Denník N

Cirkevní lobisti sú väčší strašiak ako Istanbulský dohovor a domáce násilie je väčší satan ako joga.

Viac ako ombudsmana pre náboženské slobody potrebujeme služby pre týrané deti a ženy.

Barbora má dve deti, diplom z práva a je obeťou domáceho násilia. Jej manžel bol galantný, vysokostavaný úradník v diplomatických službách, ktorý sa z milovníka a znalca vína stal zo dňa na deň agresívnym alkoholikom. Keď sa opil, bil Barboru a deti sa pozerali. Dialo sa to doma aj na zahraničných misiách niekoľko rokov. Kričal, vulgárne jej nadával a mlátil ju. Keď na ňu jedného dňa vytiahol nôž, zavolala políciu. Bolo to v roku 2011.

Prišla hliadka a keby som tam vtedy nebola fyzicky prítomná, nikdy neuverím, že policajt sa naozaj môže dopustiť komentu: Pani, vy nevyzeráte ako obeť domáceho násilia, ved nemáte krv ani modriny.

Nakoniec sme ho presvedčili, že v rodine dlhodobo dochádza k násiliu. Zobral násilníka, my sme išli najskôr do nemocnice, potom na políciu. Na vyšetrovateľku sme čakali niekoľko hodín na tmavej chodbe. Barbora sa triasla a plakala, decká v pubertálnom veku boli tiež pekne vystrašené. Žiadny psychológ, sociálny pracovník ako to pozeráme vo filmoch. Keby som tam nebola ja, ani im nemá kto vodu podať, o nejakej podpornej psychologickej službe môžte snívať.

Keď sme po niekoľkých hodinách išli do kancelárie za vyšetrovateľkou, práve na tu istú chodbu priviedli v putách Barborinho manžela. Míňali sa v bezprostrednej blízkosti.

Vysetrovateľka bola fajn, bystrá žena. Po niekoľkých hodinách výsluchu vtisla Barbore do rúk papier s kontaktom na nejakú mimovládku, ktorá pomáha týraným ženám. Nedalo sa tam dovolať.

Toto by mal byť happyend, lebo súdy napokon uznali násilníka za vinného z týrania blízkej a zverenej  osoby a skončil v base.

Pointa je iná. Náš štát neposkytuje skutočnú podporu obetiam domáceho násilia. Barbora, ani jej deti nedostali od štátu po rokoch týrania odbornú pomoc psychológov a iných odborníkov ako sa vysporiadať s obrovskou traumou. Napokon si ju zaplatili sami, našli si dobrého a drahého psychológa. Koľko z týraných žien si to však pre seba a svoje deti môže dovoliť?

Aj podporné služby pre obete domáceho násilia rieši Istanbulský dohovor, o ktorom sa teraz veľa diskutuje v európskych inštitúciách vzhľadom na zvýšený počet prípadov domáceho násilia počas korona epidémie.

Svet p.k. (Pred kuffami)

Istanbulský dohovor nie je strašiak, je to len právny záväzok, že sa na základe výmeny informácií o best practicies posunieme na úroveň tých štátov, ktoré sú v boji proti domácemu násiliu úspešné.

ID sme podpísali v 2011 a začali sme upravovať našu legislatívu. Vtedy okolo toho nebola žiadna iracionálna hystéria, lebo sme vo verejných funkciách nemali toľko bigotných tmárov. Bol to svet p.k. (pred kuffami) a  Kotleba vtedy ešte pochodoval v gardistickej uniforme, hajloval vo vani a trápili ho skôr rómske osady ako rod.

V roku 2014 vzniklo vďaka ID Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie (ďalej ako „KMC“), čím sme splnili článok 10 Istanbulského dohovoru.

Centrum funguje dodnes a plní niektoré poslania dohovoru, informuje  o faktoch a rúca mýty o násilí na ženách, v rámci vlastných skromných kapacít robí tréningy a školenia pre časť policajtov.  Toľko k zhubnému vplyvu ID, ktorý je útokom na tradičnú rodinu, mení pohlavia našich deti na neutrálne a núti budovať okrem mužských a ženských záchodov aj záchody pre stredný rod.

Centrum spolu s MPSVR SR vydávali každý rok správy o stave domáceho násilia na Slovensku, plné dát, faktov a čísel a informácií o pokroku, či slabinách procesu eliminácie domáceho násilia. Až do roku 2016, kedy sme na Slovensku uverili kuffom a kotlebám a iným politickým populistom a ich hoaxom a fámam a fantómom. Odvtedy máme nedostatočné dáta  o stave domáceho násilia na Slovensku  a to aj teraz, počas korona pandémie, kedy sa extrémne zvýšil počet prípadov domáceho násilia takmer vo všetkých členských štátoch EÚ. My sa ani nesnažíme zistiť, koľko detí a žien je otĺkaných za dverami domácej karantény.

Náš soulmate Azerbajdžan.

ID je predovšetkým o zbieraní a vyhodnocovaní dát a o navrhovaní konkrétnych riešení. Deje sa to cez monitorovaciu skupinu GREVIO, ktorá je zložená z expertov z rôznych oblasti z rôznych štátov, ktorí pravidelne vydávajú monitorovacie správy. Z nich presne zistíte dáta,  najväčšie nedostatky systémov a presné odporúčania na konkrétne riešenia, odskúšané vo vyspelejších krajinách. Mohli sme sa radiť s odborníkmi z vyspelých krajín EÚ, ale tým, že sme neratifikovali dohovor, môžme sa radiť akurát tak s fešákmi z Ruska alebo Azerbajdžanu.

V boji proti domácemu násiliu krívame na obidve nohy.

V našej legislatíve máme napríklad nedostatočne definované znásilnenie a úplne zabúdame na stalking, resp. nebezpečné prenasledovanie. Koľko je takých prípadov? Ako sa s nimi vysporadúva polícia bez dostatočnej legislatívnej úpravy?

Nemáme vybudované podporné služby  nielen pre týrané ženy, ale hlavne pre deti, ktoré sú svedkami násilia. Štát na ne kašle, supluje ho zopár mimovládnych organizácii, ktoré ale štát nedostatočne finančne podporuje a tak nie sú schopné pokryť celé Slovensko.

Chýbajú špecializované centrá pre obete sexuálneho násilia (vrátane gynekologických ambulancii v rámci urgentného príjmu) v nemocniciach, ktoré sú bežné  vo Fínsku a v Dánsku.

Chýbajú nám dáta o postupe polície pri  vykázaní násilníka zo spoločného obydlia.  Ako tento inštitút v praxi naozaj funguje? Je 10 dňová lehota vykázania násilníka dostatočne dlhá?

Sú naši zdravotnícki pracovníci dostatočne školení na to, aby vedeli  rozpoznať obeť  domáceho násilia, ponúknuť prvú pomoc a zalarmovať políciu?

Dlhodobo vieme o tom, že Slovensko má nerovnomerne rozložené služby na pomoc obetiam násilia a veľmi obmedzenú kapacitu napríklad krízových centier. Čo s tým robíme? Nič. Spoliehame sa na peniaze z nórskych fondov.

Máme nedostatočný stav znaleckého  posudzovania domáceho násilia v poručníckych sporoch v rámci rozhodovanie o porozvodovej starostlivosti o dieťa. Preto jeden rodič opakovane obviňuje toho druhého z násilia, súdy sa naťahujú a nie vždy rozhodujú v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Aj na toto rieši Istanbulský dohovor, vedeli ste o tom?

Špeciálnu pozornosť by sme mali venovať prípadom, kedy násilie končí smrťou ženy. Slovenské štátne orgány by si mali  klásť otázku, či nemajú v systéme medzery. GREVIO navrhuje prehodnocovanie každého prípadu s následkom úmrtia, aby sa našli systematické zlyhania štátnych inštitúcií a ich reakcie na násilie.  Robíme to?

Vo Francúzsku nedávno spustili mohutnú  kampaň práve na základe analýzy GREVIO, podľa ktorej az dve tretiny zavraždených žien boli predtým vystavené domácemu násiliu. Ich smrti sa teda dalo včas zabrániť. Čo spustí kampaň u nás? Možno biskupi :-)

Chýba nám vytváranie špecializovaných policajných tímov a systematické školenia policajtov.

Potrebujeme kapacitne posilniť poradensko-psychologické služby tak, aby boli dostupné rovnako v každom regióne. V tomto sa tiež výlučne  spoliehame na peniaze z nórskych a európskych fondov.

V tomto všetkom sme pozadu oproti iným štátom EÚ, vedeli ste o tom?

Nie, lebo u nás sa o týchto faktoch nehovorí. Istanbulský dohovor sa naposledy spomenul, keď z ministerstva práce, soc. vecí a rodiny odchádzala šéfka Odboru rodovej rovnosti, lebo jej odbor začínajú viac ako ona riadiť cirkevní lobisti. Zdá sa, že zasahujú  do domácej politiky rádovo viac ako Istanbulský dohovor.

Naša vláda má možnosť nastaviť všetky chýbajúce politiky, legislatívne zmeny aj štrukturálne zmeny aj bez Istanbulského dohovoru. To sa ale nestane v prostredí bigotne zmýšľajúcich politikov, ktorých odborných poradcov vymenili biskupi.

Kde je nádej pre Barbory a ich deti? V EÚ.

Súdny dvor EÚ teraz pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže EÚ dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať, aj keď 6 krajín odmieta ratifikovať Istanbulský dohovor.  Ak by totiž Únia ako taká dohovor ratifikovala, aj pre Slovensko ako jej člena by to automaticky znamenalo, že skupina GREVIO začne monitorovať aj nás.  Bude to znamenať dve veci: ak dovtedy vláda aj bez ID nezačne seriózne riešiť domáce násilie a prijímať opatrenia, monitorovacie správy o Slovensku nebudú lichotivé. Druhá správa je lepšia: ľudia možno konečne pochopia, akými nezmyslami o ID trávili internetový priestor k&k – kotleby a kuffovia.

Vystúpenie v NRSR k odmietnutiu ratifikácie Istanbulského dohovoru z marca 2019.

https://www.facebook.com/lucianicholsonovaverivzdravyrozum/videos/1004660379739757/?v=1004660379739757

Teraz najčítanejšie

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Vždy ma prekvapí, keď ma niekto označí za političku. Necítim sa tak. Srdcom som matka, novinárka, športovkyňa a niekto, koho vyrušujú rôzne skrivodlivosti sveta a má neustále nutkanie ich naprávať. V parlamente, na ulici, v rodine. Pred ideológiou uprednostňujem zdravý rozum a úsudok, ale mám rada slobodu. Preto som v SaS. A píšem knihu, bicyklujem a behám.