Denník N

Najstaršia rímska minca zo Slovenska a počiatky rímskeho mincovníctva

Vyše 2200 rokov stará rímska minca bola objavená v Nitre.

V roku 1961 bola v Nitre, v polohe Martinský vrch, skúmaná laténska (keltská) osada. V jednom z obydlí (č. 36) boli okrem ďalších archeologických nálezov objavené tri pozoruhodné mince. Dve keltské a jedna rímska.

Keltskými mincami sú strieborná tetradrachma typu lýra-jazdec (11,59 g, 19 mm) a strieborný obol s postavou podobnou Athene Alkidemos (0,967 g, 8 mm). Obe mince je možné orientačne datovať do prvej polovice 2. storočia pred n. l.

Rímska minca je typu aes grave a bola vydaná ešte v čase rímskej republiky zhruba v období medzi prvou (264 – 241 pred n. l.) a druhou (218 – 201 pred n. l.) púnskou vojnou. Vojnami medzi Rímom a Kartágom. Váži na dnešnú dobu neuveriteľných 239,42 g a má priemer 62 mm. Pre lepšiu predstavu, dnešná dvojeurová minca váži 8,50 g a má priemer 25,75 mm.

Ako Rím dospel k takej ťažkej minci? Aby sme pochopili jej neobvyklú hmotnosť, vrátime sa v čase ešte hlbšie, do počiatkov rímskeho peňažného systému. Prvou doloženou mierou hodnoty a výmeny na území Itálie bol rovnako ako v iných starovekých spoločnostiach dobytok. Z dobových zákonov vieme, že približne v polovici 5. storočia pred n. l. mal jeden vôl hodnotu desiatich oviec. Od prelomu 12. a 11. stor. pred n. l. sa popri dobytku začala používať tzv. hrubá meď, prípadne bronz, nazývaná aes rude. Išlo o neforemné hrudky a zliatky tohto kovu rôznej neoznačenej hmotnosti. V právnom styku nahradilo aes rude dobytok v polovici 5. stor. pred n. l. v Zákonoch dvanástich tabúľ. Ďalším vývojovým stupňom predmincového peňažného systému bola značená meď, nazývaná aj značkovaný kov – aes signatum. Rimania začali svoje aes signatum vo forme bronzových tehličiek s rozmermi približne 9 x 17 cm a s hmotnosťou okolo 1600 g vydávať niekedy v rokoch 290 až 280 pred n. l. Boli na nich vyobrazené najmä rozličné zvieratá a boli akýmsi prechodným stupňom medzi neoznačenými kúskami kovu a prvými mincami. Aes signatum bolo vydávané asi po 30/40 rokov spoločne s prvými mincami.

Aes signatum, cca 280 – 250 pred n. l., vyrobené: Rím

Počiatky rímskeho mincovníctva sú spájané so založením kolégia troch mužov poverených dohľadom nad odlievaním a razbou medi, striebra a zlata. Zjednodušene môžeme hovoriť o mincovom úrade, ktorého vznik sa všeobecne kladie do roku 289 pred n. l. Mincovňa v Ríme začala v tomto čase produkovať prvé rímske mince označované ako ťažká meď – aes grave. Tieto medené mince neboli ešte razené, ale spočiatku odlievané a môžeme ich vnímať ako vývojové pokračovanie predmincových foriem peňazí. Základnou mernou jednotkou týchto mincí bola jedna rímska libra, ktorá vážila približne 327 g. Aes grave bol vydávaný v prepracovanej štruktúre siedmich nominálov od librového asu (cca 327 g) po semunciu s hmotnosťou 1/24 asu (cca 13,6 g). Hmotnosť asu nebola striktná, vykazovala menšie výkyvy a postupne bola značne redukovaná. V roku 89 pred n. l. vážil jeden as už iba 13,64 g, teda toľko, čo pôvodne vážila jeho 1/24.

Pravdepodobne súčasne s aes grave začala Rímska republika po vzore juhoitalských Grékov  raziť aj strieborné mince – didrachmy. Tie sa spočiatku razili v Kampánii a asi od roku 269 pred n. l. aj v Ríme. Vážili okolo 7 gramov.

Domáce zásoby medi predurčili tento kov ako primárny v počiatkoch rímskeho peňažného systému. Až získanie nových území a zdrojov striebra viedlo k postupnej zmene na peňažný systém založený na striebre. V rokoch 213/211 pred n. l. sa začala raziť nová strieborná minca denár (denarius), ktorá v Rímskej ríši pretrvala po dobu neuveriteľných piatich storočí.

Ďalší vývoj a iné mince už nebudem rozoberať, nakoľko nás primárne zaujímala cesta k aes grave. Vráťme sa preto k tomu nášmu z úvodu článku. Aes grave z Nitry je najväčšieho nominálu librový as, napriek tomu váži „len“ 239,42 g. Nižšia hmotnosť oproti prvým aes grave je spôsobená dvomi faktormi. Po prvé, už spomínanou redukciu hmotnosti, nakoľko naša minca nepatrí medzi úplne prvé aes grave. V čase jeho vydania mal as štandardne už len okolo 267 g. Po druhé, znížená hmotnosť je spôsobená značnou koróziu mince a chemickým čistením.

Aes grave (librový as), 225 – 217 pred n. l., Nitra, poloha Martinský vrch

Ak nepatrí náš aes grave medzi úplne prvé, kedy bol teda odliaty? Pri jej prvom publikovaní bola minca datovaná do rokov 235 až 220 pred n. l. Neskôr bolo datovanie spresnené na roky 225 až 217 pred n. l., čo ale nič nemení na tom, že ide o najstaršiu rímsku mincu objavenú na našom území.

To, že ide o as, je navyše dané aj vyobrazením na minci. Každý nominál tejto emisie zobrazoval na averze iné božstvo a na reverze lodnú provu spolu s vyznačením hodnoty mince. Tak je tomu aj v našom prípade. Na averze je dvojhlavý boh Janus. Janus bol bohom počiatku a konca, preto bol zobrazovaný s dvoma tvárami, z ktorých jedna hľadí dopredu a druhá dozadu. Bol bohom vchodov a východov a bola mu zasvätená dvojitá brána na Forum Romanum v Ríme, ktorá bola počas vojny otvorená a v čase mieru zatvorená. Na reverze mince je predná časť lode (prova) smerujúca vpravo. Nad ňou je umiestnený znak „I“, ktorý je symbolom hodnoty jednej libry.

Aes grave z Nitry, rekonštrukcia averzu a reverzu

Rímske mince boli zároveň informačnými prostriedkami a obrazy na nich neboli náhodné. Symbolika na aes grave z emisie s lodnou provou sa dáva do súvislosti s koncom prvej púnskej vojny. Predchádzajúca séria aes grave s kolesom na reverze pravdepodobne symbolizovala pozemnú moc Ríma. Naopak prova mohla byť symbolom nastávajúcej námornej vojenskej sily po víťazstve nad kartáginským loďstvom pri Aegatských ostrovoch v roku 241 pred. n. l. Obraz Janusa môže byť zas spájaný s koncom vojny.

Poznáme nominál mince, vieme, kedy bola vydaná a tušíme, čo obrazy na nej symbolizovali. Ostáva zodpovedať najťažšiu otázku: Ako a kedy sa dostala do keltského obydlia na území dnešnej Nitry? Spojenie mince s Keltmi je jednoznačné. Tí začali výraznejšie osídľovať dnešné západné Slovensko v priebehu 4. storočia pred n. l. Osada v Nitre vznikla neskôr, niekedy na prelome 3. a 2. storočia pred n. l. Teda približne v čase prenikania keltského kmeňa Bójov zo severoitalských území do stredodunajskej oblasti.

Povedzme si, čo týmto presunom predchádzalo. Okolo roku 400 pred n. l. začali Kelti prenikať na územie severnej Itálie, kde sa usadili v povodí rieky Pád. Odtiaľto podnikali koristnícke výpravy až na juh Itálie. Rimania tak boli neustále ohrozovaní vpádmi a pustošením. Situácia sa výrazne otočila až v roku 225 pred n. l., keď Rimania zdrvujúco porazili Keltov v bitke pri Telamone (dnes Talamone v Toskánsku). Krátko nato vypukla druhá púnska vojna (218 – 201 pred n. l.), v ktorej bojovali keltskí žoldnieri na strane Hanibala. Po porážke Kartága Rím opäť posilnil svoje postavenie a v rokoch 191 až 190 pred n. l. vytlačil väčšinu Keltov zo severu Itálie. Zvyšky porazených Keltov, najmä Bójovia, odchádzali severovýchodným smerom k strednému Dunaju.

Niekde v týchto udalostiach môžeme hľadať aj pôvod aes grave z Nitry. Odchádzajúci keltský bojovník mohol mincu získať na svojich koristníckych výpravách alebo ako žold. Po roku 190 pred n. l. si ju priniesol do novej domoviny na našom území. Tu žijúci Kelti v tom čase už razili kvalitné strieborné mince a nepraktická medená minca sa mohla stať v rukách majiteľa skôr spomienkovým predmetom ako platidlom. Dôvody na jej ponechanie mohli byť aj kultové, keďže Kelti uctievali dvoj a viachlavé božstvá, ktoré mohol dvojhlavý Janus z mince pripomínať.

V čase objavenia mince išlo o unikátny nález. Nielen na Slovensku, ale ani v celej oblasti severne od stredného Dunaja sa žiadna podobná minca dovtedy nenašla. Situácia sa zmenila nájdením viacerých mincí typu aes grave na Morave. Medzi nimi bol v roku 2000 v Němčiciach nad Hanou v polohe Pastviská objavený aes grave hodnoty librový as veľmi podobný tomu z Nitry. Má rovnaký priemer 62 mm. Je oveľa lepšie zachovaný, takže má aj vyššiu hmotnosť 263,50 g. Vydávaný bol tiež v rokoch 225 až 217 pred n. l. a zobrazuje aj rovnaký námet s tým rozdielom, že prova lode nie je otočená vpravo, ale vľavo.

Aes grave (librový as) Němčice nad Hanou (vľavo), Nitra (vpravo), 225 – 217 pred n. l.

Minca bola tiež objavená v laténskej osade. Tá predstavovala poľnohospodárske zázemie neďalekého významného výrobno-obchodného centra Keltov. Priamo v polohe tohto centra (Němčice nad Hanou, Víceměřice) bolo objavených ďalších šesť mincí typu aes grave. Ďalšia pochádza z neďalekých Ptení a posledná z Rosic. Taká významná koncentrácia včasnorímskych mincí určite nepredstavuje spomienkové predmety. Navyše, keď sa tu okrem mincí vydaných Rímom, našli aj ďalšie antické mince napríklad z Egypta, Kartága alebo Kalábrie. Mince predstavujú dôkaz kontaktov moravských Keltov s antickými oblasťami na severe Itálie, ale i na východojadranskom pobreží, realizovaných po trase Jantárovej cesty v priebehu prvej polovice 2. storočia pred n. l. Do tohto obdobia datujeme prísun oboch aes grave hodnoty librový as z Němčíc nad Hanou i z Nitry. Prvý sa sem dostal pravdepodobne prostredníctvom obchodu. Pri druhom z Nitry sa uvažuje skôr o jeho nepeňažnej funkcii. I keď nálezy z Moravy a možno dnes ešte nepoznané budúce nálezy zo Slovenska môžu byť podkladom na prehodnotenie tejto nepeňažnej hypotézy.

 

Použitá literatúra:

BAZOVSKÝ, Igor – ČAMBAL, Radoslav. 2012. Rozmach keltského osídlenia. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 162 – 163.

KOLNÍKOVÁ, Eva. 1964. Nález rímskeho aes grave s keltskými mincami v Nitre. In Slovenská archeológia. 1964, roč. 12, č. 2, s. 391 – 408.

KOLNÍKOVÁ, Eva. 1980. Rímske mince na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1980. 116 s.

KOLNÍKOVÁ, Eva. 2009. Peniaze od praveku po zánik Veľkej Moravy. In KOLNÍKOVÁ, Eva (editor): Kronika peňazí na Slovensku. Bratislava : Fortuna Libri, 2009, ISBN 978-80-89379-15-6, s. 10 – 25.

KOLNÍKOVÁ, Eva. 2012. Mince – svedectvo prosperity Keltov. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 205 – 215.

KOLNÍKOVÁ, Eva – SMRŽ, Zdeněk. 2007. Rímske aes grave z Němčíc nad Hanou – prvý nález na Morave. In Numismatický sborník. ISBN 978-80-7007-271-4, 2007, roč. 22, s. 3 – 18.

KURZ, Karel. 2006. Mince starověkého Řecka a Říma. Antická numismatika. Praha : Libri a Česká numismatická společnost (pobočka Praha), 2006. 264 s. ISBN 80-7277-232-5.

LÖWE, Gerhard – STOLL, Heinrich Alexander (preklad PLICHTA, Dalibor). 1974. Antika ABC. Praha : Orbis, 1974. 312 s.

MINAROVIČOVÁ, Elena. 1990. Rímske mince v zbierke Slovenského národného múzea I. Martin : Vydavateľstvo Osveta, 1990. 120 s. ISBN 80-217-0232-X.

SVOBODA, Ludvík (vedúci redaktor). 1973. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. 744 s.

VALACHOVIČ, Pavol. 2019. Chronológia púnskych vojen. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2019, roč. 30, č. 8, s. 44 – 47.

Spoločné strany euromincí. [online]. [cit. 24. 5. 2020]. Dostupné na internete:
http://www.nbs.sk/sk/bankovky-a-mince/eurove-mince/obehove/spolocne-strany-euro-minci

Zdroje obrázkov:

Aes signatum, cca 280 – 250  pred n. l. (British Museum):
https://www.britishmuseum.org/collection/object/C_1978-0721-1

Aes grave (librový as), 225 – 217 pred n. l., Nitra, poloha Martinský vrch:
KOLNÍKOVÁ, Eva. 1980. Rímske mince na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Tatran, 1980. 116 s.

Aes grave z Nitry, rekonštrukcia averzu a reverzu:
KOLNÍKOVÁ, Eva. 1964. Nález rímskeho aes grave s keltskými mincami v Nitre. In Slovenská archeológia. 1964, roč. 12, č. 2, s. 391 – 408.

Aes grave (librový as) Němčice nad Hanou (vľavo), Nitra (vpravo), 225 – 217 pred n. l.:
KOLNÍKOVÁ, Eva – SMRŽ, Zdeněk. 2007. Rímske aes grave z Němčíc nad Hanou – prvý nález na Morave. In Numismatický sborník. ISBN 978-80-7007-271-4, 2007, roč. 22, s. 3 – 18.

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.