Quo vadis Európa, quo vadis Slovensko, existuje u nás občianska spoločnosť?

Po protestoch repatriantov (Ktoré poleno začalo používať tento termín na paušálne označovanie Slovákov normálne sa vracajúcich na Slovensko?) a majiteľov fitnescentier sa môžeme pripraviť na prostesty prostitútok, prostitútov a iných skupín, ktoré sa nedostali na tabuľu 4 fáz uvoľnovania.

Pri ´´disciplinovanosti´´ sa jednalo o zmes strachu z koronavírusu, strachu pred represiami štátu a čo je do budúcna najdôležitejšie, o absenciu občianskej angažovanosti, jeden by dokonca povedal ľudskú ľahostajnosť k tomu, čo sa okolo nás deje, ak sa to netýka vyslovene priamo nás.
Ale čo už môžeme čakať od štátu, kde youtubera a novinára Daňa zavrú do cely, komentátora SME a spisovateľa Havrana trestne stíhajú a autor Cynickej obludy razí teóriu, že ak je človek šikovný, tak štát ani vlastne nepotrebuje. Ale ľady sa pohli, Cynická obluda sa vyjadruje ako občan a zrazu po rokoch by chcela, aby štát fungoval, keď doteraz stačilo, že sa dalo nabaliť vo fungujúcom privátnom sektore nefungujúceho štátu.
Ale ľady sa pomaly pohýnajú aj iným smerom.
Matovičovi! zrazu vadia protesty.

To, že Slovensku chýbala odozva občianskej spoločnosti na neadekvátny postup vlády pri koronaviruse, je o to tragickejšie, že v danú chvíľu v parlamente sedí ako alternatíva minulosťou diskvalifikovaná opozícia na čele so Smerom a stranou Kotlebu. A ďalšou tragédiou je, že je to zároveň táto diskvalifikovaná opozícia, ktorá bude na ťahu, keď vláda padne.

Namiesto toho, aby sa na Slovensku keď nie riešil tak aspoň verejne diskutoval problém eurozóny , resp. spoločnej európskej azylovej a bezpečnostnej politiky, rieši sa to, či majú byť otvorené obchody v nedeľu.
Alebo si pre zmenu pustíme rok starú reláciu Do kríža…

Štát je na jednej strane hrubo represívny voči vlastným občanom. Na strane druhej čaká ako malé dieťa na schválenie aplikácie od Googlu a Apple. Ako hlboko sme padli?

Čo na to hovorí občianska spoločnosť?
Pre mňa občianska spoločnosť znamená silu v štáte, schopnú síce politicky neorganizovane, ale o to viac koordinovane reflektovať aspoň veľké prešľapy štátu, a keď nič iné, aspoň ich medializovať, aby si tak občania mohli utvoriť vlastný názor.
A nie, občiansku spoločnosť nemôžu nahradiť jednotliví komentátori denníkov a týždenníkov.
Občianska spoločnosť nie je hŕba na sebe nezávislých občianskych združení riešiacich raz bezdomovectvo, raz šachový turnaj a raz to, ako by sa dalo ísť spolu ísť fandiť Saganovi na preteky. Napriek tomu, že všade tam sa ľudia združujú ako občania.
A áno, viem existujú aj iné zmysluplnejšie združenia a iniciatívy.
To ale ako vidíme, ešte stále nie je občianska spoločnosť.

Globálna ekonomika nás ruinuje a my sa ruinujeme navyše sami.
Paralelne k tomu sa polovica Európy spolieha na ekonomickú záchranu Nemeckom. Neuvedomuje si ale, že Nemecko ako spolková krajina sa nie je schopné zhodnúť ani na záchrane tých slabších spolkových krajín tými silnejšími v rámci Nemecka.
Ak minulý týždeň v európskych záchranárskych aktivitách otočila kancelárka Merkel, tak to nie je preto, že by to považovala za dobrý nápad, ale preto, že ak nechce aby sa jej to rozsypalo medzi rukami ako domček z kariet ešte za jej vládnutia, musí problém odsunúť o nejaký ten mesiac, v ideálnom prípade nejaký ten rok.
V dnešných dňoch vstupuje nemecký štát cca 9 miliardami do Lufthansy. Čo iné to je, ak nie podpis kapitulácie trhového hospodárstva? Kde je diskusia o nepovolenej podpore štátu?
Jedná sa pri zachraňovaní Lufthansy o zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti alebo je Lufthansa nevyhnutná na zabezpečenie bezpečnosti štátu? Nie, nejedná.
Jedná sa firmu na burze, ktorá produkovala zisky a paralelne k tomu roky zvyšovala množstvo CO2 v atmosfére. Je to šrotovné 2.0. Také isté šrotovné, ako sa použilo pri automobilovom priemysle v minulej kríze. Zachránime leteckú spoločnosť, aby sme si raz mohli výhodne ako turisti odskočiť na týždeň na Zanzibar.
Možno si na Slovensku niekto povie, že čo nás po Lufthanse v Nemecku, do toho nás nič.
Pri zmazaní fiškálnych a monetárnych hraníc v eurozóne a nákupe štátnych dlhopisov totiž Lufthansu zachraňujete aj vy.

Situácia dospela tak ďaleko, že keby ste sa dnes spýtali na námestí okoloidúcich, či Merkelovou a Macronom plánovaný záchranný 500 miliardový balíček je pôžička alebo nenávratná pôžička, tak tretina až polovica respondentov by buď ani nevedela, že vôbec taký plán existuje, alebo by ich odpoveď bola nesprávna. Ale hlavne, že má každý názor na to, či sa má nakupovať v nedeľu.

Quo vadis Európa je Slovensku jedno a quo vadis Slovensko je jedno občianskej spoločnosti, ktorá vlastne ani neexistuje. Takže nechajme problémy naďalej vyhniť. Teraz protestujú majitelia fitnescentier. Nechcem vedieť, čo tu bude o rok o dva.

Článok vznikol ako voľné pokračovanie článku z roku 2014: Sú Rado Ondřejíček a Cynická obluda naozaj tá istá osoba?