Plán Európskej únie ohľadom klímy po koronakríze

Fridays for Future s ďalšími klimatickými hnutiami vníma Green Deal ako nevyhnutný krok v súperení s environmentálnym a sociálnym zrútením, proti ktorým stojíme. Do tejto pálčivej situácie sme nás priviedli my, obyvatelia Zeme. V uplynulých desaťročiach si každým priemyselným krokom vpred súčasne maríme možnosť návratu späť do normálu. A opäť len my môžeme  systémovými krokmi niečo zmeniť a prinavrátiť Zemi podmienky uspôsobené na život v prekvitajúcej prírode.

S napätím očakávame, aký prístup zaujmú nielen európski predstavitelia, ale aj svetoví lídri k takej ambicióznej a nesmierne dôležitej dohode.

Ako sa vo vedeckej oblasti snažia štáty ukázať svoju prevahu nad ostatnými, ako vo vesmírnych pretekoch súperia o prvenstvo, tak by mala každá vyspelá krajina stanoviť za svoju prioritu dosiahnutie efektívnych environmentálnych cieľov, a to čo najskôr.

Je nevyhnutné, aby sme čelili prebiehajúcej existenčnej kríze celosvetovo ruka v ruke. Európska únia sa chce stať vzorom pre ostatné kontinenty a súčasne byť lídrom v realizovaní udržateľných krokov.

Posledná šanca. Tak sa javí európsky Green Deal. Zostáva nám len biť do zvonu a poľavenie neprichádza do úvahy. 100% uhlíkovú neutralitu by sme mali dosiahnuť do roku 2050 a do roku 2030 by percento emisií skleníkových plynov nemalo prekročiť číslo 45. Tieto údaje zverejnil Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC). Ak ostaneme pasívni, zhoršia sa prírodné podmienky, skolabuje ekosystém, zdevastuje sa poľnohospodárstvo a mnoho ďalších odvetví príde o kapacitu uspokojovať základné ľudské potreby. A pritom adaptácia obsiahnutá v európskom Green Deal je omnoho prívetivejšia ako tieto katastrofálne predpovede.

Ekonomika je v recesii a my myslíme na plány netýkajúce sa jej obnovenia?

Koronavírus nám ukázal len úzku škálu problémov, ktoré nás v budúcnosti zahltia, ak nebudeme počúvať vedcov. Zvládnutie aj ekonomickej, aj klimatickej krízy odborníci vidia v pohotovom riešení Zeleného plánu ako nástroja na krátkodobejšiu nápravu ekonomiky a trvalé zlepšenie udržateľnosti. Budúcnosť bude značne závisieť od toho, ktorým smerom sa náš svet vyberie po koronakríze a či udržíme globálnu teplotu vzduchu pod 1,5°C s každoročným poklesom emisií o 7,6%.

Aké sú ďalšie sľuby tohto veľkého plánu?

Pracovné miesta týkajúce sa fosílnych palív postupne zaniknú, ale Green Deal obsahuje vytvorenie dostatočného počtu pracovných miest pre tých, ktorí ich stratia. A k tomu ponúka aj vyučenie nových pracovníkov.
Ani stavebníctvo nie je výnimkou v ničení zelene. Preto bude presadzovať premenu obyčajných budov na stavby ohľaduplné k životnému prostrediu.
Tiež prechod na lokálne potravinárstvo, čo je na Slovensku výrazná prekážka.

Najdôležitejšie body európskeho Green Deal

Dať stopku zničujúcemu nárastu teploty znamená hlavne dištanc od fosílnych palív, a to okamžitý, pretože na postupný dištanc nám čas neostal. Zmena by mala prísť tak rýchlo, ako sme zaviedli opatrenia voči COVID-19. Po zmene bude nasledovať dlhšietrvajúci šok v dotknutých odvetviach, presne ako v posledných mesiacoch. Je však nesmierne dôležité vkročiť do týchto koľají. Na našej strane bude tento raz aj ďalší bod plánu – ako zabezpečiť prechod s čo najmenšou ujmou občanov. V porovnaní s nulovou prípravou voči príchodu epidémie je Nová zelená dohoda premyslená dôsledne.

Ďalší je nástup zelenej energie, teda tej z obnoviteľných zdrojov. To vyžaduje mnoho stavebných plánov. Slovenským cieľom je nárast podielu obnoviteľných zdrojov o 14% na celkovej výrobe do konca roku 2020. Zatiaľ sa pohybujeme na 12%.

Ide o obrovskú ekologickú a ekonomickú transformáciu, pri ktorej sa myslí na to, aby občania nepociťovali vyťaženosť v osobnom živote a práci, teda aby zmena nestála na ich zvýšenej pracovnej činnosti. Dôležitosť HDP je prekrytá najmä zdravím ľudí a prírodou.

Prispôsobenie sa negatívnym dôsledkom klimatickej zmeny ide ruka v ruke s riešením spomínaných príčin zmeny klímy. Adaptácia sa začína vzdelávaním v téme klímy, ako to už vo Fridays for Future robíme aj ukazovaním, aký dopad majú na prírodu rozhodnutia, ktoré dnes denne zo zvyku robíme. Snažiť sa zaviesť ekologické praktiky do životov, aby sa udržateľnosť nakopla ešte viac. Všetko musí prísť postupne, ale čo najrýchlejšie. Budeme si musieť zvyknúť na nový životný štýl, o tom niet pochýb.
Európska komisia pre koronavírus odsunula Stratégiu adaptácie na zmenu klímy z listu priorít. Na druhej strane môžeme byť radi, že Klimatické ciele 2030 sú v hre aj napriek chaosu z vírusu.

Rekonštrukcia spoločnosti, systémov, pravidiel. To sa v Európskej únii chystá. Sme v ohrození najväčšej krízy, akej ľudstvo čelilo. Už nemôžeme otáľať a tváriť sa, že vznik pár bezobalových obchodov niečo vyrieši. Nutná je systémová zmena, veľká aspoň ako Zelená dohoda, i keď podľa Greenpeace sú ciele do roku 2030 nedostatočné.

Plán je pripravený. Európska únia od Slovenska očakáva prispievanie k tvorbe bezpečnejšej budúcnosti. Mladá rastúca generácia, ktorej bude do rúk vložený celý svet v stave, v akom jej ho zanechajú, je v napätí. My sme tí, ktorí budú rozhodovať o budúcnosti, o prekvitaní planéty v ďalších storočiach, v ktorých budú žiť naše deti!

Pánom s mocou prahnúcim po zisku dnes neprekáža, že svojim deťom zanechajú okrem peňazí hromadu nešťastia v podobe zdevastovanej a zúriacej prírody. Ale nám, miliónom študentov stojacim za Gretou, záleží na každom rozhodnutí, ktoré kompetentní môžu urobiť aj dnes, aj zajtra. Otvorme sa vede. Lepší zajtrajšok chceme začať už dnes.

Ak chceme mať budúcnosť s vyriešenou alebo aspoň ustálenou klímou v našich rukách, musíme neprestajne kričať ako o život. Len to nám ostalo pre zelenšiu budúcnosť. Veď nám už o život predsa ide.

Jozef Hudy, Košice
Autor je maturant, atlét, hudobník a klimatický aktivista.