Denník N

Ch. Dickens: Príhody Olivera Twista (Čitateľský denník 24/2020)

V istom meste, ktoré z mnohých príčin bude múdro neoznačovať a ktorému nepridelím nijaké vymyslené meno, stojí medzi ostatnými verejnými budovami dom, za starodávna spoločný väčšine miest, veľkých i malých: totiž chudobinec. A v tomto chudobinci sa narodil istého dňa a roku, ktorý mi netreba opakovať, keďže pre čitateľa nemôže byť nijako dôležitý, aspoň v tomto štádiu rozprávania nie, ten smrteľník, ktorého meno uvádzam na čele kapitoly.

Ešte dlhý čas potom, čo mu obecný lekár pomohol na tento svet zármutku a zmätku, bolo veľmi neisté, či dieťa ostane nažive, aby vôbec nieslo nejaké meno. V tom prípade je viac než pravdepodobné, že by tieto pamäti nikdy neboli vyšli, alebo ak by aj boli vyšli, boli by sa zmestili na niekoľko stránok a boli by mali tú neoceniteľnú prednosť, že by boli najstručnejšou a najpresnejšou ukážkou životopisu, aké jestvuje v literatúre hocakého veku a hocakej krajiny.

Netvrdím síce, že narodiť sa v chudobinci je samo osebe najšťastlivejšia a najväčšmi závideniahodná vec, aká sa môže pritrafiť ľudskej bytosti, ale toľko tvrdím, že v tomto osobitnom prípade pre Olivera Twista to bola najlepšia vec, ktorá sa mu mohla stať.“

Dosť dlhú dobu — vlastne viac, než polovicu života, keď si to tak rátam — som klasikou opovrhoval. Alebo ju ignoroval. Neviem, čím to bolo. Nikdy sme na škole nemali povinné čítanie, takže znechutením to nebude. Možno ma k nej nič netiahlo preto, lebo sa mi jej témy zdali nudné? Veď povážte: čarodejnícka škola verzus špinavé uličky Londýna, čo znie vzrušujúcejšie? Ako pre koho, samozrejme, ale ja som si stále vyberal tú prvú možnosť.


Až na výške som dostal toho správneho spolubývajúceho, ktorý tak nadšene básnil o Shakespearovi, až ma zlomil, a skúsil som. Potom mi doniesol Twaina a po Dostojevskom som už siahol sám. Táákže, keď si to s odstupom analyzujem, chýbala mi zrejme motivácia — ale hlavne nadšenie zo strany tých, čo mi klasiku predstavovali. Vďaka hodinám literatúry som však nabral všeobecný prehľad o tom, čo tou klasikou vlastne je — a Oliver Twist sem jednoznačne patrí.

Príbeh siroty s tajomnou minulosťou, ktorej cesta vedie zo sirotinca do ušmudlaného Londýna plného zlodejíčkov, podvodníkov, prostitútok a lupičov, som už matne poznal z nejakého staršieho animáku a Polanského filmu. Detaily boli, samozrejme, za tie roky už zabudnuté, ale hrubú predstavu o deji a pointe som mal. A tu sa hneď ukázala jedna zo silných stránok dobrej literatúry — nestavia vonkoncom len na bombastických zvratoch (ktoré by ma už neprekvapili), ale hlavne na jazyku, forme, dobovej atmosfére, detailoch, ideách. A v tomto prípade aj humore.


Od Dickensa som zatiaľ nič iné nečítal, takže neviem posúdiť, nakoľko to je preňho charkteristické, ale Twist je písaný veľmi ľahko a vtipne, aj keď hovorí o vážnych témach. Hlad, špina, zlé postavenie chudobných, vykorisťovanie zo strany tých, čo sa majú lepšie — to všetko podáva autor s veľkou dávkou irónie. Môžete to už vycítiť z úvodu knihy, ktorý tu hore citujem.

Okrem úvah o spoločnosti a o tom, či deti ozaj môžu za hriechy svojich rodičov, som dostal aj sympatickú a živú dobovú mozajku plnú bričiek, londýnskych mostov, vážených pánov, podlých zloduchov a (nie vždy) ctnostných dám. Všetky závany viktoriánskeho pátosu sú tak ihneď vyvážené a doplnené tu vraždou, tu vlámaním.


Aj keď bol Oliver Twist napísaný takmer pred dvesto rokmi, netrpí tým ani tempo, ani jazyk, ani čtivosť. Knihu som si vychutnal a ilustrácie Vincenta Hložníka v mojom vydaní z roku 1959 k tomu taktiež prispeli. Potešilo ma to.

Na záver ešte jeden postreh. Od istého času si píšem čitateľský plán — čo presne chcem čítať ten ktorý polrok. Pomáha mi to cielene začleniť do svojich plánov klasické diela — napríklad aj Dickensa — ktoré by som ináč donekonečna odkladal. Ak by som sa mal totiž riadiť len svojimi (nielen) čitateľskými pocitmi a náladami a chcením a nechcením, lúskal by som väčšinu času len a len comicsy. No povážte!

Ch. Dickens: Príhody Olivera Twista
Mladé letá, 1958
450 strán
*
90 %

Moje písačkykresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.