Denník N

Ako sa „ídovalo“ v Maroku

Počas návštevy kamarátky v Maroku som mala tento rok možnosť stráviť spolu s jej rodinou posledné dni mesiaca Ramadánu, ktorý muslimovia ukončia sviatkom Íd ul-fitr, alebo tiež malým Ídom. Spolu s veľkým Ídom, sviatkom obety, patrí medzi najdôležitejšie slávnosti v Isláme. V tento deň majú deti na sebe nové oblečenie, na stole nesmú chýbať tradičné jedlá a rodina má byť pokope.

Hoci mnoho muslimov na svete , vrátane tých slovenských, oslávilo Íd ul-fitr na znak ukončenia pôstu už v piatok 17. júla, Maročania s oslavami čakali o deň dlhšie. Ramadán môže totiž skončiť len po tom, ako sa muslimskí odborníci v danej krajine zhodnú na tom, že na nebi bol pozorovateľný nový mesiac. Muslimovia sa riadia lunárnym kalendárom, čo je dôvodom prečo Ramadán ako aj malý Íd začínajú každý rok približne 11 dní skôr v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Pokiaľ to tak ešte veriaci neurobil v predchádzajúcich dňoch, musí v ráno Ídu ešte pred spoločnou modlidbou venovať chudobným almužnu, zakát ul-fitr. To ho okrem iného očistí od hriechov spáchaných počas mesiaca Ramadánu. Tradične výška tejto almužny boli štyri plné dlane jedla najtypickejšieho pre danú oblasť, ako napríklad pšenica, ovos, datle, ryža, hrozno… Dnes sa však namiesto naturálií používa ich finančná hodnota. Ako mi rodina mojej kamarátky vysvetlila, nie je dôležité, či almužnu odovzdáte muslimovi alebo nemuslimovi, podstatné je dávať zo srdca.

Ídové raňajky boli skromné. Po mesiaci pôstu si telo odvyklo prijímať ráno potravu, preto ho netreba zbytopreťažiť. Podávala sa káva alebo čaj a chlieb s džemom alebo medom. Keďže pravý včelý med je v Maroku pomerne zriedkavý a teda aj drahý, mnohokrát sa stretnete iba s jeho cukrovou napodobeninou.

Po raňajkách si deti oblečú nové oblečenie a rovnako ostatní členovia rodiny majú na sebe slávnostné oblečenie. Každý sa snaží vyzerať čo najlepšie. Marockí muži najčastejšie vytiahnu bielu džellábu, tradičný biely odev siahajúci až po zem. Biela bola obľúbenou farbou proroka Mohammeda. Ženy si takisto nahodia džellábu alebo slávnostnejší kaftán vo všetkých možných farbách. Na ich kvalite si dávajú Maročania veľmi záležať a pokiaľ si to môžu aspoň trochu dovoliť, hotový odev si dajú ručne šiť na mieru. Takýto odev je ľahko rozoznateľný od tých z masovej výroby, po ktorých Maročania siahajú po všedné dni. Toto bola jedna z vecí, ktorú som si všimla hneď po príchode do Maroka: hoci Maročania idú s dobou a zaujímajú sa o módu, v uliciach stále prevláda tradičné oblečenie.

Keď sú všetci pripravení, rodina môže vyraziť na návštevu najčastejšie k starým rodičom, kde sa stretnú s mnohými ďalšími príbuznými. Marocké rodiny sú veľmi početné a to najmä čo sa týka starších generácií a tak sa tu stretne kľudne aj naraz desať rodín. Po príchode sa musia všetci privítať: ženy sa bozkávajú na obe líca a to často nie len raz, s mužmi, najmä tými nie z ich rodiny si podajú ruky.

Po tomto „rituály“ príde na rad kuskus, jedno z najtradičnejších marockých jedál. Kvôli problému s miestom a asi aj pre pohodlie stolujúcich, jedia muži a ženy v oddelených miestnostiach. Ženy, ktoré sa rozhodli v prítomnosti cudzích mužov nosiť hidžáb, islamskú šatku, si ju takto môžu dať počas jedla dole, aby im nezavadzala. Pred jedlom si všetci umyjú ruky a to najmä tú pravú. Podľa muslimskej tradície, ktorá sa ešte aj dnes dodržiava, sa má jesť s pravou rukou. Maročania nemajú žiadny problém s jedením kuskusu rukami, ja som to však po troch sústach, ktoré skončili častejšie mimo taniera ako v mojich ústach, radšej vzdala a pokračovala lyžicou.

Po jedle sa všetci členovia zišli v „obývačke“. Tu treba poznamenať, že v marockých bytoch a domoch je vždy jedna miestnosť vyhradená pre obývačku, ktorá sa stáva pre rodinu akousi svätyňou, určenou pre výnimočných hostí a udalosti a v ktorej musí byť za každých okolností udržiavaný poriadok. Okrem toho majú tiež Maročania druhú menšiu obývačku, v ktorej sa po večeroch stretáva rodina. Keď sú všetci pokope, prinesie sa na stôl mätový čaj a mnoho koláčov a členovia spolu diskutujú. Pre mnohých je to jedna z mála príležitostí vidieť svojich blízkych. Mnoho marockých rodín žije v zahraničí, najmä vo Francúzsku a do Maroka sa vracajú len na oslavu Íd ul-fitru. Majú teda pre príbuzných prichystaných mnoho zážitkov, noviniek a klebiet…

Návšteva rodičov je dôležitá, no po nej netreba zabúdať ani na zvyšok rodiny a známych, ktorých sa tiež patrí navštíviť a zaželať im všetko dobré k tomuto sviatku. Rodičia mojej kamarátky sa hnevali na moderné spôsoby komunikácie a koniec koncov vlastnú lenivosť, kvôli ktorým si v mnohých prípadoch vystačia s poslaním jednej správy namiesto osobnej návštevy ako kedysi.

Nakoniec sa rodina ide prejsť. Keďže väčšina zamestnancov má v tento deň pracovné voľno, rodiny s deťmi na dedinách to využívajú na výlet do mesta. Na ulici je v tento deň veľa ľudí, všetci oslavujú, čo môže byť niekedy aj problé, hlavne pre mešity, reštaurácie, nákupné centrá, mestskú dopravu, ktoré nestíhajú spracovávať tak obrovský dopyt. Nakoniec sa všetci večer vrátia domov. Na facebooku a iných sociálnych sieťach sa v statusoch hovorí iba o tomto sviatku. Ramadán sa skočil a všetko sa vracia do normálu, ľudia si však pripomínajú, že rok má ďalších jedenásť mesiacov a to úsilie, ktoré vynaložili počas Ramadánu na upevnenie svojej viery ich má sprevádzať aj naďalej.

Teraz najčítanejšie