o urgentného 54-ročného príjemcu z Veľkého Krtíša. Na čakacej listine bol od novembra 2019,“ hovorí Valášiková.

Čas pred „korona krízou“: hudobné vystúpenie pre pacientov FN v Motole v Prahe. Foto: Andrea Hajdúchová

Bolesti a krvácanie je akútny stav?

Aj počas najprísnejších opatrení pritom nemocnice mali vykonávať akútne operácie. Dovolať sa ich však nemuselo byť vždy jednoduché.

Od novembra som sa trápila, prvú operáciu mi spravili v decembri, druhú vo februári a tretiu som mala absolvovať v marci, ale kvôli covid ju odvolali. Prežívala som strašné trápenie, ale nedarilo sa mi presvedčiť zdravotníkov, že môj stav je akútny. Správali sa ku mne slušne, ale keď som telefonovala, väčšinou som sa ďalej ako po zdravotnú sestru nedostala. A stále mi opakovali, že môj stav nie je akútny napriek tomu, že mi opuchli nohy, močila som krv a mala som obrovské bolesti. Cítila som sa bezmocne a bála som sa, ako to dopadne. Mám tri malé deti, premýšľala som o tom, čo by sa stalo, ak by som sa operácie nedočkala,“ hovorí Jana (meno je zmenené).

Kamene v obličke a v močových cestách jej zistili ešte koncom predošlého roka, pri prvej operácii jej zaviedli sten (drenážna hadička pre odvádzanie moču z obličky), pri druhej odstránili časť kameňov. Zvyšné mali odstrániť pri tretej operácii. No nemocnica v Galante termín zrušila. Jana telefonicky  upozorňovala na bolesti, dva razy sa do nemocnice snažila dostal, no raz ju odmietli vpustiť, druhý raz odišla s novými antibiotikami. V noci manžel musel raz volať i záchranku, no Jane urobili len röntgen pľúc a nadránom ju prepustili. “Od novembra mi predpísali spolu 17 druhov antibiotík, z toho štyri druhy len počas korona krízy. Niekedy som brala aj tri druhy antibiotík naraz, čo oslabovalo moju imunitu a v spojitosti s korona vírusom to znamenalo ďalšie riziko.“ Do nemocnice volali i Janini príbuzní, ktorí sú zdravotníci. Nemocnica nakoniec Janu ako akútny prípad koncom apríla operovala  „Po operácii mi konečne odpuchli nohy a ustúpili bolesti. Antibiotiká nahradili lieky na pečeň, keďže pri predoperačných vyšetreniach zistili, že mi množstvo antibiotík poškodilo pečeň. Ešte ma čaká vyberanie stenu. Potom môžem uvažovať o návrate do práce. Na PN som od novembra, ale to nikoho nezaujíma. Rada by som sa už vrátila, potrebujú ma a mám svoju prácu rada.“

Vykonávanie plánovaných operácii zrušil expremiér od 16. marca, k prvému uvoľneniu prišlo o šesť týždňov, avšak s povinnosťou karantény či negatívnym testom na koronavírus. To sa už objavovala kritika trvania opatrení. Na Slovensku ojedinelá, silnejšia napr. v Čechách. „V zdravotníckych zariadeniach dochádza k výpadku služieb pre vážne chorých pacientov, ktorí nie sú COVID-19 pozitívni. Obete na životoch spôsobuje nielen odkladanie plánovaných výkonov, ale i strach chorých prísť včas do nemocnice,“ písali v otvorenej výzve 11 špičkoví lekári z pražskej Univerzity Karlovej. Virálne sa i u nás stalo vystúpenie prof. MUDr. Jana Žaloudíka, CSc. v českom senáte. Na Slovensku upozorňovali na riziká pre pacientov  Asociácia polikliník a zdravotníckych zariadení či Asociácia nemocníc Slovenska (RTVS, Obmedzenia liečby môžu mať fatálne dôsledky). Na situáciu onkologických pacientov upozornilo občianske združenie Nie rakovine (v BA novinách, na webe a naposledy v aktualitách) a začiatkom mája aj Asociácia na ochranu práv pacientov SR v tlačovej správe uviedla, že „odsúvanie poskytovania zdravotnej starostlivosti nemusí zostať bez následkov.“

Od uvoľnenia opatrení sa nemocnice postupne ozývajú pacientom, no termíny sa rozdávajú postupne až do konca roka. „V januári stanovili dcére termín operácie na marec, no zrušili ho kvôli opatreniam. Dcéra má rázštep pery a podnebia, posunutie operácie ju neohrozí na živote, ale operácia je pre nás dôležitá kvôli zubom a tiež by sa dcére mohla zlepšiť reč. Už nám však volali z  nemocnice (Národný ústav detských chorôb). Najskôr dcéru objednali na september, čo bolo pre nás sklamaním a komplikáciou, keďže to vyzerá, že vtedy sa deti konečne dostanú do školy a ona by hneď vymeškala vyučovanie. No volali znovu, že iné dieťa ochorelo a sme na rade,“ hovorí mama 7-ročnej pacientky.

Špecialisti a všeobecní lekári

Asociácia na ochranu práv pacientov  SR si dala spracovať reprezentatívny prieskum, podľa ktorého sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti dotkla tretiny pacientov. Prezidentka Asociácie M. Lévyová hovorí, že akútne a špecializované operácie v prípade onkologických pacientov prebiehali, preto vážnejšie budú dôsledky nedostupných vyšetrení, najmä v oblasti srdcovo-cievnych ochorení, onkológie, oftalmológie, ale i diabetes.

Treba povedať, že ak pacienti dnes nechodia k lekárovi tak ako pred krízou, neznamená to, že sú menej chorí. Nie sú. A po zrušení najprísnejších opatrení sa pacienti k lekárom vrátia. Ich stavy však budú vážnejšie a liečba komplikovanejšia, a aj drahšia,“ upozornila poisťovňa Dôvera, ktorá spočítala, že pokles hospitalizácií dosiahol od zavedenia opatrení v niektorých oblastiach (ortopédia či oftalmológia) až 80 % a počet návštev v ambulanciách 70%. Aj podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne počet návštev u špecialistov klesol v druhej polovici marca v rozpätí od 40 do 80 %. „Najväčší pokles, viac ako 70 %, bol v  oftalmológii, fyziatrii a rehabilitácii, klinickej logopédii a vo väčšine pediatrických odborností. Výpadok viac ako 50 % v  odbornostiach ako interná, dermatovenerológia, ortopédia a otorinolaryngológia. Menší výpadok bol pri psychiatrii (-23%) či chirurgii (-40%). Po započítaní telefonických konzultácií, ktoré v niektorých prípadoch nahradili fyzické vyšetrenie, je výpadok nižší,“ povedala hovorkyňa Slávka Gáborová.

Lévyová hovorí, že podstata starostlivosti ležala na pleciach všeobecných lekárov a všetkým, ktorí pracovali, patrí vďaka. Nie každý však pracovať mohol, dodáva, keďže i lekári majú deti a školy sú stále zatvorené. Ďalší lekári sú vo vyššom veku.

Aké by teda malo byť poučenie z tejto situácie? M. Lévyová hovorí, že v prvom rade potrebuje krajina kvalitný pandemický plán. Spočiatku si totiž zdravotnícke zariadenia riešili opatrenia najmä vo vlastnej réžii – niektoré boli prehnané, iné nedostatočné.

Spočiatku sme skutočne videli i zlyhania zariadení, ktoré dávali dôvod na obavy – keď riaditeľka ružinovskej nemocnice prijala pacienta s COVID-19 na pľúcne oddelenie a  minister zdravotníctva nechal preveriť i pochybenie pri prvej obeti COVID-19, ktorá zomrela po prepustení z bojnickej nemocnice.  Aj M. Petko hovorí, že krajina potrebuje pandemický plán a spomínané zlyhania jednotlivcov pripisuje neskúsenosti, keďže „pandémiu sme tu mali naposledy pred sto rokmi“. Dodáva že nám chýba i dostatok odborníkov na epidemiológiu. A upozorňuje, že prvé opatrenia boli šité na „taliansku situáciu“, keď aj prvá štúdia Inštitútu zdravotnej politiky počítala u nás s takmer 600 pacienti na pľúcnej ventilácii.

Poučenie si podľa Lévyovej odnášajú i pacienti, ktorí budú zodpovednejšie pristupovať k prevencií a dbať na životný štýl, pretože „sme si uvedomili cenu zdravia“. No kľúčové je podľa nej skvalitniť zdravotníctvo. „Malo by sa stať prioritou, presne, ako to sľubuje programové vyhlásenie vlády.“ Na úvod by štát mal začať platiť primerané poistné za svojich poistencov tak, ako to už tieto dni oznámil český minister zdravotníctva.

A nemali by do rozhodovania od začiatku vstupovať aj iné odbornosti, napr. psychológovia alebo ekonómovia, aby vyvažovali primeranosť opatrení? U nás ďalších odborníkov pozvala do diskusie až prezidentka Z. Čaputová a ekonomický krízový štáb vznikol na Úrade vlády až mesiac po zavedení plošných a obmedzení, v polovici apríla.

Prečítajte si i rozhovor s T. Doležalom, odborníkom českej Akademie vied:

PREČO U NÁS PACIENTI ŤAHAJÚ ZA KRATŠÍ KONIEC

 

Teraz najčítanejšie

Andrea Hajdúchová

Nominovaná za tento blog na Novinársku cenu 2018. V roku 2016 som získala cenu za popularizáciu vedy. Som novinárka (pôsobila som v SME, niektoré články tu: https://www.sme.sk/aut/195/andrea-hajduchova), dnes pracujem v treťom sektore (tiež blog na Nku https://dennikn.sk/autor/wwf-slovensko/). Na blogu chcem prinášať najmä zaujímavé rozhovory a reportáže na témy, ktoré zaujímajú nás rodičov a stáť #NaStraneRodicov.