Denník N

Ľudstvo je od nich závislé, no s tými včelami to nie je také jednoduché

Foto - Wikimedia
Foto – Wikimedia

Vnímame výhrady jednej aj druhej strany, a preto vyzývame k odbornej diskusii. Vítame, že o včelách hovoria aj politici, ale počkáme si na ďalšie kroky.

Každý rok na Zemi ubudne asi jedno percento pozemného hmyzu a 2,5 percenta z celkového množstva hmyzu. Vyplýva to zo štúdií časopisov Science a Biological Conservation. Za ostatné tri desaťročia klesla hodnota váhy hmyzu o štvrtinu. Ak bude ubúdať takýmto tempom, do 100 rokov zmizne úplne.

Na celom svete je asi milión druhov hmyzu, z toho 400-tisíc populačne na zostupe. Hmyz mizne priemerne osemkrát rýchlejšie ako cicavce, plazy a vtáky. Už aj mainstreamové médiá vo svete i na Slovensku úplne otvorene používajú pojmy ako hmyzia apokalypsa (Business Insider) či hmyzí armadegon (Denník N).

Vedci roky upozorňujú, že toto vymieranie bude mať katastrofické dôsledky na celú planétu. Fráza „keď vyhynie posledná včela, vyhynie ľudstvo“ síce skostnatela, ale aj napriek svojej ošúchanosti nestráca na pravdivosti.

Prečo by nás to malo trápiť? Hmyz zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní rovnováhy v ekosystémoch. V prvom rade je však najväčším opeľovačom, od ktorého závisí produkcia troch štvrtín plodín na svete.

Najväčšiu zásluhu na tom majú, samozrejme, včely, ktoré napríklad v Spojených štátoch opeľujú zhruba 80 percent rastlín. Ročne tak vytvárajú hodnotu 20 miliárd (!) amerických dolárov. Áno, to je asi pätina ročného slovenského HDP.

Prečo hmyz mizne? Dôvodov je niekoľko, tým hlavným je poľnohospodárstvo. Dôležitá je aj súhra ďalších faktorov vrátane odlesňovania, znečistenia ovzdušia, pesticídov či urbanizácie. Insektológovia už nepochybujú ani o vplyve klimatickej krízy.

Dlhoročný včelár Pavol Horňák z okolia Košíc upozorňuje aj na pestovanie repky olejnej.

„Striekajú ju bez toho, aby nám dali vedieť. Ráno včielka vyletí, no k úľu už nedoletí a zahynie, pretože sa otrávi. Majiteľ takýchto pozemkov musí pred postrekom oboznámiť miestny úrad, my sa potom vieme prispôsobiť, no v praxi to majitelia často nerobia. Navyše sa strieka cez deň, skoro ráno, hoci by sa malo striekať v noci, keď včely nelietajú,” povedal včelár pre Fridays for Future.

Aj preto sme uvítali, keď sme u slovenských politikov v uplynulých dňoch videli zvýšený záujem o včelu medonosnú. Bratislavský primátor Matúš Vallo umiestnil na strechu magistrátu 120-tisíc včiel a dodal, že mestské včely vďaka filtrácii škodlivých látok produkujú najkvalitnejší med.

„Pred rokom nás zakladatelia projektu Uletená včela požiadali o to, či by sme nemohli mať na magistráte včely. Mestské včely sú podľa mňa top riešenie,” citovali ho Hospodárske noviny.

Túto snahu podporila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá na svojom Instagrame napísala: „Včely sú symbolom toho, ako je všetko v prírode prepojené. Keď sú ohrozené včely, je ohrozená celá príroda, stromy, rastliny. Včely musíme chrániť, tak ako musíme chrániť rozmanitosť druhov.”

Čaputová dodala, že včelie úle nainštalovali aj v Prezidentskom paláci.

„Najďalej” však zašli minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským (OĽaNO). Spolu predstavili plán na obmedzenie chemizácie polí a (hlavne) chcú vyhlásiť včelu za chránený druh, túto snahu podporuje aj strana SaS.

„Včela je podobne dôležitá ako iný opeľovací hmyz a zaslúži si, aby si to ľudia uvedomili väčšmi a aby sa nazývala chráneným druhom,“ povedal Budaj podľa Denníka N. Minister správne poznamenal, že od včiel závisia tri štvrtiny úrody.

Na druhej strane sa však ozvala veterinárna správa. Upozorňuje, že ak by bola včela chráneným druhom, ľudia by ju nemohli voľne chovať.

Vo Fridays for Future nemáme odbornú spôsobilosť na to, aby sme navrhovali najvhodnejšie právne riešenie. Vnímame výhrady včelárov, ktorí sa obávajú, že im nová legislatúra zhorší podmienky pri chove. No zároveň tvrdíme, že pri ochrane včiel musíme byť ambiciózni, pretože od nich závisí (naša) existencia.

V prvom teda vítame, že sa na túto tému vedie diskusia a takto na ňu upozorňujeme. Práve diskusia je totiž kľúčom k nájdeniu ideálneho riešenia pre všetky strany.

Tomáš Čorej, Prešov

Autor je gymnazista, športový a zahraničný reportér

Teraz najčítanejšie

Fridays for future

Fridays for future je študentská iniciatíva, ktorá vznikla na podnet Švédky Grety Thunbergovej. Je tvorená mladými ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť našej planéty, preto sa snažia štrajkovaním upútať pozornosť autorít na jej neistú situáciu. Prostredníctvom blogu sa pokúsime o problematike klimatickej krízy edukovať aj širokú verejnosť, a to komentovaním aktuálneho diania na tomto poli, reportovaním najnovších vedeckých správ či zverejňovaním našich príhovorov zo štrajkov.