Príbeh koronakrízy na ulici
Bol skutočne skromný, milý a inteligentný človek. Taký, s ktorým sa vám rozpráva ľahko, lebo konverzácia ide sama od seba.
Mal diagnózu patologického hráčstva v kombinácii so závislosťou od alkoholu a to ho samozrejme brzdilo v živote. Práce robil len načierno, spal na lavičkách po meste a všetky zarobené peniaze minul. Viete si predstaviť, kam putovali.
Prišiel do integračného centra pre ľudí bez domova. Čistý, osprchovaný, oholený. Vravel o sebe, že je naozaj pracovitý a chce iný život. Nebavilo ho to takto, už bol dvakrát na liečení závislosti a postupne sa ich snažil dostať pod kontrolou. Psychicky aj fyzicky. S našou pomocou si podal žiadosť o osobný bankrot a našiel si novú brigádu. A potom inú a o pár mesiacov zasa inú. Bol to boj, v ktorom sme videli človeka, ako nevie dať dokopy svoj život. Ako sa snažil, robil všemožné veci a pritom sa mu stále hádzali polená pod nohy.
Skvelé však bolo, že svoje závislosti naozaj dokázal držať pod kontrolou a časom si našiel aj dobrú brigádu, kde mal celkom fajn kolektív a poskytnuté ubytovanie. Koronakríza ho však o toto obrala. Bez vyplatených peňazí sa vrátil naspäť na lavičku, kde sme ho našli. Nebolo to však negatívne stretnutie. Mal naplánovaný pohovor do práce prvý krát na trvalý pracovný pomer. Vraj, že takú prácu by veľmi chcel. Zároveň sme mu povedali, že vieme o jednej pani, ktorá by rada podporila človeka bez domova so šancou na lepší život. Pri stretnutí v ňom uvidela veľký potenciál a zaplatila mu ubytovanie na prvý mesiac. Ani ďalšie mesiace sa nemusí obávať, že by sa na lavičku vrátil. Nadácia Orange, ktorej záleží na ľudských príbehoch, sa rozhodla nám poskytnúť finančné prostriedky, aby mohol byť súčasťou podporovaného bývania.
Do práce ho prijali. Je to stále ten istý skromný, milý a inteligentný človek, s ktorým sa Vám rozpráva ľahko.
