Denník N

Ľudské rasy sú sociálny konštrukt

Rasa je vlastne sociálny konštrukt. Klasifikácia ľudí do odlišných skupín vychádzala v minulosti len z toho, že mal niekto odlišnú farbu pokožky, farbu a štruktúru vlasov, farbu očí atď. Tak isto, ako bol tento fenomén postavený na sociálnom základe, môžeme ho aj tým istým spôsobom opustiť.

Dnes by som rád zverejnil príspevok o rase. Viem, že je to kontroverzná téma. Túto kontroverznosť spôsobili rasisti, ktorí sa dopúšťajú pseudointelektuálnych vyhlásení a nie sú schopní interpretovať štúdie a štatistiky s potrebným kontextom. Poďme si teda niečo povedať o rase. Je to záležitosť, ktorej by sme nemali dávať veľkú pozornosť, ale ak sa už o to zaujímame, využime tento čas konštruktívne.

Pozrime sa najprv na históriu. Neexistuje žiadny uniformný spôsob vnímania pojmu rasa. V minulosti takýto koncept nebol často ani len vnímaný. Napr. taká Rímska ríša, ktorá je z pre mňa nepochopiteľných dôvodov velebená aj dnešnými fašistami, nikdy nepracovala s pojmom rasa. Buď ste boli Riman alebo nie. Keď sa určité územie stalo súčasťou ríše, jeho obyvatelia sa stali Rimanmi. Na farbe pokožky nikdy nezáležalo, ani na kultúrnych aspektoch. Preto je Rímska ríša považovaná za multietnický a multikulturálny politický subjekt.

V 17. storočí sa začal pojem rasa chápať ako fenotypické odlišnosti, inými slovami, fyzické rozdiely medzi skupinami ľudí. Tento koncept legitimizoval vtedajší transatlantický biznis s otrokmi z Afriky a môžeme ho aj považovať za jeden zo základov neskorších rasistických tendencií v Európe a Amerike ako napr. nacizmus. Momentálne sa nachádzame v období kedy evidujeme zvýšený výskyt fašistických a neonacistických hnutí, a rovnako, ako v prípade ich predchodcov, ich názory vedú logicky ku genocídnym tendenciám. Často sa stretávam s tým, že nejaký neonacista rozpráva o tom, ako s jeho názormi súhlasí veľký počet ľudí, ale boja sa vysloviť svoj názor. Akí sú to ľudia? Rozhodne nie takí, ktorí by sa vedeli kompetentne k tomuto vyjadriť.

Aký konsenzus teda panuje medzi ľuďmi, ktorí sa k tomu vyjadrujú kompetentne, teda vo vedeckej obci? Podľa odborníkov z oblasti antropológie, genetiky, či biológie je nevhodné používať tento pojem, pretože klasifikovanie ľudí na rasy nie je niečo, čo dokážeme merať v exaktných parametroch. Genetická variabilita v rámci toho, čo je v spoločnosti chápané ako rasa, sú väčšie, ako medzi rasami. Ak si necháte vyhotoviť genetický test pre váš pôvod, dostanete miesta odkiaľ vaši predkovia mohli pochádzať, nie k akej rase patríte. V antropológii sa upustilo od používania pojmu rasa, pretože odborníci nie sú schopní určiť hranicu určujúcu čo je ktorá rasa. Inými slovami, nenašli dostatočné odlišnosti medzi kosťami človeka aby taxonomicky takáto klasifikácia dávala zmysel. Vieme teda, že v biológii, genetike a antropológii sa upustilo od tejto koncepcie.

Čo nám teda ostáva? Sociálny rámec. Rasa je vlastne sociálny konštrukt. Klasifikácia ľudí do odlišných skupín vychádzala v minulosti len z toho, že mal niekto odlišnú farbu pokožky, farbu a štruktúru vlasov, farbu očí atď. Tak isto, ako bol tento fenomén postavený na sociálnom základe, môžeme ho aj tým istým spôsobom opustiť. Ideálne by bolo, ak by existovala dostatočne silná mobilita na to, aby sme vytvárali vzťahy medzi sebou a postupom času eliminovali aj fenotypy, ktoré ešte dnes môžeme vnímať. Bolo by to prospešné pre porážku rasizmu, ale k tomu vedie ešte dlhá cesta. Na dnešok si stačí uvedomiť, že sme všetci ľudia, všetci máme pôvod v Afrike a je v našom záujme aby sme sa spájali, nie atomizovali do segregovaných celkov, ktoré plodia nenávisť.

Zdroje:

https://www.newsweek.com/there-no-such-thing-race-283123

https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/dec/26/biology-race-angela-saini-misconceptions-science

https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1995-02-20-mn-34098-story.html

 

Teraz najčítanejšie

Tomáš Račko

Momentálne som doktorandom na Institut für Vor- und Frühgeschitliche und Provinzialrömische Archäologie, ktorý je súčasťou Fakultät für Kulturwissenschaften v rámci Ludwig-Maximilians-Universität München. Na základe svojich skúseností z interakcie s pravicovými extrémistami sa snažím poukazovať na ich metódy propagandy, symboliku a ďalšie prejavy moderného fašizmu a neonacizmu. Okrem toho propagujem hodnoty liberalizmu v rámci svojej stránky: https://www.facebook.com/liberalizmus/