Obrana zemplínskeho Matoviča

Mám však jeden hendikep. Už skoro 20 rokov totiž žijem väčšinou v zahraniční. Som teda, ako sa tomu hovorí, Slovákom žijúcim v zahraničí. To je v novej korona dobe, v ktorej „host vyhazuje vrchního“, keď je všetko akosi inak, ako by malo, nie úplne najlepšia kategória. Veď to aj tuším niekto mocný doma spomenul, že všetko zlé prichádza spoza hraníc. Som si teda plne vedomý slabosti vlastnej pozície. Ale čo už. Pevne verím, že Covidom-19 vás, milí čitatelia na rodnom Slovensku, blogom zo zahraničia nenakazím. Toto teda nechcem. Ostáva prezradiť Vám, čo vlastne chcem. Chcem veriť tomu, že aj navzdory svojmu hendikepu a dobe vás nakazím pravdou o minulosti. O nedávnej. Našej. Zemplínskej.

Ono sa to totiž na Zemplíne teraz veľmi rieši. Nová vláda pod vedením OĽaNO sa rozhodla vymenovať nových prednostov okresných úradov. Časť koaličných strán by ma opravila. Prednostov sa rozhodlo vymenovať samo OĽaNO. V okresoch sa vraj dá dohromady zopár múdrych hláv, ktoré posúdia návrhy a vhodnosť toho-ktorého kandidáta. Tak čo, zatiaľ môže byť? Ja si myslím, že by mohlo byť aj lepšie. Keď sa naposledy takto dali dohromady múdre hlavy vo východnom Nemecku, boli z toho plastové „skleničky“, ktoré keď hodíte o zem, rozflákajú sa a nikomu tým nepomôžete. Ktovie, čo z toho bude teraz. A to sa už dostávam k podstate.

V Michalovciach hrozí, že múdre hlavy vyberú jednu takú „skleničku“. Po našom findža alebo pohár. Nie ten pre víťazov, ten si nechajú iní. Normálny prázdny pohár, ako vždy. Keď máte prázdny pohár, môžete doňho naliať, čo len chcete. A občania si to ako vždy doteraz vypijú. Ak by však vybrali plný pohár, to už je o niečom inom. Múdre hlavy nevedia, či im ten obsah bude chutiť. A toho sa možno boja. Jeden politik, ktorého si vážim, lebo aj takí sú, povedal, že nie sme ľakavé typy. To by som odporučil osvojiť si aj výberovej komisii.

Ale dosť bolo obrazotvornosti. Čo tým chcem povedať? Predstavte si, že by vo februári po víťazných voľbách zasadla nejaká komisia a rozhodla by, že Igor Matovič nebude predsedom vlády. Za predsedu vlády by vybrali dobrého, ale fakt dobrého mechanika trebárs zo Stupavy. Lebo je, čo ja viem, nezaťažený, všeobecne prijateľný, priateľský, dosaďte si akékoľvek ľubovoľné odôvodnenie. Čo by ste na to povedali? Nechceli by ste počuť poriadny dôvod takého iluzórneho rozhodnutia? Viete si predstaviť, že by predseda a líder víťaznej strany na celom Slovensku nemal mať podiel na moci a hlavne na zodpovednosti? Prečo by to potom malo fungovať v Michalovciach? Tu totiž nejde o ilúziu, ale skutočnosť. Je pravdou, ktorú nie je možné poprieť, ak sa nechceme vysmiať minulosti do tváre, že Michalovce mali posledné roky jediného skutočného opozičného politika. Tým bol Milan Kaplan. Nebudem tu vymenúvať všetky jeho snahy a aktivity, potom by mi neostal čas na hlúposti, ktorými tak rád zamorujem svoje texty. Tí, ktorí sledujete našu lokálnu politiku to všetko viete. Preto som zostal v nemom úžase, keď sa ku mne do Prahy doniesla správa, že Milan Kaplan nie je podľa múdrych hláv tým najvhodnejším kandidátom na prednostu okresného úradu. Že vraj sú aj lepší. Určite sú. Tak ako tam niekde vonku sú lepšie vesmíry, len ich ešte musíme objaviť. Je to možné. Čo je však isté, že nikto v posledných rokoch nebránil nás Michalovčanov a Zemplínčanov viac a lepšie, ako Milan Kaplan. Nechcem aby sa moja obrana Kaplanova zredukovala na zásluhovosť. Nie je to len o zásluhách. V prvom rade je to o schopnostiach. O odvahe a charaktere. Milan je poslanec miestneho zastupiteľstva v Michalovciach, poslancom Košického samosprávneho kraja, aktivista a bojovník. Ale hlavne je to plný pohár, do ktorého nenalejete len tak hocičo. Svoju odvahu a charakter preukazuje s pravidelnosťou, s akou niektoré iné typy striedajú strany alebo donorov, čo ich živia, už dlhé roky. Aj toť nedávno, keď vedenie Ministerstva vnútra prišlo s neobhájiteľnou hlúposťou vymenovať do vrcholovej pozície istú pani Bilecovú. Tejto úplnej hlúposti niektorí vraveli dobrý nápad. Iní tomu hovorili nedorozumenie, možno unáhlenosť. A niektorí jednoducho čušali. Milan bol prvý, kto povedal, že „kráľovná je nahá“. Pravda má totiž jednu neuveriteľnú vlastnosť. Neprestáva byť pravdou, aj keby ste jej dali akékoľvek meno. Môžete na ňu nahádzať špinu, špina oschne, opadá a pravda sa bude naďalej skvieť ako by sa nič nestalo.

Milan Kaplan nikdy nezaváhal práve v tom najpodstatnejšom, čo z politika robí dobrého politika. Nikdy nelavíroval. Nikdy nehľadal vlastné výhody. Nikdy nepodvádzal. V jednej múdrej knihe, ktorú som čítal, tomu hovorili „úcta k pravde“. Milan ju vždy mal a nedbal na následky. To je pre mňa tá najlepšia kvalifikácia. Preto je práve teraz tá správna chvíľa, keď je treba túto pravdu o Kaplanovi povedať a jasne sa postaviť na jeho stranu.

Myslite na to, keď vám budú napúšťať ďalší prázdny pohár. Lebo to čo do neho nalejú, si sami vypijeme.

Miro Surmánek

P.S. Pred voľbami som urobil s Milanom Kaplanom videorozhovor, ktorý nebol nikdy publikovaný. V jeho úvode som sa Milana ako kandidáta za OĽaNO opýtal, či sa cíti byť skôr obyčajným človekom, alebo nezávislou osobnosťou? Bez ohľadu na to, čo mi povedal si myslím, že celou svoju osobnosťou je rovnako jedným, aj druhým. Uvidíme, čo na to tí, ktorí v skutočnosti na Zemplíne nikdy neboli ani jedným, ani druhým.