Denník N

Zárobok brigádujúceho študenta za socializmu

Foto - TASR
Foto – TASR

Cnie sa vám za socialistickými cenami? Spomeňte si však aj na socialistické zárobky.

Internetom ku mne občas pripláva nejaké memečko alebo podobný útvar, ktorý hovorí niečo v zmysle „za socializmu bolo lepšie“ a podopiera to „nevyvrátiteľnými argumentmi“ typu „maslo za 10 korún, mlieko za 2 koruny, rožok za 40 halierov a pivo za 2,30 Kčs.“ A, samozrejme, prepočítané konverzným kurzom 30,126 na eurá. Mnoho mladých, ktorí nezažili časy komunistickej diktatúry, ale aj mnoho starších, ktorým už pamäť neslúži alebo ju opantal spomienkový optimizmus, súhlasne kývajú hlavami a preposielajú tento výtvor ďalším kamarátom. A vzdelaní ekonómovia iba mávnu rukou, že je to nezmysel, lebo ceny treba prepočítavať v parite kúpnej sily. Ale ruku na srdce, koľko percent občanov/voličov, tuší, čo to je tá parita kúpnej sily?

Pred časom som vyhrabal zo skrine svoje výplatné pásky a výplatné vrecká. Myslím, že mladí už ani netušia čo to je, pamätáme si to iba my, čo sme zažili tú prapôvodnú dobu kešu, keď internetové bankovníctvo (a vlastne ani internet) v Československu neexistovali a kreditné karty sme videli iba v amerických filmoch, ktoré sa občas dostali do kín, alebo na televíznu obrazovku (ak boli dostatočne kritické k vláde USA a kapitalizmu).

Tento blog bude niečo ako „Empire strikes back“ v štýle hoaxov na tému „za socializmu bolo lepšie“. Z pohľadu ekonómov metodologicky nesprávne, ale pre väčšinovú populáciu hádam zrozumiteľnejšie.

Za mesiac som zarobil 38 eur

Moju prvú pracovnú zmluvu som uzavrel 1. júla 1982 s Okresnou správou ciest (OSC) v Rožňave v rámci „letnej aktivity mládeže“. Išlo z mojej strany o dobrovoľnú brigádu. Absolvoval som totiž aj niekoľko brigád, ktoré boli povinné. Najmä jesenné, ktoré boli zamerané na zber zemiakov a ktoré sa konali v čase vyučovacích hodín, ale aj letné počas prázdnin. Ale o tom niekedy inokedy.

Zmluva s OSC bola na 36 hodín týždenne na robotnícke práce. Zbierali sme čerešne, natierali zvodidlá, čistili sme zanesené odvodňovacie rigoly pozdĺž ciest. Odpracoval som 19 dní, celkovo 135 hodín. Môj zárobok bol 1158 Kčs v hrubom (základná mzda 891 Kčs, prémie a odmeny 267 Kčs). V čistom som dostal na ruku (vo výplatnom vrecku) rovných 1100 Kčs. Prepočítané konverzným kurzom to bolo 36,51 eur. Za mesiac práce. V korunách československých to však bolo viac ako tisícka a boli to moje prvé vlastnoručne zarobené peniaze. Cítil som sa ako kráľ. Toľko k spomienkovému optimizmu.

V lete 1983 som bol na povinnej mesačnej „letnej aktivite mládeže“, na ktorú som sa však tešil. Išli sme totiž brigádovať do čokoládovne Zora Olomouc. Kto by sa v šestnástich rokoch netešil, že na mesiac vypadne z domu spod dozoru rodičov (pedagogický dozor zo školy šiel samozrejme s nami) a navyše bude brigádovať v čokoládovni. Takže skutočnosť, že to nie je dobrovoľná, ale povinná brigáda, zrejme nikto z nás nebral nejako dramaticky. Za štyri týždne poriadnej makačky (na striedačku týždeň ranná, týždeň popoludňajšia 8-hodinová smena) som zarobil v čistom 1334 Kčs (44,28 eur). Ale zamestnávateľ nám zrejme hradil aj ubytovanie. Niekoľko mesiacov po brigáde som nemohol čokoládu ani len cítiť.

O rok neskôr sme absolvovali ďalšiu povinnú brigádu, ktorú organizovala naša stredná škola. Tento krát to nebolo také romantické, žiadny výlet mimo domova a čokoláda ako bonus. Makali sme na jednotnom roľníckom družstve (JRD) alebo štátnom majetku (ŠM) v rámci okresu. Zbierali sme kamene na poli – zrejme to bola náhrada povinného čítania Pole neorané. Celé to našťastie trvalo iba 10 dní, počas ktorých sme odpracovali 66 hodín. V hrubom som zarobil 476 Kčs, v čistom 416 Kčs. Ak to opäť (ekonomicky nekorektne) prepočítam konverzným kurzom 1:30,126, ktorý tak obľubujú tí, čo na socializmus spomínajú so sentimentom, predstavuje to nádherných 13,81 eur.

Po maturite ma nevzali na vysokú školu, takže v roku 1985 som žiadnu povinnú „letnú aktivitu mládeže“ (aký krásny názov pre nútené práce!) nemusel absolvovať. Namiesto toho som šiel v lete dobrovoľne pracovať na Okresné stavebné bytové družstvo (OSBD). Výplatná páska hovorí, že som odpracoval 136 hodín. Základná mzda 952 Kčs, prémie a odmeny 95 Kčs, celková (hrubá) mzda 1047 Kčs, daň zo mzdy 148 Kčs, v čistom na ruku 899 Kčs teda 29,84 eur. Čistá hodinová mzda 6,61 Kčs alebo 22 centov. Dodatočne som sa ešte domáhal doplatenia 96 Kčs, keďže mi zamestnávateľ pri zdanení nezohľadnil skutočnosť, že som študent, ale môj archív už neobsahuje informáciu, či mi tie 3 eurá a 19 centov doplatili.

V júli 1987 som si dobrovoľne šiel na zabrigádovať opäť na Okresnú správu ciest. Za 14 dní som odpracoval 105 hodín a zarobil v čistom krásnych 777 Kčs (25,79 eur).

V roku 1987 ma prijali na Strojnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach. Pred začiatkom štúdia som si ale musel odkrútiť povinnú letnú aktivitu mládeže. A tak som v auguste 1987 nastúpil na brigádu do Strojární Piesok. Keďže som však počas brigády ochorel, šiel som domov už po dvoch týždňoch. A za tie som dostal poštovou poukážkou diabolských 666 Kčs, čo po prepočte vychádza na krásnych 22,11 eur.

V nasledujúcom roku som absolvoval opäť dve brigády. Tá prvá bola dobrovoľná. Pracoval som ako závozník v ZDROJ Betliar. Rozvážali sme po okrese alkoholické aj nealkoholické nápoje. Za dva týždne som zarobil 626 Kčs (20,78 eur).

Druhá bola povinná letná aktivita mládeže z vysokej školy v Závode valivých ložísk (ZVL) Prešov. Podľa výplatnej pásky som odpracoval 124 hodín (3 týždne) a zarobil 1088 Kčs, z ktorých som zaplatil 55 Kčs daň zo mzdy a v čistom mi zostalo 1033 Kčs, čo je 34,29 eur.

Poslednú brigádu ako študent za socializmu som absolvoval v lete 1989 vo východnom Berlíne. Výplatu sme dostali vo východonemeckých markách, podľa výplatnej pásky to bolo v čistom 566,40 mariek za 140 hodín práce. Za 1 východonemeckú marku ste v tých časoch dostali 3 Kčs, takže som zarobil 1699,20 Kčs, čiže 56,40 eur.

Takže, milí súčasní študenti, keď vám niekto nabudúce pošle nejaké nostalgické zamyslenie nad nízkymi cenami za socializmu, porovnajte si ich s týmito zárobkami študenta strednej a vysokej školy v 80-tych rokoch minulého storočia a so svojimi súčasnými zárobkami v McDonalde, Tescu, Cinema City, Dráčiku či na brigádach u iných zamestnávateľov pred tým, ako ich pošlete ďalej svojim priateľom.

V ďalšom blogu napíšem niečo o plate „normálneho“ zamestnanca za socializmu.

Ivan Kuhn

Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, členom projektového tímu projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte a spoluautorom publikácie Socializmus: realita namiesto mýtov.  

Teraz najčítanejšie

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.