Denník N

Ktorý záujem je pre dieťa prednejší – matky, či otca? Ani jeden…

Čo ak Vášmu svedomiu nevyhovuje doterajšia politika nátlaku záujmových skupín reprezentujúcich utláčaných otcov, či naopak trpiacich matiek na inštitúcie sociálno-právnej ochrany našich detí? Ktorý záujem je pre detí prednejší – otca, či matky? Večné dilema ako to, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Existuje tu aj tretia cesta? Rozprávať budem o nás, teda rodičoch bez svojich deti, bez možnosti byť s nimi, byť aktívne účastnými na ich výchove a každodenných drobnostiach ich krásneho sveta čistej detskej radosti a lásky.

Nedávno som si s očakávaniami prevzal doporučenú zásielku od Exekútorského úradu Nášho mesta, ktorá je prirodzeným pokračovaním procesu neplatenia výživného v plnej súdom stanovenej výške na neplnoleté dieťa, teda našu dcérku. Hyenizmus otca na vlastnom dieťati, pomsta matky za poníženie a opustenie mužom, či krutá tvár podoby našej spoločnosti?
Záujmom každého rodiča bez ohľadu na jeho pohlavie, vek, finančné, či spoločenské postavenie je jeho životná cesta popri svojom dieťati na ceste JEHO životom. Cesta v dobrom, či zlom. Ako si však ustelieme, tak budeme zaspávať. Naša západoeurópska civilizácia sa hrdo pýši vysokou úrovňou kultúrnej, spoločenskej, politickej a v neposlednom rade hospodárskeho blahobytu, ktorý je vo svojej podstate bezprecedentným na tejto planéte.
Svet, ktorý nás obklopuje, systém, ktorý nám určuje mantinely alebo pravidlá hry, stojí a padá na citlivom systéme bŕzd a protiváh v podobe sofistikovaného systému práv a povinností jednotlivca v spoločenskom zriadení, v ktorom sa rozhodol žiť a rozvíjať. Základnou stavebnou jednotkou tohto systému sa stala rodina, ktorá vytvorila stabilnú a bezpečnú jednotku na pozadí neustálych zmien v živote človeka. Nie je predmetom tejto úvahy rozoberať, čo presne má tvoriť, alebo tvorí základ takejto rodiny. V jej najzákladnejšej tzv. nukleárnej podobe sa rozprávame o otcovi, matke a dieťati.
Zjednodušene povedané, ak hráš podľa pravidiel hry, rešpektuješ hranice slobody a zodpovednosti z toho plynúcej a si v neposlednom rade ekonomicky spolu aktívnym na chode tohto systému, tak ti garantujeme na oblátku ucelený balík práv, akceptovania vlastných nárokov a práv tejto stavebnej bunky, teda rodiny. Zároveň garantujeme túto bezpečnosť aj pre najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti, ktorými sú nielen marginalizované, či inak znevýhodnené skupiny obyvateľstva nachádzajúce sa v nej, ale hlavne tá jej najzraniteľnejšia časť – naše deti.
Problém nastáva, keď sa rodina ocitne v kríze a čelí rozpadu jej základných funkcií ohrozujúcich zdravý psychosociálny vývoj dieťaťa. Vtedy by mal jeden z rodičov požiadať štát, ktorý je garantom vyššie zmieneného systému, aby vstúpil do tejto rodiny a zastupoval tzv. sociálno-právnu ochranu dieťaťa pred svojvôľou jedného z rodičov. Nebudem zachádzať do detailov, že je to v tomto prípade ako s povestnou manželkou inšpektora Kolomba, o ktorej všetci počuli, ale nikto ju nikdy nevidel.
Komplikácie nastávajú už len v samotnej podstate sporu rodičov, ktorý by mal štát „rozuzliť“. Výsledkom je viac ako filozofická diskusia intelektuálov o tom, čo bolo skôr – sliepka alebo vajce? Inak, ktorý záujem je prednejší pre dieťa – otca, či matky?
Domnievam sa, že ani jedno. Ak vychádzame zo všeobecne akceptovaného výkladu právneho systému, na ktorom stojí naša civilizácia, tak by mal zohľadňovať rovnosť oboch pohlaví, ich spoluzodpovednosť pri výchove dieťaťa a umožnenie zosúladenia súkromného a pracovného života rodičov pre výkon týchto práv. Z tohto zorného uhla sa potom javí minimálne scestnou, ak nie smiešnou požiadavka na rovnosť pohlaví v zdielanej rodičovskej zodpovednosti s osobitným postavením otcov, nehovoriac, aby v tomto duchu boli dodržané základné detské práva.
Čo ak Vášmu svedomiu nevyhovuje doterajšia politika nátlaku špecifických záujmových skupín reprezentujúcich či už utláčaných otcov, alebo naopak trpiacich matiek na inštitúcie sociálno-právnej ochrany našich detí, keď o to požiadame štát? Ktorý záujem je pre detí prednejší – záujem otca, či matky? Ani jeden, ale predovšetkým záujem dieťaťa! Hmm, že by zariskujete??? Ono sa to povie jednoducho, realita však vyzerá úplne inak.

Spočiatku som využíval v komunikácii s inštitúciami sociálno-právnej ochrany detí svoje občianske právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti za účelom ochrany svojho dobrého občianskeho mena a zámeru, ktorý som mal na svojej ceste hľadania argumentov pre pomenovanie nefunkčnosti tohto systému. Keď som nepochodil a zistil, že nie je v zásade prvoradým záujmom dieťa a tento benefit sa dostáva do rúk silnejšieho rodiča, začal som využívať právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie skrze tento blog.

Akonáhle som si bol istý, že štát nie je schopný rodičom umožniť naplno, efektívne a účelne uplatňovať ich neodňateľné právo na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu aj po rozpade vzťahu matky a otca, začal som zbierať argumenty k podpore tvrdenia, že rodičom sa nedostáva adekvátnej pomoci štátu, keď ho jeden z nich o to požiada. Aby som uchránil vlastné dieťa pred eskaláciou napätie a krízy rodičov a toho, čomu nás tento systém štátu vystavuje, začal som využívať inštitút občianskej neposlušnosti.

V septembri 2019 som už vedel, že mnou navrhnutá a súdom odsúhlasená suma výživného, bude predstavovať výraznú finančnú zaťaž pre mňa, aby som bol schopný splácať svoje pôžičky. Súd som požiadal o zmenu výšky výživného. Pre rozličné objektívne dôvody termín pojednávania je stanovený na september 2020. Darmo si budem plniť svoje povinnosti, v tomto prípade výživné na maloleté dieťa, keď práva, ktorými disponuje naše dieťa nie sú dodržiavané, nie to ešte vymožiteľné. Tak som začal tento mesiac platiť o dve tretiny nižšie výživné.

Niekomu to môže prísť ako hyenizmus otca, či neskoršia pomsta matky za poníženie, či odchod od nej. V podstate pointa tkvie v tom, že keby som si nebol istý bezpečným finančným zabezpečením nášho dieťaťa na strane matky, ani by som takto nečinil. Od toho času som PN, pracovnú zmluvu mi zamestnávateľ nepredĺžil po októbri 2019, žijem sám v storočnom dome na pol ceste svojej rekonštrukcie a tohto času nedisponujem vlastnými dopravnými prostriedkami, či voľnými finančnými prostriedkami. Na druhej strane matka nášho dieťaťa je živnostníčkou, žije v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi a súrodencom, ktorí sú všetci zamestnaní. Všetky dotknuté strany boli informované, že v prípade požiadavky matky adresovanej mne, budem hľadať spôsob, aby som sa dodatočne spolupodielal na nákladoch so zabezpečením potrieb nášho dieťaťa.

Na oblátku som dostal oznámenie o začatí policajného vyšetrovania pre podozrenie zo spáchania trestného činu neplatenia výživného (t. č. preklasifikovaného na prečin, pozn. autora) necelé dva mesiace pred súdnym pojednávaním vo veci zmeny výšky výživného naplánovaného na máj 2020. To sa mimochodom malo pôvodne uskutočniť v marci tohto roka. Termín bol odročený pre môj nástup na kúpeľnú ústavnú starostlivosť. Nanešťastie aj tento termín musel byť odročený až na september tohto roka, keďže týždeň pred súdom som sa stal obeťou mnou nezavinenej dopravnej nehody, pri ktorej cudzím zavinením mi bola spôsobená škoda na majetku a zdraví spojenej s hospitalizáciou na traumatológii.

Opätovne zdôrazním, že už v septembri 2019 som požiadal Okresný súd v Našom meste o zmenu výšky výživného z dôvodu možného rizika sociálneho vylúčenia a pádu na hranicu chudoby.

Zaklincovať to môžem už len tým, že necelé dva týždne pred májovým súdnym pojednávaním bola matkou nášho dieťaťa na mňa podaná žiadosť o výkon exekučného konania nielen za doterajší nedoplatok na výživnom, ale aj za budúce bežné splatné výživné. Tragikomickým tak zostáva skutočnosť, že podľa Exekútorského úradu v Našom meste sú moje jediné dva súčasné príjmy dostatočne vysokými na to, aby som si túto povinnosť plnil. Prvým „príjmom“ je môj invalidný dôchodok, nakoľko mám 45% mieru poklesu výkonu pracovnej činnosti v dôsledku poškodeného zdravia zavineného treťou stranou, v mojom prípade lekárom špecialistom. Druhým „príjmom“ je moja PN-ka, ktorej výška je úmerná tvrdej a poctivej práci, ktorú som vykonával pre doterajších zamestnávateľov a ktorá je vlastne „predplatenou“ nielen mojimi odvodmi z príjmu zo závislej činnosti, ale aj zamestnávateľov. Invalidný dôchodok sa prehodnocuje, možno aj zastaví…, podľa rozhodnutia posudkovej komisie v počte jedného člena :-))). PN-ka, respektíve nemocenská dávka sa mi vypláca len do júla 2020. Celé zlé. COVID-19 a dopravná nehoda kartami slušne zamiešali.

Keď som sa po návrate z hospitalizácie na traumatológii stretol v domácom prostredí s vinníkom dopravnej nehody, tak som sa dotyčnej osobe úprimne poďakoval, že sa nám to stalo. Zrazu som prišiel na krásu plynulého dychu v tele človeka, tlkotu srdca, výnimočnosti chôdze, voľnosti pohybu v priestore a v utvrdení toho, že je jedno, čo sa deje naokolo a čo bude, ale to, čo sa deje tu a teraz a hlavne a jedine to, čo robíš z lásky. Z čistej čírej lásky voči daru života, prítomnosti vlastného tela, sily ducha a lásky k druhým. S láskou príde aj zdravie. Potom je tak jedno, či máš prasknuté stavce chrbtice, jednu nohu alebo terminálne štádium nejakej choroby.
Na to, čo sa mi teraz deje, som sa pripravoval takmer dva a pol roka. Už len operatívne upravujem svoju cestu za stanovenou stratégiou s vytýčenými cieľmi. V zásade je jedno, či to bude o mesiac, dva roky, či na sklonku môjho života. Dôležitým je, aby začal byť rešpektovaným ako prvoradý záujem dieťaťa a nie jedného z dvoch rodičov v polčase rozpadu ich vzťahu.
PS: zvykovým právom pri rozvodovom konaní je argument, že ak jeden rodič z princípu sa nechce dohodnúť, tak by mal súd zveriť dieťa tomu, kto dokáže komunikovať s tým druhým. Ide síce o de facto argument v rozvodovom konaní, ale ja som pôvodne podal žiadosť na súd o zverenie dieťaťa matke a teda de iure som predpokladal, že tento rodič dokáže komunikovať s tým druhým v záujme dieťaťa. De facto sa tak nedeje.

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.