Denník N

Interrupcie nie sú kultúrna otázka. Je to otázka základných práv a rovnosti žien

„Právo na život od počatia“ sa často používa ako argument v diskusiách o obmedzovaní prístupu žien k bezpečným interrupciám.

Embryo, plod v akomkoľvek vývojovom štádiu nie je z právneho hľadiska subjektom práv, nie je teda ani subjektom práva na život. Tým sa stáva až pri narodení.

Existujú na to veľmi dobré dôvody. Vyvíjajúce sa embryo, plod, nenarodené dieťa, sú v jednotlivých vývojových štádiách v rôznej miere závislé od iného samostatného organizmu (ženy). Vo vývojovom štádiu, do ktorého je možné legálne ukončenie tehotenstva na žiadosť ženy (12 týždeň), nie je zárodok schopný prežitia mimo maternice.

Ako vysvetlil vo svojom náleze i Ústavný súd SR, hranica dvanásteho týždňa je na Slovensku stanovená tak, aby bola zachovaná možnosť slobodnej voľby ženy. Zároveň sa prihliada na to, aby ani teoreticky neprišlo k potrateniu životaschopného plodu. Táto 12 týždňová hranica sa posúva v prísne vymedzených prípadoch, napríklad ak:

– tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie ženy,

– v prípade závažných vývojových vád (do 24. týždňa tehotenstva, čo je zároveň hranica prežitia plodu mimo maternice).

Každá žena je z právneho hľadiska subjektom/nositeľkou práv. Tak ako všetci ostatní ľudia, získala pri svojom narodení tzv. základné práva a slobody. Tie jej nemôžu byť spätne odňaté, a to ani z titulu tehotenstva.

Čo by sa stalo, ak by počatý život bol daný na roveň životu narodeného človeka?

Predstavme si hypoteticky situáciu, kedy by boli ľudské práva a slobody priznané ľuďom už v embryonálnom štádiu alebo od počatia, a teda nie až od narodenia. Čo by takáto úprava práv a slobôd priniesla?

1. Práva tehotných, rodiacich žien sa môžu dostať do priameho konfliktu s právami vyvíjajúceho sa dieťaťa v akomkoľvek jeho vývojovom štádiu.

Ktoré z týchto práv by mali byť uprednostnené tak, aby nebol porušený zákon? Práva ženy alebo práva plodu? Ukážme si dôsledky takéhoto konfliktu na reálnom príklade z Írska:

Žena v sedemnástom týždni tehotenstva začala silno krvácať, no plod v maternici bol stále vitálny. Situácia si vyžadovala neodkladný lekársky zásah, ktorý by však mal za následok usmrtenie ešte vitálneho plodu. Práva ženy na zdravotnú starostlivosť a záchranu jej života sa tak dostali do priameho konfliktu s právami vyvíjajúceho sa plodu na život.

V tomto konkrétnom prípade zdravotnícky personál váhal s poskytnutím život zachraňujúcej starostlivosti žene tak dlho, kým nebol život ženy v jasnom ohrození a úmrtie plodu bolo neodvratné. To viedlo k nebezpečnému odkladaniu poskytnutia zdravotnej starostlivosti a následnému úmrtiu ženy. Tento prípad bol v Írsku jedným z mnohých, ktoré vyvolali vlnu odporu a nakoniec viedli k zmene prísnej protiinterrupčnej legislatívy.

Ďalšími dôsledkami konfliktu práv je upieranie medikamentóznej liečby onkologických ochorení, suicidálnych stavov a závažných psychických problémov žien, odmietnutie vyšetrenia žien v reprodukčnom veku rentgenom v prípade autonehody so zdôvodnením, že by mohli byť tehotné a podobne.

2. Ak zavedieme pojem „právnej subjektivity plodu“, tak v prípade, že žena podstúpi nelegálne interrupciu alebo užije potratovú tabletku, nutne pácha trestný čin.

Vieme, že niektoré konzervatívne iniciatívy sa snažia vyhýbať trestno-právnej zodpovednosti žien. Je tomu tak práve preto, že takéto chápanie právnej subjektivity plodu a  priznania jeho práva na život, sa stretávajú s veľkým odporom verejnosti. Široké chápanie ochrany nenarodeného života ako ľudského práva plodu, vytvára tiež množstvo praktických problémov s trestaním žien, ktoré sa starajú o ďalšie deti.

Mnohé iniciatívy sú preto radšej „nemastné-neslané“ a uspokoja sa len so zákazom interrupcií a trestno-právnou zodpovednosťou ich poskytovateľov. Prečo nemajú navrhovatelia takýchto zákonov odvahu ísť dôsledne argumentačne až k logickým dôsledkom? Ak interrupciu prirovnávajú k vražde, ktorá je v spoločnosti jedným z najťažších zločinov, ich benevolentnosť je nelogická. V skutočnosti odkrýva, že spoločnosť nie je pripravená ani ochotná znášať dôsledky označenia interrupcie ako vraždy. Zároveň slúži ako významný indikátor toho, aký spoločenský konsenzus ohľadne interrupčnej legislatívy vlastne existuje.

3. Aj zo samovoľného potratu sa stáva potenciálny trestný čin, ktorý treba prešetriť.

Potratila žena naozaj prirodzene alebo jej niekto pomohol? Kam až môže zájsť takéto šetrenie? Z niektorých krajín sú známe prípady väznených žien iba z dôvodu, že potratili dieťa. V krajinách, kde je interrupcia trestným činom, niektoré ženy, ktoré samovoľne potratili, odďaľujú návštevu zdravotníckeho zariadenia, resp. nevyhľadajú odbornú pomoc zo strachu, že by boli prešetrované. Opäť to vedie až k odvrátiteľným úmrtiam alebo nenávratnému poškodeniu zdravia. U žien, ktoré sa ničím neprevinili – iba majú maternicu, otehotneli a prirodzene potratili.

4. Nutným dôsledkom je obmedzenie práva žien na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na princípe informovaného súhlasu v tehotenstve a pri pôrode.

Takýmto príkladom zo zahraničia je súdne nariadená hospitalizácia s policajnou eskortou pred dverami nemocničnej izby ženám, ktorým hrozí potrat, no neželali si byť hospitalizované napríklad z dôvodu starostlivosti o ďalšie deti alebo zo strachu o stratu príjmu. Súdne nariadené alebo nanútené cisárske rezy, kriminalizovanie rozhodnutí spojených s pôrodnými voľbami ako odmietnutie cisárskeho rezu zo strany ženy, rozhodnutie pre domáci pôrod a podobne.

5. Takáto právna úprava urobí tiež právne problematické niektoré voľby tehotných žien spojené so životosprávou alebo rizikovým správaním, ktoré však nie je v normálnej populácii kriminalizované.

Napríklad vykonávanie niektorých druhov športov, poškodenie zdravého vývoja plodu následkom užívania legálnych substancií a podobne. Najabsurdnejšími prípadmi z tejto kategórie je trestanie žien za nevydarený pokus o samovraždu skokom z výškovej budovy (pri ktorom žena potratila) alebo kriminalizácia ženy, ktorá potratila dôsledkom toho, že bola postrelená. Správala sa vraj rizikovo, keď sa zaplietla do hádky, čím ohrozila život svojho dieťaťa.

Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s interrupciami je medzinárodný záväzok SR, ktorého sa nemôže vzdať

Slovenská republika sa zaviazala chrániť práva žien nielen prostredníctvom všeobecných ľudskoprávnych deklarácií a dohovorov ale aj prostredníctvom medzinárodných zmlúv zameraných špecificky na ochranu práv žien a na odstránenie diskriminácie. Tieto zmluvy definujú prístup žien k bezpečným interrupciám pod medicínskym dohľadom ako súčasť ich práva na zdravie a ochranu ich života.

Snahy o znižovanie interrupcií by mali byť zamerané na odstraňovanie nerovností postavenia žien v spoločnosti, nie na zákaz bezpečných interrupcií

Zákazom interrupcií nezmiznú dôvody, pre ktoré sa ženy pre interrupcie rozhodujú. Tieto (okrem ohrozenia zdravia a života ženy, tehotenstva následkom znásilnenia, prípadne závažného poškodenia zdravia plodu) majú svoj pôvod v hlbších spoločenských štruktúrach. V mnohých prípadoch sa viažu na chudobu či iné obmedzenia možností žien ako naložiť so svojim životom a celkovo s bremenom, ktoré so sebou reprodukcia prináša a ktoré je neproporčne naložené na plecia žien.

Pokračovanie v neželanej tehotnosti nie je totiž iba o akceptácii samotného tehotenstva, ktoré je pre ženu spojené s výraznou zdravotnou záťažou a zásahom do jej tela. Predstavuje tiež prevzatie rizika, ktoré so sebou nesie pôrod. Približne tretina pôrodov sa končí na Slovensku cisárskym rezom, čo je veľká brušná operácia. Viac ako polovici žien, ktoré porodia vaginálne, na Slovensku momentálne vykonajú nástrih hrádze, čo je chirurgické narušenie tkaniva medzi pošvou a konečníkom, neraz končiace doživotnými následkami. To sú len dva príklady z mnohých.

Pôrodom sa tiež všetko nekončí. Dieťa potrebuje ešte niekoľko rokov neustálu starostlivosť, pozornosť a lásku. Pričom vieme, že v našej spoločnosti je stále väčšina tejto starostlivosti vykonávaná prevažne ženami. V prípade žien, ktoré kvôli tehotenstvu opustil partner, je všetka starostlivosť výhradne na pleciach ženy.

Štát má  úlohu vytvoriť prostredie, v ktorom sú práva a slobody jeho občanov a občianok napĺňané. Musí ich aktívne chrániť, na čo upozornil aj nález ústavného súdu SR k problematike interrupcií.

Akýkoľvek zásah do súčasne platnej legislatívy, ktorého výsledkom by bolo obmedzenie prístupu žien k interrupciám, by z hľadiska medzinárodného práva predstavoval porušenie záväzkov Slovenskej republiky a spätný zásah do základných práv a slobôd v oblasti zdravia, ktoré už raz ženám boli priznané. Predstaviteľov štátnej moci na to upozornila na jeseň minulého roku Komisárka Rady Európy pre ľudské práva v čase, kedy sa v parlamente prejednávalo hneď niekoľko návrhov zákona na obmedzenie prístupu žien k bezpečným interrupciám.

Jedná sa o zásah do práva žien na zdravotnú starostlivosť a ochranu ich zdravia tak priamo – pri napĺňaní ich práva na súkromie a uplatňovaní ich telesnej autonómie a integrity – ako aj nepriamo v prípadoch, ktoré som popísala vyššie a ktoré by žene zamedzili robiť mnohé životné a zdravotné voľby v záujme jej zdravia a života. Takéto zásahy do základných práv a slobôd sú nedemokratické.

Spomeňte si na to nabudúce, keď niekto znova otázku bezpečných interrupcií označí za „kultúrnu otázku“.

autorka: Miroslava Rašmanová

Teraz najčítanejšie

Ženské kruhy

Ženské kruhy sú mimovládna organizácia prinášajúca komplexný pohľad na tehotenstvo, pôrod a materstvo. Kladie si za cieľ zmeniť súčasný stav starostlivosti poskytovanej ženám v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí tak, aby rešpekt, dôstojnosť a slobodná voľba žien boli samozrejmosťou. Šíri informácie o ľudských právach žien a dobrej praxi pri pôrode. Vykonáva komunitné, advokačné a výskumné aktivity. Web: www.zenskekruhy.sk