Denník N

Keď duša zo sna plače – alebo otvorený list dcére, ktorá svojho otca nepozná

Zmes horko-trpkých sĺz stekajúcich z krvácajúcej duše človeka, otca, syna, jednoducho živej bytosti. Či všetko to bol len zlý sen? Už len dúfať, že spoločnosťou umožnené právo na občiansku neposlušnosť a prípadný odpor voči rozhodnutiam systému, ktorý udržujeme pri živote, aj bude mať svoj reálny význam.

Noc ako každá iná. Človek je rád, že sa konečne dostane do postele a ani poriadne sám nevie, či je viac za ten celodenný zhon viac zničené telo alebo unavená duša. Predsa len táto noc bola niečím iná, niečím výnimočná. Asi okolo štvrtej hodiny nad ránom som sa prebudil na zúfalý a do prázdna doznievajúci plač a rev. Zmes horko-trpkých sĺz stekajúcich z krvácajúcej duše človeka, otca, syna, jednoducho živej bytosti. Či všetko to bol len zlý sen?

Bolo to precitnutie? Ťažký pocit na žalúdku z poslednej večere? Či aj uvedomenie, že som dosiahol takmer všetko v živote, ale stratil aj takmer všetko, teda sám seba – opäť, zas a znova?

Áno, dieťatko moje, ten pocit sa mi vrátil ako déjá vu, keď som zápasil o svoj vlastný holý život na posteli pred troma rokmi, kde si sa vedľa mňa tešila zo svojich prvých mesiacov života s nami. Dodnes vlastne ani poriadne neviem, kde sa vo mne vzala ta ohromná vnútorná sila opäť začať žiť. Akoby niekde v hĺbke našich duší bol naprogramovaný systém pudu sebazáchovy, ktorý nás doslova núti akoby automaticky sa odraziť zo dna a začať opätovne rásť, teda žiť.

Som tomuto obdobiu vďačný. Našiel som v sebe túto silu, ktorá sa mi zdá, ako by nemala svoje hranice. Vedomie tejto vnútornej sily ma činí nielen neskutočne zodpovedným za svoje konanie a napísané slová. Ale ako každý dar má aj svoje tienisté stránky. Prvé pocity boli skvelé, ale našťastie s nimi prišlo i uvedomenie, akoby som to dokázal ustáť.

Zásadným bol obrat vo mne, že by som sa mal najskôr naučiť pokore. Učím sa metódou pokus-omyl. Teraz som tak aj vďačným za svoju „depresiu“. V úvodzovkách preto, že si už nemyslím, že je to choroba, ale predovšetkým dar. Dar, ktorý ma drží pri zemi, keď sa snažím vysoko lietať. Pomyselná moja vynaliezavosť stelesnená bájnou postavou Daidalosa ma svojou múdrosťou učí aj skrze depresiu, aby som nelietal vysoko a napokon neuposlúchol svojho otca, teda ducha, ako Daidalosov syn Ikaros. Ide o prirodzený proces v našich životoch, keď buď nekonečno rastieme alebo staviame na vratkých základoch.

Dcéra naša, keď som si to uvedomil a naplno začal využívať prirodzené svoje zdroje vyživujúce moje telo i dušu, začal som o nás bojovať. Je pravdou, že som spravil množstvo chýb, pokiaľ som prišiel na zmier medzi tým, čo chcem a aktuálne môžem dosiahnuť.

Aby to vôbec malo nejaký zmysel, tak som sa inšpiroval slovami svojho učiteľa na úplne prvej mojej hodine teórie politiky na vysokej škole. Vtedy sa mi zdali jeho slová smiešne a nerozumel som im. Vtedy nám prednášajúci tvrdil, že aby sme sa stali tými najlepšími v našom odbore, je potrebné, aby sme zažili daný systém na vlastnej koži a zvnútra.

Uvedomujúc si aj skutočnosť, obrazne povedané, že peniaze ležia všade na zemi okolo nás, len sa treba vedieť po ne načiahnuť, hnal som tento zápas na hranu svojich možností a palety donucovacích prostriedkov tohto systému. V najlepšom však treba prestať. Ďakujem druhému svojmu obchodnému učiteľovi za tento poznatok, keď po dobre vykonanej práci je povestné „Daj Boh šťastia!“ viac ako len frázou.

Každá jedna osoba udržujúca tento systém v pohybe by sa už mala teraz sústrediť na podstatnejšie procesné úkony u ľudí, ktorí sa naozaj nevedia zmestiť do kože a svojim správaním hrubým spôsobom porušujú pravidlá hry, na ktorých základoch stojí táto spoločnosť. Aké sú to základy a v akom stave, by dcérka bolo na inú diskusiu.

Preto v dohľadnej dobe uhradím podstatnú väčšinu vzniknutých záväzkov, ktoré mi touto činnosťou vznikli. Urobím potrebné opatrenia, aby sa tieto procesy zastavili. Prirodzeným spôsobom tak budem znášať náklady s tým spojené, ktoré sa mi stanú podkladmi pre moju celoživotnú cestu – pokúsiť sa o zmenu ochrany Vás, najzraniteľnejších a najdôležitejších členov nášho spoločenstva, aby ste sa stali našou budúcnosťou, za ktorú sa nebudem hanbiť.

Už len dúfať, že spoločnosťou umožnené právo na občiansku neposlušnosť a prípadný odpor voči rozhodnutiam systému, ktorý udržujeme pri živote, aj bude mať svoj reálny význam.

Preto dcérka naša, keď duša človeka zo sna plače, aj ranné brieždenie sa ti zrazu stane neobyčajne nádherným.

Ľúbim ťa!

Tvoj tatino :-)

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.