Denník N

Územný plán možno meniť počas prebiehajúcich územných a stavebných konaní

Mestské či obecné zastupiteľstvá nemusia znepokojovať obavy z legality a prípustnosti zmeny územného plánu mesta, či obce počas začatých stavebných či územných konaní v obci. Ide o autonómnu normotvornú činnosť spočívajúcu vo výkone ústavných práv zverených orgánu verejnej moci, na ktorú začaté právne konania nemajú vplyv. Ich vzájomný vzťah je totiž presne opačný.

Úlohy územného plánovania, medzi ktoré patrí i určovanie regulatívu priestorového usporiadania a funkčného využívania územia; riešenie umiestňovania stavieb a určovanie územno-technických, urbanistických, architektonických a environmentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie; či určovanie spôsobu využitia územia sa v zmysle ustanovenia §2 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zabezpečujú aj prostredníctvom územnoplánovacej činnosti. Tá je tvorená okrem obstarávania a spracovania územnoplánovacích podkladov (urbanistická štúdia, územný generel a iné) i obstarávaním, spracovaním, prerokúvaním a schvaľovaním územnoplánovacej dokumentácie, ktorú predstavuje okrem iného tiež i územný plán obce.

Územný plán obce je systematicky členený na záväznú a smernú časť. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona jeho záväzná časť reguluje priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, hranice zastavaného územia, usporiadanie verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, plochy pre verejnoprospešné stavby, plochy na vykonanie asanácie, chránené časti krajiny, ochranu a využívanie prírodných zdrojov, kultúrno-historické hodnoty a významné krajinné prvky, územný systém ekologickej stability, starostlivosť o životné prostredie či tvorbu krajiny vrátane plôch zelene. (Ustanovuje i to, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny).

Územnoplánovaciu dokumentáciu obce obstaráva a schvaľuje samotná obec. Jej záväzné časti pritom vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Rovnako aj zmeny alebo doplnky záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie schvaľuje obec, ako orgán, ktorý schválil pôvodnú územnoplánovaciu dokumentáciu.

Územný plán obce predstavuje podklad pre vydanie územného rozhodnutia (za to sa považuje rozhodnutie o umiestnení stavby; o využití územia; o chránenom území alebo o ochrannom pásme; o stavebnej uzávere) či rozhodnutia vydávaného v stavebnom konaní.

Čo však v prípade, pokiaľ dôjde k zmene územného plánu obce (mesta) počas začatého územného, či stavebného konania?

Na zodpovedanie tejto otázky možno použiť poukaz na ratio decidendi Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 53/2016 zo dňa 20.09.2017, ktoré sa priamo týka prípadu, v ktorom došlo k zmene územnoplánovacej dokumentácie mesta (konkrétne mesta Bratislava), dokonca, v čase až po vydaní (neprávoplatného) územného rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom – stavebným úradom.

Išlo teda o situáciu, keď v čase vydania rozhodnutia stavebného úradu bol platný územný plán mesta z roku 1996, avšak v čase vydania rozhodnutia odvolacieho stavebného úradu už bol platný územný plán mesta z roku 2007.

V posudzovanej veci tak bolo zásadnou právnou otázkou to, či nový územný plán, ktorý nadobudol účinnosť až v štádiu odvolacieho konania pred odvolacím stavebným úradom mal alebo nemal byť braný do úvahy a aplikovaný týmto stavebným úradom na ešte právoplatne neskončené stavebné konania. Najvyšší súd konštatoval, „že Územný plán Hlavného mesta Bratislavy bol prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, a preto od doby svojej účinnosti sa musí aplikovať i na právoplatne neskončené konania. V čase rozhodovania odvolacieho stavebného úradu už platil územný plán Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z roku 2007 a Územný plán zóny Dunajská, zmeny a doplnky, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy              č. 8/2007 zo dňa 22.11.2007. Ak bol územný plán prijatý vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, tak sa stal prameňom práva a momentom jeho účinnosti nastávajú účinky nepravej retroaktivity tak, že musí byť aplikovaný na všetky ešte právoplatne neskončené konania, pokiaľ on sám nestanoví výnimky zo svojej aplikovateľnosti. (NS SR sp. zn. 3 Sžo 53/2016)

Parafrázované Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo na základe podania sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (tzv. ústavnej sťažnosti) zo strany (v konaní neúspešného) stavebníka, ako vecne správne odobrené i senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý na margo tohto uznesenia v Uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 280/2018-21 zo dňa 13. júna 2018 uvádza: „Podľa názoru ústavného súdu treba argumentáciu najvyššieho súdu považovať za dostatočnú a presvedčivú. Najvyšší súd zaujal k námietkam sťažovateľky stanoviská, ktoré sa nejavia ako ústavne nekonformné, teda nie sú arbitrárne, ale ani zjavne neodôvodnené. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka má na vec odlišný názor, nemôže bez ďalšieho znamenať porušenie označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru.“ (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 280/2018)

Voči vyššie identifikovaným rozhodnutiam súdov možno mať len ťažko nejaké oprávnené výhrady. Áno, všeobecne záväzné nariadenie mesta predstavuje prameň práva. Ide o kategóriu prameňov práva, ktorú označujeme spoločným druhovým pomenovaním „normatívne právne akty“, či synonymicky – právne predpisy. Patria do spoločnej skupiny prameňov práva spolu so zákonmi, ústavnými zákonmi či dokonca s Ústavou Slovenskej republiky, i keď sa vzájomne líšia stupňom právnej sily. Disponujú všeobecnou záväznosťou a sú výsledkom normotvorby oprávneného subjektu – mestského či obecného zastupiteľstva (§11 v spojení s § 6 zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb.). Ide pritom o právomoc, ktorá mestám a obciam svedčí priamo z Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (čl.68; čl.71 ods. 2 Ústavy).

Ani v prípade novelizácie stavebného zákona predsa nepožadujeme, aby ku zmene stavebného zákona došlo až v čase, keď budú všetky začaté stavebné a územné konania právoplatne skončené, pričom žiadne nové nezačnú. Je zjavné, že čakať na tento utopistický časový okamih by bolo márnym. Taký stavebný zákon by sa tak nemohol od svojej platnosti a účinnosti meniť nikdy (argumentum ad absurdum). Rovnaká optika preto pochopiteľne platí i na ďalší z normatívnych právnych aktov, ktorým je územný plán mesta či obce.

Je tak výlučne na mestskom či obecnom zastupiteľstve v akom čase sa rozhodne realizovať svoju ústavnú právomoc a schváli všeobecné záväzné nariadenie, ktorým prijme záväznú časť územnoplánovacej dokumentácie či jej zmenu alebo doplnok. Ide o realizáciu práva samosprávneho orgánu, ktorú logicky nemožno súčasne vnímať i ako protiprávne konanie.

 

 

 

Teraz najčítanejšie