Denník N

Najlepší premiér v histórii Slovenska ? To sotva

Igor Matovič po voľbách so sebavedomím jemu vlastným tvrdil, že urobí všetko preto, aby knižky dejepisu na jeho vládu spomínali ako na tú najlepšiu. Úplne úprimne hovorím, že som si veľmi prial aby v tejto ťažkej úlohe aj on ako premiér úspešne obstál. Naša krajina by si to po rokoch bezbrehého plienenia určite zaslúžila. Jeho prvé dva mesiace v úrade však nasvedčujú, že ak by sa to kabinetu Igora Matoviča aj nakoniec podarilo, tak vzhľadom na to, čo doteraz on osobne predviedol by to bolo napriek nemu a nie vďaka nemu.

(814 slov – čas čítania asi 3 minúty)

Pred pár mesiacmi by som si iste nikdy nebol pomyslel, že terčom pomerne ostrej kritiky na mojom blogu bude súčasný premiér. Istú mieru sympatie som k nemu prechovával aj navzdory jeho občasným (neskôr stále častejším) excesom. Z času na čas, mi prišla forma jeho politického odboja (protesty, rôzne vizualizácie v parlamente, niekedy aj ostrejší slovník, atď.) ako čerstvý vánok v tom konvenčnom nudnom smrade „štandardných politických strán“.  Uznávam, že pre niektorých už takáto priamočiarejšia resp. výstrednejšia forma prejavu znamenala problém, kvôli ktorému nazerali na lídra obyčajných ľudí cez prsty. Avšak až činy z posledných týždňov spôsobili, že na neho cez prsty pozerám aj ja a začínam sa báť. Báť sa toho, že sa až príliš rýchlo začína podobať tým, proti ktorým dlhé roky tak vehementne bojoval.

Slovo bojoval dokonale vystihuje jeho štýl politiky, ktorý je definovaný ako neustály boj voči niečomu (Smer, mafia, hnusoba …). Niežeby boj proti mafii a korupcii nebol potrebný, no dá sa to robiť pravdepodobne aj iným spôsobom než burcovať agresívny dav prahnúci po krvi a zoťatých hlavách gaunerov z predošlej garnitúry a to i v momente, keď sa len objaví akýkoľvek náznak podozrenia. Boj proti hnusobe by bola téma na samostatný blog, ale v skratke, tento vírus nie je sedemhlavý drak, ktorému ich princ zotne blyštiacim sa mečom a následne vyslobodí princeznú a všetci žijú šťastne až naveky vekov. Bohužiaľ, takto to chodí v rozprávkach a nie v reálnom boji s vírusom v časoch celosvetovej pandémie. Aj napriek rýchlym a úspešným opatreniam a priam fantastickým číslám počas pandémie, tu po všetkom zostane veľmi blbý pocit po mnohých výrazných prešľapoch typu úvahy o „blackout-e“, povinnosť pravdepodobne mimo zákonnej povinnej štátnej karantény, zložitej pomoci podnikateľom, atď.

Na posledné riadky predošlého paragrafu priamo nadväzuje ďalšia premiérová vlastnosť, ktorú vnímam a pravdepodobne nie som sám, ako ešte väčší problém. Sú to jeho klapky na očiach a vnímanie politiky ako aj celkovo sveta veľmi obmedzeným ba priam až booleanovským spôsobom. Inak povedané, premiér čím ďalej tým viac dokazuje, že má „mentálny obzor malomeštiaka“ ako to veľmi presne pomenoval v tomto podcaste sociológ Michal Vašečka. Ako jeden z dôkazov môže slúžiť moment, keď začal Igor Matovič vo veľkom obhajovať SMK a pre mňa sa de facto stal nevoliteľným. Jeho najsilnejším argumentom bolo: veď „anti-Smerácky hlas“. Nie, takto to nefunguje. Nepriateľ môjho nepriateľa nie je automaticky môj priateľ. SMK je slovenskou filiálkou Fideszu, ktorý je naopak maďarskou silnejšou a obludnejšou verziou Smeru. Pohľad do súčasnej koalície však spôsobuje ešte väčšiu žalúdočnú nevoľnosť – Sme Rodina. Absolútne podobný prípad, keď Igorove klapky na očiach bránia dovidieť za stranícky názov a logo. Sme Rodina je prototypom štýlu politiky, za akou stál doteraz Smer. Rovnaké heslá, rovnaké hodnoty, rovnaký populizmus, dokonca veľa krát aj rovnakí ľudia a v neposlednom rade aj rovnaké stlačené hlasovacie gombíky v kľúčových hlasovaniach pre krajinu (dôchodkový strop, 13. dôchodky, double prídavky na deti a mnoho ďalších).  Neviem ako pre iných spoluobčanov ale pre mňa porážka Smeru vo voľbách znamenala nádej na zmenu. Teraz úprimne, vypadá toto ako zmena Smer -> Smer Odina ? Ak áno, tak jedine zmena názvu.

Najzábavnejšia časť tohto príbehu však je, ako rýchlo sa drahá nevesta zosobášila s hrdinom pospolitého ľudu, ktorý svoju dlhoročnú partnerku odhodil do kúta a správa sa k nej ako k poslednej špine. Takto okate svoju moc voči Sieti a Mostu neprezentoval ani RF po voľbách v roku 2016. Ďalším tŕňom v oku sú nekritickí až sfanatizovaní fanúšikovia na sociálnych sieťach. Niekedy, mám úprimne pocit, že sa nachádzam na profile skôr Ľuboša Blahu, ktorý sa stal synonymom otvorenej diskusie a kritických komentárov pod príspevkami. Po babkách demokratkách, zrelších paniach s karafiátmi sa nám tu úspešne etablujú aj svedkovia Matovičoví. Internety sa smiali na stupidných fotečkách Pelleho. Otovorte si prosím profil premiéra. Do bodky to isté. Rovnako ako neustále hľadanie vinníkov (repatrianti, múdrosráči, …), ktorí bránia vytvoreniu raja na Zemi, na ktorom tak usilovne pracuje v mene nás všetkých. Dokonca už zaznela aj kritika médií, že píšu neobjektívne. Do bodu, kam sa Fico dostával postupne niekoľko rokov sa Matovič  pomaly dostal za dva mesiace. Nepochybne, porovnávať Matoviča s Ficom je stále nemožné ale tých drobných paralel sa tam začína objavovať až nebezpečne príliš veľa. Tento blog venujem premiérovi z dôvodu, že zatiaľ čo Fico je už nezaujímavá troska, ktorá nikoho netrápi, tak Matovič má stále čas väčšinu vecí napraviť a dokázať, že môže predstavovať zmenu politickej kultúry. Sám si veľmi prajem aby tomu tak bolo ale vzhľadom na veci, ktoré boli spomenuté v riadkoch vyššie, tomu zatiaľ nič nenasvedčuje.

A keď si niekto po prečítaní povie: „Aspoň nekradne.“ Tak pamätajte, že toto nie je dôvod, pre ktorý by politik mal vykonávať svoj mandát. Žijeme v Európskej únii v 21. storočí a čakať od politika, že nebude kradnúť verejné zdroje je samozrejmosť a v žiadnom prípade extra cnosť. Preto si myslím, že si zaslúžime omnoho viac a máme absolútne právo a povinnosť to od našich zástupcov a špeciálne od premiéra vyžadovať.

 

 

Teraz najčítanejšie