Dištančné vzdelávanie materských škôl tlačí deti do úzadia

Z výpovedí učiteliek materských škôl zisťujeme, že ihneď po vypuknutí krízy začali plniť predovšetkým rolu terénnych sociálnych pracovníčok a zdravotných asistentiek, ktorých úlohou  bolo vyrábať, šiť a distribuovať rúška a realizovať osvetu zdravia. Takúto aktivitu sme u učiteľov základných škôl v našom prieskume nezaznamenali.

„Počas prerušenia vyučovania sme pracovali výhradne na výrobe rúšok a zabezpečovaní informácii ohľadom tejto choroby priamo k rodičom našich detí z rómskej komunity. Taktiež sme im odovzdávali rôzne mydlá a hygienické pomôcky“. (učiteľka materskej školy)

Z dotazníkov sa tiež dozvedáme, že vo väčšine prípadov zriaďovatelia neboli učiteľom pri realizácii samotného dištančného vzdelávania nápomocní a podporní.

 Náplň práce učiteľov materských škôl v prvých týždňoch krízy a podpora zo strany zriaďovateľa a vedenia školy:

• Učiteľky väčšinou zhodne uvádzajú, že prvé týždne po vypuknutí krízy sa na podnet zriaďovateľa venovali hlavne šitiu rúšok pre celú obec, ktoré neskôr aj roznášali chudobným deťom a ich rodičom, dôchodcom a zdravotne ťažko postihnutým osobám.
• Učiteľky materských škôl tiež informovali rodičov o potrebnej prevencii a ochrane zdravia, distribuovali informačné materiály, uvádzali informácie na stránke školy a monitorovali aktuálnu situáciu.
• Na otázku – aký druh pomoci a podpory dostali učiteľky materských škôl zo strany zriaďovateľa v rámci predškolského dištančného vzdelávania – väčšinou zhodne odpoveadali, že žiadnu pomoc a podporu od zriaďovateľov
• Naopak učiteľky sa stretli s podporou zo strany vedenia materskej školy, ktoré iniciovalo nákup chýbajúcich učebných pomôcok pre chudobné deti, zapožičalo učiteľkám chýbajúcu počítačovú techniku, alebo umožnilo učiteľom tlač pracovných listov.

Ucelený prehľad o rôznych bariérach vo vzdelávaní rómskych detí od raného detstva sa dočítate v tejto štúdii. https://eduroma.sk/docs/inkluzia-romov-od-raneho-detstva.pdf

Nielen zo strany zriaďovateľov nebola počas krízy poskytnutá učiteľom materských škôl pomoc a podpora. Z výpovedí sa tiež dozvedáme, že ani rok pred zavedením povinného predprimárneho vzdelávania na Slovensku nie sú učitelia materských škôl pravidelne a kvalitne vzdelávaní na prácu s deťmi z chudobných rómskych komunít. Vzdelávanie učiteľov materských škôl prebieha najmä prostredníctvom dočasných európskych projektov, v menšej miere absolvujú aj vzdelávania, ktoré ponúka súkromný alebo mimovládny sektor. Z výpovedí je tiež zrejmé, že štát učiteľom materských škôl neposkytuje veľa alternatív pre výber pravidelných a kvalitných školení.

• Učiteľky sa vo väčšine prípadov zhodujú v tom, že plnohodnotné školenia pre prácu s deťmi z chudobných rómskych komunít im za posledný rok ponúkol predovšetkým Národný projekt (financovaný Európskou úniou) s názvom PRIM, ktorý sa zameriava na podporu predprimárneho vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít.
• Zaujímavé je, že učiteľkami chválený a vydvihovaný projekt v posledných dvoch rokoch odborne nezastrešuje žiadna štátna vzdelávacia inštitúcia, ktorá by spadala pod rezort školstva. Ide o vzdelávací projekt, ktorý je odborne zastrešený a koordinovaný odborníkmi z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
• Učitelia materských škôl národný projekt PRIM uvádzajú tiež ako hlavný informačný zdroj, ktorý im v prvých týždňoch počas vypuknutia krízy COVID-19 poskytoval odborné usmernenia a rady.

„Za posledný rok to boli vzdelávania a workshopy v rámci Národného projektu PRIM, iné inštitúcie nám neposkytovali v tejto oblasti vzdelávanie“. (Učiteľka materskej školy)

• Ako ďalšiu možnosť vzdelávania za posledný rok učiteľky uviedli mimovládne organizácie, najmä Nadáciu otvorenej spoločnosti a jej program finančného vzdelávania pre chudobné deti z rómskych komunít s názvom Aflatoun. Alebo súkromnú firmu Škola plus, s.r.o., ktorá učiteľom ponúkla zaujímavé školenia pre realizáciu inovatívnych metód inkluzívneho vzdelávania.
• Ako poslednú možnosť vzdelávania počas predchádzajúceho roka niektoré učiteľky uviedli školenia metodicko-pedagogického centra v Prešove a v Banskej Bystrici. Učitelia však neuviedli názov a zameranie príslušného školenia, a neopisovali ani kvalitu školení, ktoré absolvovali.

„Snažila som sa kontaktovať viaceré inštitúcie, ktoré by školili učiteľky, ktoré pracujú prevažne s rómskymi deťmi, ale neuspela som“. (riaditeľka materskej školy)

Je zaujímavé sledovať ako fenomén dištančného vzdelávania pomenil doteraz zaužívané, tradičné pozície, roly, úlohy a očakávania od hlavných subjektov vzdelávania: učiteľov, rodičov, detí, ale aj ostatných zástupcov miestnej komunity. U detí v predškolskom veku (a mladšom školskom veku) sú možnosti dištančného vzdelávania podstatne limitovanejšie, ako povedzme u žiakov druhého stupňa základných škôl. Ako online (s prístupom na internet), tak aj offline (bez prístupu na internet) chudobné deti v predškolskom veku sú viac závislé na externých výchovno-vzdelávacích intervenciách a podnetoch. V tomto prípade na vzdelávaní vo fyzickom prostredí materských škôl, na interakcii v kolektíve rovesníkov, ako aj na výchovných odborných intervenciách učiteľov.

Sledujeme, že vo všeobecnosti deti v predškolskom veku nie sú v dištančnom vzdelávaní, z pohľadu učiteľov, cieľovou skupinou tak ako tomu je za bežných okolností, ale iba dopadovou skupinou. Omnoho viditeľnejšie sa pri dištančnom vzdelávaní do popredia primárneho záujmu dostáva samotný rodič ako nezastupiteľný a oprávnený, autentický sprostredkovateľ a prenášateľ učiteľskej odbornej intervencie.

„Snažím sa komunikovať s rómskymi rodičmi, aby s deťmi pracovali čo najviac, aby sa zamerali na osobnostne orientovanú výchovu, rôznorodosť aktivít. S rodičmi komunikujeme aj niekoľkokrát denne pomocou aplikácie messenger, kde ich korigujeme, odmeňujeme, chválime“. (učiteľka materskej školy)

Ukazuje sa však, že takýto „výchovný transfer“ oveľa lepšie a efektívnejšie zvládajú rodičia zo stredných vrstiev. V chudobných rodinách môže diaľkovo poskytovaná predškolská výchova prostredníctvom rodičov spôsobovať mnohé komplikácie a problémy. Nie len preto, že rodiny nemusia disponovať kompletným technickým vybavením a rodičia a deti dostatočnými počítačovými zručnosťami, ale efektívny prenos výchovných, stimulačných intervencií smerom k deťom, môže znemožniť aj skutočnosť, že rodičia predškolákov z vylúčených komunít nedokážu takéto vzdelávanie vo svojich domácnostiach usporiadať a manažovať, zadaným úlohám nerozumejú, nevedia ich správne odkontrolovať a správne usmerňovať deti, prípadne im z rôznych iných dôvodov nevenujú dostatok potrebného času.

Osobne navštívime rodiny, odovzdáme materiál s vysvetlením, ako majú pracovať, necháme im potrebný čas na vypracovanie. Spätná väzba nie je od všetkých rodičov a detí, niektoré rodiny nesplnia úlohy pretože nevedia, nemajú čas, alebo potrebujú osobnú, pravidelnú pomoc pri vypracúvaní úloh. (učiteľka materskej školy)

Z tohto pohľadu je online aj offline kontakt s chudobnými rodičmi v prípade poskytovania predškolského vzdelávania v dôsledkoch rovnako komplikovaný.

Realizácia dištančného vzdelávania a charakter poskytovaných intervencií na diaľku zo strany učiteľov materských škôl

• Učitelia sa v prvých týždňoch po vypuknutí krízy snažili zhromaždiť chýbajúce telefonické kontakty a kontakty na sociálnych sieťach na rodičov detí a vyriešiť možnosti kontaktovania rodičov a formy spolupráce počas pandémie. Okrem toho sa venovali hľadaniu rôznych námetov na prácu s deťmi v domácom prostredí.
• Dozvedáme sa tiež, že učitelia materských škôl trávili veľa času najmä prípravou pracovných listov podľa školského vzdelávacieho programu tak, aby boli k dispozícii na každý deň.
• Tí rodičia a deti, ktorí s učiteľmi spolupracujú, tak vypracované úlohy v pracovných listoch často fotia a posielajú učiteľom ako dôležitú spätnú väzbu
• Pre online rodiny detí zhotovili učiteľky skupinu na sociálnych sieťach, alebo s rodinami komunikujú prostredníctvom telefónu či emailu.
• Pre offline deti posielajú pracovné listy do príslušného komunitného centra, ktoré ich vytlačí a odovzdá terénnym sociálnym pracovníkom, ktorí ich deťom vložia do schránky. Dozvedáme sa, že pracovné listy pomáhajú roznášať aj rodinní koordinátori alebo zdravotní asistenti.

„Ja osobne mám v náplni práce aj návštevu rodím. Som tiež Rómka, tak navštevujem každý  týždeň deti a rodičov a odovzdávam pracovné listy podľa školského vzdelávacieho plánu, ako odozvu máme aspoň niekoľko fotiek vypracovaných prác. (pedagogická asistentka v materskej škole)

• V prípade potreby pracovné listy a učebné pomôcky prichystajú učitelia v príslušnej materskej škole a distribuujú ich pedagogickí asistenti, alebo samotné učiteľky.
• Učiteľky zároveň priznávajú, že v niektorých prípadoch majú problémy s návštevami rodín priamo v komunitách, keďže tam viacero detí a dospelých nenosí rúška.
• Aj napriek osobnému kontaktu s rodinami detí sa učitelia často stretávajú s nezáujmom rodičov o domáce vyučovanie, učiteľom chýba zo strany rodičov spätná väzba, preto, podľai ch slov, vzdelávanie poskytujú len vo veľmi malom počte.

„Osobné stretnutia realizujem v Tescu, kde pracujú viacerí rodičia“. Ako problém  vnímam to, že nie každý rodič pracuje s dieťaťom, ale to už nie je v našej kompetencii, nútiť ich nemôžeme“. (učiteľka materskej školy)

Pokrízová situácia by mala po novom dostať všetky deti do stredu odborného záujmu

 Výsledky prieskumu poukazujú na viaceré komplikácie pri realizácii diaľkového vzdelávania pre chudobné deti v predškolskom veku a súčasne potvrdzujú opodstatnenosť a nevyhnutnosť výchovno-vzdelávacieho pôsobenia na deti vo fyzickom prostredí materských škôl. Samotné učiteľky v našom prieskume na otázku „Za akých okolností si viete predstaviť po skončení krízy pokračovať v dištančnom vzdelávaní“, väčšinou zhodne odpovedajú, že iba v prípade dlhodobého ochorenia dieťaťa alebo v prípade prepuknutia ďalšej pandémie. Učiteľky sa zhodujú aj v tom, že by neboli ochotné poskytovať dištančné vzdelávanie deťom iba z dôvodu veľkej vzdialenosti ich bydliska od materskej školy. Znamená to, že geografická vzdialenosť nie je podľa učiteliek objektívna a opodstatnená požiadavka pre poskytovanie diaľkovej formy vzdelávania.

„Vzhľadom na to, že je materská škola v osade, je vzdelávanie na diaľku prakticky nemožné. Možné je iba vzdelávanie v priamom kontakte v materskej škole. Rómski rodičia tiež nemajú doma pomôcky ani internet“. (učiteľka materskej školy)

Učiteľky materských škôl v našom prieskume zhodne uvádzajú, že aj pred krízou udržiavali pravidelné vzťahy s rodičmi chudobných detí. Niektoré z nich dokonca pred krízou bežne navštevovali chudobné deti v ich rodinách. Z týchto informácií by sme mohli usudzovať, že už pred krízou mali učitelia materských škôl s rodičmi vybudované vzťahy na takej úrovni, že ich poskytovanie dištančného vzdelávania nemalo zaskočiť. Žiaľ, náš prieskum prezrádza, že to tak nie je. Pred krízou išlo väčšinou o pestovanie inštitucionálnych vzťahov medzi materskou školou a rodinou, pričom tieto vzťahy sú za bežných okolností budované skôr hierarchicky a jednostranne v školskom prostredí. Preto aj učitelia navštevujúci rodiny chudobných detí vystupovali pred krízou skôr v úlohe oficiálnych vyslancov vzdelávacej inštitúcie.

O tom, ako je nepripravený školský systém z pohľadu chudobných detí rok pred zavedením povinnej materskej školy, sa dočítate v najnovšej výskumnej správe tu: https://eduroma.sk/docs/co-prinesie-povinna-skolka.pdf

Doterajšia predškolská prax navyše poukazuje na skutočnosť, že rodičia chudobných detí sú za bežných okolností skôr pasívnymi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu svojich detí v materských školách. Znamená to, že materské školy za bežných okolností nijako aktívne nezapájajú rodičov do každodenných vzdelávacích aktivít v škole alebo mimo školu. Sme si samozrejme vedomí toho, že je potrebné rozlišovať a nezamieňať si výchovno-vzdelávaciu úlohou a prostredie materských škôl s rodinou dieťaťa. Pripomíname len, že rodičia sú zo strany materských škôl iba pasívnymi prijímateľmi ich pravidiel, ich nariadení, ich intervencií a na ich podujatiach sa ocitajú iba v úlohe (tlieskajúceho) obecenstva. Rodič nie je za bežných okolností vnímaný ako aktívny hráč a blízky pomocník učiteľov materských škôl, ktorý by im denne pomáhal zefektívňovať vzdelávanie detí. Pozorujeme, že až súčasná (vzdelávacia) kríza vytvorila priestor na prehĺbenie doterajších formálnych vzťahov. V takomto prípade už nehovoríme o udržiavaní a pestovaní vzájomných vzťahov dvoch inštitúcií, tj. školy a rodiny, ale o budovaní hlbších vzťahov medzi samotnými učiteľmi a rodičmi. Budeme radi, ak z tejto krízy vzíde všeobecné poznanie o tom, aká dôležitá je vo vzdelávaní chudobných detí úroveň vzťahov medzi učiteľmi a rodičmi a aké dôležité je poznať celkovú situáciu chudobných detí.

Kríza napokon odhalila, aké „krátke ruky“ majú škôlky na to, aby ich dokázali zmysluplne podať pri poskytovaní pomoci aj za bránami svojho tradičného pôsobiska. Z tohto pohľadu nás kríza núti okrem iného aj prehodnocovať budovanie inkluzívnych školských tímov, o ktorých sa v posledných rokoch živo diskutuje. Pretože aj ich činnosť môže byť rovnako oklieštená fyzickým prostredím školy a tiež ich kompetencie môžu byť zásadne obmedzované súčasnou školskou legislatívou, ktorá (okrem externej pozície „lietajúceho“ špeciálneho pedagóga) nemá vo vzťahu k školám v zásade žiadny „terénny charakter“, ktorý by umožnil  pedagógom bežne pôsobiť aj za bránami škôl. Kríza jednoducho spochybnila pojem a bežné chápanie činnosti „inkluzívnych školských tímov“ na pôde školy, pričom nás núti o nich premýšľať v širších súvislostiach.

Efektívnejšie by preto bolo zamerať sa v blízkej budúcnosti na tvorbu (širších) multidisciplinárnych inkluzívnych tímov, zasadených priamo do stredu príslušnej obce alebo mesta. Tak, aby deti a ich rodiny mohli odborníci kedykoľvek pružne zachytiť aj mimo hranice školského prostredia a okamžite im poskytnúť potrebnú pomoc, alebo k nim premosťovať, delegovať ostatných odborníkov a inštitúcie, ktoré im dokážu pomôcť a poradiť. Hlbšia spolupráca, ktorá počas krízy medzi odborníkmi vnikla, potrebuje didaktické a finančné zosúladenie, a tiež pravidelnú a cielenú koordináciu medzi školou, komunitným centrom, sociálnym pracovníkom, terénnym sociálnym pracovníkom, rodinným koordinátorom, zdravotným asistentom, pediatrom – skrátka medzi všetkými odborníkmi, ktorí dokážu deťom, ktoré to budú potrebovať, pomôcť. Preto, ak dištančné vzdelávanie materských škôl v súčasnosti odsunulo deti do úzadia, v pokrízovom období by sa mali deti dostať priamo do stredu odborného záujmu.

Za spoluprácu na prieskume, za cenné odborné rady a pripomienky ďakujeme našej dlhoročnej priateľke,skvelej odborníčke a spolupracovníčke Barbore Vaněk.

Uverejnené zistenia sú súčasťou prebiehajúceho prieskumu dištančného vzdelávania žiakov z marginalizovaných rómskych komunít s názvom: Ako zostať blízko na diaľku, ktorý je podporovaný Friedrich Ebert Stiftung, Zastúpenie v SR. Predchádzajúce výsledky prieskumu si môžete stiahnuť na:  www.eduroma.sk

Vlado Rafael, Katarína Krejčíková

autori pôsobia v občianskom združení eduRoma