Denník N

Čo má spoločné fanúšik Pavla Demitru a ten v zelenohnedom?

Existuje snáď niečo abstraktnejšie ale zároveň tak neoddeliteľné od našich svetov ako sú čísla? Čo spája absurdné prirovnanie vyplývajúce z nadpisu?

Pri nedávnej prechádzko-kočíkovačke pomaly znovuoživenou Petržalkou mi prostredníctvom nedokonalých zmyslových orgánov vniklo do vedomia číslo #38 nalepené na aute, zaparkovanom v blízkosti ovsišťského zimného štadióna. Z konkrétnych okolností môže byť celkom jasné a je tiež vysoko pravdepodobné, že tridsaťosmička na piatych dveriach malej audiny je forma vzdania pocty skvelému športovcovi, ktorého postretol tragický osud.

O tom, že čísla sú schopné byť aj nositeľom myšlienky a o konkrétnych číslach, súvisiacich s neonacistickou symbolikou, sa netreba rozpisovať. Všetko podstatné už bolo napísané. Je dosť možné, že nebyť „našich“ lokálnych zelených historikov a popularizátorov týchto symbolov, väčšinové obyvateľstvo by o význame týchto čísiel vedelo len okrajovo. A ani nepovažujem za podstatné, aby sa tým zaoberalo hlbšie.

Je jasné ako facka, že vidieť  auto so samolepkou #38 napríklad v juhoamerickom meste,  pravdepodobnosťou blízkou nule by sme mohli tvrdiť, že sa jedná o automobil fanúšika jedného z najvýraznejších hokejistov akých kedy slovenská hruda nosila. V tomto hypotetickom príklade by  našinec pochopiteľne nemohol tušiť, aký význam v sebe číslo nesie. Rovnako dáva iný význam „1488čka“ v prípade počtu negatívnych denných testov na koronavírus alebo v prípade počtu lajkov na fejsbúku než v prípade šeku v rukách nácka. Síce nie nácka aj na „papieri“, ale to len kvôli neschopnosti generálnej prokuratúry sformulovať zmysluplné obvinenie. Verme, že sa jedná o stav dočasný.

Aká je pravdepodobnosť, že na základe náhody sa budú vo výške finančnej hotovosti určenej na pomoc rodinám opakovane zrkadliť čísla z nacistickej symboliky? Najmä v situácii, keď šeky drží v rukách čelný predstaviteľ politickej strany, väčšinou populácie (snáď nejde o naivný predpoklad) považovaný za neonacistu, popierača holokaustu, obhajcu tisovského Slovenského štátu a nositeľa mnoho iných, nepríliš lichotivých atribútov? Nehovoriac, že zneužitie najzraniteľnejších na propagáciu toho najväčšieho zla, aké náš druh postihlo odkedy si píšeme vlastné dejiny, je snáď najhnusnejšia možná forma cynizmu.

Celý problém spočíva v tom, že nie konkrétne číslo, ale kontext v ktorom je použité mu môže prideliť určitý významový obsah. Tak skrátka fungujú v rôznych kultúrach symboly. O tom, že číslo samé o sebe nemá význam iný než vyjadrenie množstva sa nebude prieť zrejme ani fanúšik Demitru ani muža v menčestrovom saku. Len aby bolo jasné, tieto dve skupiny ľudí nemusia mať veľa spoločného. Slávny hokejista priniesol a stále prináša našincovi v prvom rade pozitívne hodnoty a ešte dlho pretrvávajúce spomienky. Muž s krížom na saku prináša do spoločnosti najmä nenávisť, lži a zlo. Absolútny protiklad.

Pravdepodobnosť toho, že suma darovaná rodinám v núdzi bude dosahovať hodnôt s podtónom nacistickej symboliky sa dá isto vyrátať, ale nie je to podstatné. Taká šanca je asi podobná ako „Demitrova tridsaťosmička“ na aute z predmestia Buenos Aires. Pre ešte väčšie spresnenie pravdepodobnosti tejto náhody si dosaďme ďalšiu premennú. Aká je pravdepodobnosť, že o význame týchto čísiel netušíte, napriek neustálym obvineniam z náklonnosti ku zločinečkému režimu spájanom s tými symbolmi?

Pomôžem si troška otočenou variáciou na zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná. V tomto prípade výška darovanej sumy je nielenže poskytovaná v  hodnotách nápadne pripomínajúcimi nacistickú symboliku, ale sa tak javí aj v kontexte.

Neostáva než veriť, že aj v tomto prípade spravodlivosť bude vykonaná a aj sa tak bude javiť. V žiadnom prípade by nemalo ísť o druh pomsty alebo uhasenie smädu politických oponentov. Nepochybne bude hra na obeť hlavnou líniou naratívu „zelených tričiek“  v prípade odsúdenia. Potrestanie vinníka je ale druhoradé a malo by mať len odstrašujúci efekt. Podstatné je naplnenie zákona a to by mali byť tiež hlavné obrysy následného postoja verejnosti ku prípadnému odsúdeniu.

Teraz najčítanejšie