Denník N

Kauza Cervanová – Kompiláty eštebáckej tvorivosti – 16. časť

Pokračovanie.

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 16

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj „sudca“ Kliment prehlásil, že ja, autor tohto blogu, som kdesi pred niekým pripustil, že tzv. skupina obžalovaných v minulosti znásilňovala na akejsi diskotéke. A moja manželka údajne vedela, že som bol pri vražde.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/bedac-pripustil-ze-skupina-v-minulosti-znasilnovala-manzelka-vedela-ze-bol-pri-vrazde-1.png

Odpovedám, sú to lži:

1/ Tzv. partia, ktorú vytvoril Eduard Pálka v skutočnosti nikdy neexistovala.

2/ Keby si Kliment niekedy prečítal trestný spis určite by sa dozvedel, že 16.06.1981 som vypovedal ako svedok a v  kontexte klamstva Klimenta som nič ani v náznakoch nepripustil. A zistil by tiež, že moje krstné meno je Pavel a nikdy som ho nemenil. Navyše. Ako obvinený som vypovedal 26 krát  a 26 x odmietal účasť nielen s tzv. partiou, ale aj akúkoľvek prítomnosť na diskotéke v Mlynskej doline.

3/ Moja exmanželka Mgr. Blanka Beďačová na nezmysly Klimenta odmieta reagovať.

4/ S bývalými spoluväzňami som rozhovory nenadväzoval a žiadne kontakty s nimi neudržiavam.

5/ Zverejnené vyjadrenia, „o nás a bez nás“, považujem za znevažujúce a nehodné príslušnosti k súdnemu stavu. A to bez ohľadu na to, či pôvodcom klamstiev sudcu Klimenta je občan Kliment, jeho kamoši zo SIS-ky, alebo len fiktívni lokaji.

Klimentovi je stále málo, že mi zničil život, pripravil ma o ľudskú dôstojnosť a roky sa snaží  pripraviť ešte aj o vlastnú česť. Nevyberanými prostriedkami pokračuje a pokúša sa dehonestovať aj moju rodinu.

Po pani MUDr. Viere Zimákovej zostali 3 deti. Bola to jedna z najstatočnejších žien, aké som kedy poznal. Pozrite sa, ako sa Kliment s Tóthom a Hanusom o nej vyjadrujú. Nemá pokoj ani 10 rokov po smrti.

 

Klamstvo „sudcu“ Klimenta č. 17

V rozhovore zverejnenom v Postoji „sudca“ Kliment nezápasí už len sám so sebou, ale naváža sa už aj do môjho obhajcu.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/bohm-nebol-schopny.png

Dovoľte mi, prosím, aby som sa mohol zastať človeka, ktorý ma celé desaťročia háji a zastupuje a to dokonca bez nároku na odmenu.

Generálny prokurátor pán JUDr. Tibor Böhm podával sťažnosť pre porušenie zákona v môj prospech ako Generálny prokurátor ČSFR, nie ako otec advokáta pána JUDr. Allana Böhma. Pána JUDr. Tibora Böhma ani jeho syna som v roku 1990 ani nepoznal.

Rád by som príčinne oznámil, že môj obhajca je spoločníkom advokátskej spoločnosti JUDr. Allan Böhm & Partners a vie napísať nielen dovolanie, ale aj ústavnú sťažnosť. Čo napíše vie, na rozdiel od sudcu Klimenta, aj odôvodniť. A nepotrebuje k tomu Tótha, Kočnera ani Hanusa.

Malý podporný dôkaz. Keby si Kliment niekedy prečítal trestný spis dozvedel by sa, že ústavnú sťažnosť v prospech odsúdených v Kauze Cervanová podávala aj organizácia Via Juris a rovnako aj advokát Prof. JUDr. Karel Klíma, DrSc. – vysokoškolský a riadny profesor trestného práva Pražskej Karlovej univerzity.

Pochybnosť, či všetci menovaní vedeli alebo nevedeli napísať ústavnú sťažnosť, by som rád ponechal na kompetentných, ktorí sa s justičným zločinom Kauzy Cervanová budú raz nepochybne zaoberať.

Rád by som tiež podotkol, že môj obhajca pán JUDr. Allan Böhm je synom bývalého Generálneho prokurátora ČSFR a advokáta pána JUDr. Tibora Böhma. Má byť po kom statočný, múdry aj chytrý.

V časoch normalizácie, keď si Ján Pješčak pripravoval budúce útočištia, pán advokát JUDr. Tibor Böhm býval predvolávaný na Drieňovu ul., kde v zovretí ŠtB podporoval, chránil a obhajoval náboženských aktivistov a disidentov. Ani jeden deň si nebol istý, či sa ku svojej rodine vráti, alebo ocitne v teplákoch Zervanovej krvavej pohostinnosti.

Pán JUDr. Tibor Böhm a jeho syn svoj postoj ustáli bez hnevu, pomsty aj nenávisti. 

Nie je prijateľné a nijako akceptovateľné, aby dobré meno bývalého Generálneho prokurátora Československej federatívnej republiky pána JUDr. Tibora Böhma a meno môjho obhajcu bral do svojich úst človek zbrataný s Tóthom, ktorý pravdou ani len nedýchne.

V príčinných súvislostiach Kauzy Cervanová nemôžem tiež nespomenúť, že v Českej republike ma v bez nároku na odmenu zastupovala aj Advokátní a patentová kancelář Čermák, Hořejš, Vrba. Pán JUDr. Karel Čermák je bývalý minister spravodlivosti Českej republiky, jeho spoločník pán JUDr. Vladislav Vrba bol mojim obhajcom pred NS ČSFR. Po roku 1968 sa podieľal na celej rade významných politických rehabilitácií. Očistil meno nielen exministra Benešovej vlády pána Prokopa Drtinu ale aj spisovateľa a básnika Jána Záhradníčka. Obhajobu v Kauze Cervanová taktiež zastupoval advokát pán Dr. Otakar Motejl – bývalý Minister spravodlivosti Českej republiky, Predseda Najvyššieho federálneho súdu, Predseda Najvyššieho súdu Českej republiky, dvojnásobný ombutsman Českej republiky a nositeľ Rádu Čestnej légie – najvyššieho vyznamenania Francúzkej republiky za ľudské práva, v roku 2009 uvedený do Právnickej siene slávy.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/10/s-14.jpg https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/10/s-14a.jpg https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/10/s-15.jpg https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/10/s-15a.jpg https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2018/10/s-16.jpg

Všetky 3 knihy, účelovo napísané a vydané ako zdôvodnenia „rozsudku“ Kauzy Cervanová  sú novodobým škandálom historických rozmerov. „Sudca“ Kliment v nich nič neodôvodnil. Nakydal do nich klamstvá, ktorými zverejnil prepojenia justičnej oligarchie s jej mafiami. Neprávosti, ktorých sa Kliment za pomoci Hanusa, Tótha a nepriamo aj Kočnera zhostil, nemôžu zostať a nezostanú nepovšimnuté.

 Debakel „sudcu“ Klimenta č. 18

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj Kliment prezradil, že agenti Zervana a Čapkoviča dostávali za svoje služby benefity.

Sudca Kliment práve poodokryl jeden naskrz skazený, no osvedčený, zabehnutý a prehnitý systém súdnej mašinérie a jej previazanosť s blatným svetom možno aj bez toho, aby si bol toho vedomý. Prepojenie organizovaného zločinu s justíciou sa nepokúsil ani vysvetliť, ale ani zamaskovať. Keby sa neprevalila Tóthova účasť na vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, prednosti a kvality jeho osobnosti by boli spoločnosti dodnes podsúvané špinavými praktikami paralelných tajných služieb práve prostredníctvom jeho kamošov.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/benefity-Elan-Antosovsky.png

Do pozornosti dávam najmä to, čo Kliment prezradil, ale prezradiť nemal.

1/ JUDr. Vladimír Mitro je osobným priateľom a bizniskamošom Milana Valašíka v spoločnosti RHK REAL sro, teda nielen „sudcu“ Klimenta.

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/05/spolocnici.png

Vzhľadom k skutočnosti, že z tajných služieb sa dobrovoľne neodchádza, nielen Tóth, ale aj Mitro zostali príslušníkmi SIS, hoci v „inom“ režime. O tom svedčí aj výkon „svedectva“ tzv. svedka in memoriam.

2/ O spôsoboch a činnosti paralelných tajných služieb v súčasnosti nie je potrebné zapochybovať. Za architektúrou svinstva v poloprázdnom kine nemohol stáť nik iný než Slovenská informačná služba.

Ako  pre potreby slovenských súdov korunní svedkovia vznikajú a ako sa ich svedectvá generujú popísal pán prokurátor JUDr. Ján Šanta v Kauze zmeniek televízie Markíza:

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/04/Kocner-SIS-Mitro.png

Previazanie súdov s banditizmom deväťdesiatych rokov je pozorovateľné ešte aj v súčasnosti. 

Donášaš informácie, dostávaš benefity – vysvetlil čitateľom Postoja Kliment. Bez rozpakov a na rovinu doznal organizované kšefty v prípravnom konaní, teda aj sprievodnú korupciu a páchané nezákonnosti. 

A dostávaš tie benefity aj vtedy keď „tie“ informácie nedonášaš? Rozmýšľal vôbec „sudca“ Kliment o tom, čo do Postoja napísal?

Ochotne pomôžem, možno tým rozšírim jeho obzor.

Nedonesieš informácie, nič nedostaneš! – odpovedal by na položenú otázku nielen por. Zervan, ale aj ten najsprostejší z jeho muklov.

Logiku Klimenta som nútený doplniť a zverejniť, ako to kedysi v Leopoldove chodilo.

Za 2 čaje a pár tabletiek dynilu je v priebehu niekoľkých minút pripravených nastúpiť do zamrežovaného autobusa, predstúpiť pred súd a krivo svedčiť 100 dokonale pripravených muklov. Prepáčte, Klimentových svedkov. Presne tých, o ktorých píše v katolíckych novinách Hanus a „sudca“, ktorý sa v odpoľudňajších hodinách hanbí za rozsudok, na ktorý bol predpoludním hrdý.

Hororom v tomto štáte však nie je tých 100 krivoprísažných svedkov, ochotných pred súdom kohokoľvek totálne zničiť, ale jeden jediný „sudca“, ktorý je schopný ich svedectvá akceptovať, stroviť a dokonca sa s nimi mediálne chvastať. Rozumy „sudcu“ Klimenta sa však nenachádzajú v jeho rozsudku. Vybavil nimi svoj mediálno-literárny záprah.

V našich zemepisných šírkach bolo udavačstvo chápané vždy ako nízke, podlé a neospravedlniteľné správanie. Ale boli vždy vinní len tí bezchrbticoví, pokrivení a odporní práskači? Neboli oveľa horší tí, ktorí si ich informácie objednávali, s roztvorenou náručou ich vítali, s ich myslením sa stotožňovali a obsah ich výpovedí spracovávali do strašných následkov vykonateľnosti vlastných rozsudkov? 

Hrdinom knihy „sudcu“ Klimenta je akýsi kpt. Kamil Čapkovič. Náčelník inštitúcie, kde sa vykonávali nielen popravy – pri všetkých musel byť zo zákona prítomný – ale s veľkou pravdepodobnosťou aj vraždili ľudia. Nie rozsudkami, ale organizovaným zločinom väzenskej stráže 51 rokov systematicky previazanej so štátom. O tom však neskôr.

Kapitán Kamil Čapkovič šéfoval inštitúcii a ako štátny zamestnanec a uniformovaný dôstojník tak aj rozmýšľal, resp. nerozmýšľal. Plnil rozkazy. Splnené rozkazy však neboli požiadavky vykonávané v hladine citovej a rozumovej únosnosti, ale výkonom poslušnosti, ktorý bol súčasťou štátnej politiky a väzenského udavačského folklóru.

Ťažko sa vysvetľuje, čo sa za hradbami pevností v minulosti dialo. Všetci bývalí príslušníci Ústavov zboru nápravnej výchovy, ako sa komunistické väzenia kedysi honosne nazývali, sú stále pod prísahou a zbavení mlčanlivosti nikdy nebudú. Nakoľko som mlčanlivosť nikdy nepodpísal, zverejním teda len to, o čom sa nikomu rozprávať dodnes nechce.

1/ Základným problémom vo výkone väzby a trestu bol hlad. Stovky hektárov okolia Želiezoviec – sídla kriminálu 1. nápravnovýchovnej skupiny – boli vysiate repou a gigant-kalerábom. Boli základom stravných jednotiek a jedálnička, ktorým udržiavali pri živote väzňov. Tzv. omáčky, vytvorené z rozvarenej repy boli okorenené, osolené a zahustené múkou. V krimináloch na celom Slovensku ich nežrali strážne psy, ale ľudia.

2/ Výkon trestu počas normalizácie bol oveľa krutejší, než v päťdesiatych rokoch. Svedecky to dokladali a opisovali väzni, ktorí ho prežili.

V päťdesiatych rokoch sedeli v krimináloch nielen politici, vojaci, mnísi a kňazi ale aj potomkovia šľachty, bývalí tzv. kulaci, živnostníci a priemyselníci, finančníci a bankári a poctivci, ktorí boli ochotní štvancom pomáhať. Elita národa bola strážená bacharmi Masarykovskej republiky, rozhodne nie odpadom spoločnosti s prvkami sadizmu, ktorí sa do zboru síce sporadicky, ale predsa len účelovo dostával. Hoci prevažnú väčšinu väzenských dozorcov tvorili slušní ľudia, minoritu neúnosnosti nemohli nijako ovplyvniť. Stav veľmi podobný stavu dnešnej justície bol nemenný ako dobové slogany.

Obyvateľmi pevností počas normalizácie boli prevažne kriminálnici. Niekoľko desiatok kriminalizovaných politických väzňov a percentuálnu časť nevinných si netrúfam odhadnúť.

3/ Nikoho tu neprevychovávali, ale viedli k nenávisti. Sedeli tu aj nevinní a spravodlivosť resp. nespravodlivosť nikdy nebola malá alebo veľká. Buď bola alebo nebola, existovala alebo neexistovala. Som vnútorne presvedčený, že cca 60% odsúdených v 2. aj 3. NVS bolo odsúdených nespravodlivo. Neboli nevinní. Boli však potrestaní vinou, akou sa nikdy neprevinili.

Všeobecná amnestia Václava Havla, ktorá sa odsúdených v KC nijako netýkala, nebola žiadnym rozmarom moci, ale osobnej spoluúčasti, súcitom a poznaním toho, čo práve teraz opisujem. Bol to veľkorysý prejav milosrdenstva. Veľkosť štátnika vždy bude daná počtom a rozsahom amnestií a individuálnych milostí. Najsmutnejším, ale možno aj najkrajším poznaním a darom v súčasnosti nesporne je, že výsadami kráľov, cárov a monarchov dokáže nakladať, paradoxne, tá najmladšia. Resp. najmladší z ponovembrových prezidentov Slovenskej republiky.

Amnestia Václava Havla bola prepotrebná a som povinný sa ho otvorene a verejne zastať, pretože nik, kto dovnútra systému nikdy nevidel, nemohol a nemal právo ho ani hodnotiť. Každý nadával, ale málokto vedel prečo a čo sa za hradbami pevností obšancovaných stovkami kilometrov ostnatých drôtov naozaj dialo. Lepších 10 zločincov na slobode, ako jeden nevinný v kriminále – bolo motto návrhu zástupcu GP ČSFR pri prednesení návrhu na obnovenie procesu v Kauze Cervanová pred Federálnym Najvyšším súdom ČSFR.

Len 3 príklady.

Stretol som človeka, ktorý sa po návrate z kriminálu nemal kde zamestnať ani uchýliť. Ukradol baterku. Ani nevedel prečo, myslel si, že ju niekde za niečo potrebnejšie zamení, možno za krajec chleba alebo malé pivo. Chytili ho. Podobní Hubcejovi a Hankovi. Tak ho dobili, až sa „doznal“. Protokolárne vypovedal, že baterka mu mala poslúžiť k nočnému vylúpeniu benzínového čerpadla. Podľa paragrafu 132 odst. 4 Tr. zák. dostal 13 rokov basy.

Mladý róm z východu. Ukradol 2 sliepky, aby nakŕmil 5 svojich detí. Plačúcich od hladu. Cca 5 rokov pobytu v Leopoldove dostal za to, čo si za iné trestné činy z minulosti už dávno odsedel. Bravúrne odôvodnené, dokonca v rozsudku.

Ďalší mladí v krčme a v dohľadu letiska. Dívali sa na lietadlá a snívali. Ako by sa im žilo v Kanade či v USA. Snívali nahlas a za prítomnosti fízla. Svoje sny dosnívali v Leopoldove, kde odtrpeli 14, 13, 11 a 10 rokov. Súdy v ich konaní zhliadli Adamicu.

Obdobných príkladov v Československej socialistickej republike boli stovky, ak nie tisíce.

Lenže pozor! Pokiaľ súdy za socializmu súdili ako súdili a ich sudcovia nepochybne „súdili“ pod politickým dohľadom a policajnou kontrolou, Klimentovi s Michálikom z pokynov vyššej moci presadzovanie pokrivenej spravodlivosti vnucované nebolo. Mám ich za oveľa horších, ako všetkých sfanatizovaných Vaššov a Urválkov. Obaja boli blízkymi kamarátmi Valašíka a chceli! To je zásadný rozdiel medzi „zločinom“ a zločinom.

4/ Najväčšie neprávosti väzni cítili v rozhodnutiach komunistických súdov. Sudca bol vnímaný ako komunista a inžinier vo väzbe tiež ako komunista – inak by predsa nemohol vyštudovať. Okrem pestovanej nenávisti a benefitov  boli predstavy agentov umocňované ponorkovou nemocou o akej sa bežným ľuďom ani len nesníva.

5/ Vražednú korupciu organizovaného zločinu v hrdelnom procese nemožno nazývať benefitom. Alebo áno?

Pokračovanie nabudúce.

 

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho iného, niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia, ukradli mi nielen rodinu a slobodu, ale pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika a pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú a ďalších 7 osôb. 38 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho trollov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu