Denník N

  Možno zrušíme (aj školy)

Spočiatku som si nebola istá či som len ja mimo a nerozumiem tomu, ale keď som minulý týždeň cestovala vlakom a spolucestujúci brat Čech sa na zrušení našich maturít a neznámkovaní tak rehotal až mu rúško odletelo na sediaceho oproti nemu, pochopila som, že ak som mimo, nie som sama.

Spolu to dokážeme

Prežívame zvláštne obdobie. Corona vírus, corona kríza, corona karanténa, corona vzdelávanie. Vraví sa, že všetko zlé, je aj na niečo dobré. Spočiatku sme prežívali strach, zavreli sme sa vo svojich domovoch. Samozrejme predtým sme bezohľadne vykúpili dezinfekciu, rúška, drogériu, potraviny. Následne sme začali takmer všetci rúška šiť a deliť sa o ne. Plnili sme rôzne výzvy. Rozumné, no poväčšine tie nezmyselné. S nadšením sme vykrikovali, že spolu to zvládneme, napriek tomu sme sa však vyvršovali na predavačkách keď nám nedokázali vyčarovať dezinfekciu, na lekárničkách keď nám nedokázali vyčarovať čo sme si práve zmysleli. Tlieskali sme lekárom a sestrám, lebo boli v prvej línii. Tí nám však tvrdili, že si nepamätajú tak prázdne nemocnice a čakárne. Takže ja by som teraz chcela poďakovať skutočnej prvej línii a to tetám predavačkám a lekárničkám. Pod heslom ,,Spolu to dokážeme,, sme začali hejtovať. Prví na rane ako vždy boli učitelia, ktorí podľa hejterov (tých čo to spolu dokážu) sedeli doma na riti a za toto sedenie dostávali 100% platu. Nasrdené maminky vypisovali statusy typu – ,,zo dňa na deň som sa stala kuchárkou, upratovačkou, vychovávateľkou, učiteľkou, matkou….“ Gratulujeme k tomuto pokroku. Ako vravím, všetko zlé je aj na niečo dobré.

 Corona vzdelávanie

Zavreli sa školy. Nikto nevedel čo sa bude diať a ako dlho to potrvá. Stará vláda dosluhovala a novú bolo potrebné vyskladať. Ministerky nebolo a tak sme boli hodení do vody a aby sme sa neutopili, museli sme začať plávať. Každý ako vedel. Nakoľko do nášho školstva ani učiteľov roky žiadna vláda neinvestovala, nemali sme k dispozícii žiadne moderné technológie, ktorými by sme mohli okamžite zareagovať na vzniknutú situáciu. Len čo sme sa však vynorili nad hladinu, naštartovali sme sa a začali sme vzdelávať online. Na svojich notebookoch, tabletoch, mobiloch. Mnohí sme si zakúpili ďalšie technológie, len aby sme čo najreálnejšie dokázali odučiť potrebné učivo. Ten štát, ktorý nám odkazuje, že sme skostnatení a nemoderní, nám totiž neposkytol nič z toho čo by sme potrebovali k dištančnému vzdelávaniu. Áno sme štátni zamestnanci a sedeli sme doma na riti za 100%. Na riti pred počítačmi so žiakmi niekoľko hodín denne. Potom príprava niekoľko hodín denne. Individuálne konzultácie s rodičmi, s deťmi. Skúsil si už niekto z laickej verejnosti učiť on-line, vysvetľovať učivo on-line? Som si istá, že s nami by nemenil nikto.

Dvakrát meraj, raz strihaj

Igorovi sa podarilo zložiť puzzle a učitelia sa dočkali nového ministra. Braňa. Nie je žiadnym tajomstvom, že som si želala, aby tento post obsadil práve on. No teraz som z neho akási nesvoja. Jeho rozhodnutia a vyjadrenia ma vyvádzajú z rovnováhy. Pripadajú mi unáhlené a alibistické. Takmer okamžite vyhlásiť, že deti sa nemajú známkovať a žiadne neprepadne, mi také príde, lebo toto spôsobilo, že hlavne tie na 2.stupni začali k dištančnému vzdelávaniu pristupovať a la salám, párky. Rodič spokojný, dieťa ani nehovorím. Následne ministerstvo zrušilo maturity. Nechápem. Veď stačilo nezaradiť otázky z neprebratého učiva. Nikdy v živote nemali maturanti toľko času pripraviť sa. Spočiatku som si nebola istá či som len ja mimo a nerozumiem tomu, ale keď som minulý týždeň cestovala vlakom a spolucestujúci brat Čech sa na zrušení našich maturít a neznámkovaní tak rehotal až mu rúško odletelo na sediaceho oproti nemu, pochopila som, že ak som mimo, nie som sama. Nasledovali nadšené vyhlásenia, že Corona naštartovala reformu školstva. Je možné, že známkovanie sa stane minulosťou, aj učivo ešte viac zredukujeme. Možno ani maturita už nebude maturitou takou, ako ju poznáme všetci čo sme maturovali. A deviaty ročník základnej školy? Ten možno zrušíme tiež. A čo štátnice? Veď sa neondejme! Keď rušiť, tak poriadne. Nemyslím si, že by toto mali byť prvé kroky školskej reformy. Slovákov je cca 5 miliónov. Tak malý národ má k dispozícii 18 univerzít, 11 vysokých škôl, 5 akadémií (vysoká škola) + Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií. To ako naozaj? Univerzita v Sládkovičove dostáva na študenta tie isté financie ako STU, alebo UK? Naše vybrakované školstvo si môže dovoliť platiť toľko pofiderných univerzít a vysokých škôl? Môžeme a sme ochotní ich platiť my všetci z našich daní? Potrebuje tento štát toľko právnikov typu plagiátor, politológov a analytikov? Začať treba od zmeny systému financovania škôl. Ďalej treba opäť zaviesť limity pre prijímanie žiakov na stredné a vysoké školy. Nie je predsa možné, aby sa na akadémiu, alebo gymnázium dostal žiak so štvorkami a na vysokú školu technického smeru niekto, kto nevie spočítať zlomky. Rodičia aj deti sú si vedomí, že nemusia vynaložiť absolútne žiadnu snahu na to, aby sa dostali na akúkoľvek školu. To isté platí v prípade vysokých škôl. A áno, viem že sa pretláča názor, že známka je fuj a deti nemajú v škole súťažiť, ale kooperovať. V poriadku, ale potom nehovorme, že škola má učiť pre život, lebo prax je taká, že od momentu ako opustia školu budú musieť začať súťažiť. A tá súťaž bude tvrdá a neúprosná. Pri prijímaní do zamestnania a v zamestnaní nehovoriac. Áno máme deti, ktoré dosahujú výborné výsledky, lebo sa radi učia. No prevažná väčšina z vyššie spomínaných dôvodov na to kašle. Ale, spolu to dokážeme!

 Hlavne dobrovoľne

Čiže aj ovca celá, aj vlk sýty. Ani ryba, ani rak. To si myslím o tvorení škôl 1.6. Vyhovieme aj tým, aj tým a keď sa niečo potentuje, tak sme krytí, lebo mali na výber. Mali sme veľmi dobre nastavený online s celou triedou. Týmto rozhodnutím sme tú stavbu z kociek zrútili. Tí čo prídu do školy, tých budeme socializovať a tí čo ostanú doma sa doučili a dosocializovali. U mňa je to 11(škola):16(doma). Nie je to tak dávno, čo si celý učiteľský stav musel vybaviť odpis z registra trestov. Bolo nutné odhaliť pedofilov v učiteľských radoch. Výsledky týchto manévrov nie sú známe, hoci mňa by celkom zaujímalo koľko sme ich odhalili. Ponižujúce, ale pre ochranu detí všetko. Paradoxne keď tu zúri ,,smrtiaci,, vírus (ako je nám to prezentované), stačí ministerstvu aj rodičom, aby učiteľ vyplnil dotazník a môže socializovať v júni deti. Divné. Divné je aj to, že každý minister má na tvári rúško, ale 20 detí v triede ho mať nemusí a teda učiteľ nie je nijako chránený. Čo už? Žeby otrepané – spolu to dokážeme?

Svitá nám na lepšie časy

Predchádzajúci ministri nám vravievali, že sme skupina pracujúcich, ktorým sa najrýchlejšie a najintezívnejšie zvyšujú platy. Výsledok? Stále zarábame najmenej z vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Tento náš Branko to povýšil. Vyjadril sa, že by nám tie almužny nemali kllesať. Že ďakujeme úctivo. Takže kolegovia hlavy hore! Vzdelanie je budúcnosť krajiny a spolu to dokážeme!

Nefrfleme

Veľmi často sa stáva, že ak nejaký kolega napíše svoj názor, postreh, či komentár, niektorí to označia za frflanie, fňukanie, alebo kritizovanie. Náš minister je zo strany Sloboda a Solidarita, tak si myslím, že bude rád ak budeme slobodní a nebudeme mu na všetko pritakávať ako ovce. Nefňukám, nefrlem. Napísala som len svoj názor a pár postrehov.

Luc.

Teraz najčítanejšie

Lucia Slovincová

Učiteľka. Bratislavčanka, ktorej nie je jedno. Štúdium GAMČA, Univerzita Komenského Pedagogická fakulta. Neznášam vtáčie mlieko, pasivitu, štátnu školskú inšpekciu a arogantných, nevychovaných, sprostých ľudí. Milujem hudbu, knihy, svoju prácu, svoju buldočku a rannú sprchu.