Nejasný osud dlhodobej starostlivosti na Slovensku. Agenda sa mení pomaly a spoločnosť starne rýchlo
Fakt, že populácia na Slovensku, ako aj v celej Európe starne, snáď netreba opakovať. Je jasné, že v blízkej budúcnosti tu bude omnoho viac seniorov, omnoho menej detí, a agenda týkajúca sa dlhodobej starostlivosti sa mení vzhľadom k situácii veľmi pomaly. To isté, žiaľ, môžeme konštatovať aj o objeme financií, ktoré na dlhodobú starostlivosť idú.
Dlhodobá starostlivosť na Slovensku si vyžaduje akútnu pozornosť politikov, odbornej verejnosti aj širšej verejnosti. Propagácia a popularizácia tejto témy je nevyhnutná pre šírenie varovnej správy smerom do spoločnosti. Nožnice otvárajúce sa len z jednej strany sú dôkazom starnutia populácie a bezodkladné konanie v rámci nápravy podmienok už nebude prevenciou, ale neskorou reakciou na alarmujúcu situáciu. Je taktiež veľmi potrebné otvoriť otázku miezd pracovníkov vykonávajúcich opatrovateľskú, ošetrovateľskú alebo inú prácu súvisiacu s dlhodobou starostlivosťou. Nakoľko sú tieto profesie dlhodobo finančne poddimenzované, veľa opatrovateľov/opatrovateliek či ošetrovateľov/ošetrovateliek odchádza za prácou do zahraničia a na Slovensku tieto kapacity chýbajú.
Legislatíva týkajúca sa dlhodobej starostlivosti je diverzifikovaná medzi dve ministerstvá, a to Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Konkrétne inštitúcie poskytujúce dlhodobú starostlivosť sú nielen v správe štátu, ale aj kraja či obce. Inštitút zamestnanosti pri tejto problematike dôrazne odporúča zjednotiť agendu či čerpanie financií samotným klientom pre väčšiu flexibilitu a prehľadnosť samotného systému. Financie by teda boli viazané priamo na klienta, ktorý by sa sám rozhodol, v ktorom zariadení chce byť ošetrený.
Už dnes je jasné, že investície do dlhodobej starostlivosti a dôchodkového systému budú musieť byť v budúcnosti omnoho väčšie. Musíme si „nafúknuť“ dostatočný vankúš, na ktorý dnes padáme. Aktuálne sa ročné výdavky na dlhodobú starostlivosť pohybujú na úrovni 0,9 % HDP, čo znamená, že sme i v tejto oblasti na chvoste Európy. Analýzy hovoria, že výdavky by sa mali o 20 rokov zdvojnásobiť, preto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča vládam pripravovať vyrovnané rozpočty a šetriť zdroje už teraz, nakoľko demografické zmeny majú veľmi rýchly spád.
Demografické zmeny výrazne zasahujú aj trh práce, nakoľko na základe grafov vidíme, že starne aj populácia zdravotníckeho a ošetrovateľského personálu, ktorý dlhodobú starostlivosť poskytuje. Zmeny a opatrenia musia byť preto komplexné, včasné, no najmä po odbornej konzultácii naprieč lekárskou obcou, ekonómami, zdravotníckym a ošetrovateľským personálom či odbornou verejnosťou.
Inštitút zamestnanosti dôrazne odporúča popularizovať tému dlhodobej starostlivosti naprieč spoločnosťou, nakoľko nejde o „politicky populárnu“ tému, no pokiaľ sa chceme vyhnúť skokovému zvyšovaniu daní či odvodov v budúcnosti, musíme prijať opatrenia už dnes.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
