Denník N

Kotleba 1488 či 1984?

Hovorí sa, čo sa vlečie, neutečie. A tak hoci od marca 2017 pretieklo dolu Dunajom už dosť vody, nakoniec neutiekol pred spravodlivosťou ani Marian Kotleba. Po tom ako sa nedávno na súde ospravedlnil, že musí ako poslanec pomáhať národu v ťažkých časoch pandémie, čo v reále znamenalo, že absolvoval jedno hlasovanie, v ktorom hlasoval proti návrhu zákona, ktorý národu reálne pomáha a vzápätí zdúchol, sa dnes na súd dostavil.

Dostavil sa a poňal to svojsky, prišiel na súd totiž s rúškom s nápisom „1984.“ Dokázal tým ale iba to, že rovnako ako mnohí iní, jemu podobní pomýlení konšpirátori, nič z Orwellovho diela nepochopil.  Orwell bol totiž presvedčený odporca hnedých aj červených diktátorov a totalitných režimov a proti fašizmu dokonca bojoval v Španielsku so zbraňou v ruke. O nič bližší mu nebol ani stalinizmus a jeho diela sú zdrvujúcou kritikou totalitných režimov. A preto, ak sa Kotleba ako obdivovateľ Tisovho totalitného vojnového Slovenského štátu, ktorý bol vazalom Hitlerovej Tretej ríše, objaví s číselným názvom jeho slávneho románu na tvári na súde kde sa zodpovedá z  používania neonacistických číselných symbolov, nevdojak napĺňa jedno z ústredných hesiel Orwellovho románu. Akurát sa mýli v jednom, my jeho nevedomosť za žiadnu silu nepokladáme.

Počúvať, či len čítať čriepky z Kotlebovho vykrúcania sa na súde, budí v človeku pocit nefalšovanej trápnosti. Veď ako napísal dnes priateľ Peter: „Nerozumiem, načo sa niekto pridá k fašistom, keď potom 90% jeho agendy tvorí presviedčanie verejnosti, vyšetrovateľov a súdov, že nie je fašistom.“

Inak samozrejme Kotlebovi veríme, že je iba úbohou obeťou politického prenasledovania a Veľký brat opäť prenasleduje nevinného. Veď kto by už neveril tomu, že darované sumy nie sú iba čistou náhodou, výklad špeciálneho prokurátora zlovoľnou konštrukciou a prenasledovanie nezištného darcu pre dobročinnosť, odpornou zvrátenosťou. Konečne presvedčte sa sami, veď ide iba o nevinné čísla a „slušné biele rodiny.“

O tom, že určite nejde o žiadne neonacistické symboly a obdarovanými boli vždy tí najpotrebnejší je jasné napríklad z dnešnej výpovede Miroslava Potančoka, westernového strelca a čisto náhodou aj okresného predsedu ĽSNS Banská Bystrica, ktorý pre svoje združenie dostal od ĽSNS dotáciu 777 € a o nejakej symbolike tiež nič  netuší.

Alebo sa Potančok správa skôr tak ako kedysi Milan Uhrík, keď sa nevedel vyjadriť k holokaustu, pretože vraj nie je historik. Konečne, Potančok o tom  vie svoje. Podľa neho u Uhríka nejde o alibizmus, ale o pud sebazáchovy, lebo popieranie holokaustu zakazuje v „údajne demokratickej spoločnosti,“ zákon. Preto v takom prípade má vraj jedinú možnosť „nemať názor.“ Alebo o veci nič nevedieť, ako to predviedol dnes na súde v prípade čísla 777.

Vráťme sa však k hlavnej postave dnešného dňa, predsedovi ĽSNS, ktorému hrozí 4 – 8 rokov väzenia. Ten sa dnes netváril na súde veľmi veselo.

Nech mu je útechou, že jeho verní ho neopúšťajú a svoje sľuby vernosti končia pozdravom z ktorého je jasné, že aj oni rovnako ako ich vodca, nemajú s fašizmom či nacizmom nič spoločné.

Na záver jeden Orwellov odkaz pre Kotlebu týkajúci sa nacionalizmu: „Nacionalizmus nemožno zamieňať s patriotizmom. Nacionalizmus je hlad po moci sýtený sebaklamom. Nacionalizmus nie je vlastenectvo!“ A už iba dodám: „Každý nacionalista je schopný aj tých najväčších klamstiev, ale pretože je presvedčený, že slúži vyššiemu dobru, je si neotrasiteľne istý svojou pravdou.“ A rovnako ako nacionalizmus nie je vlastenectvo, 1984 nie je 1488.

Prečítajte si aj: Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko 1488

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím.