Prvá výplata absolventa za socializmu

V predchádzajúcom blogu som popísal, koľko som si zarobil na rôznych brigádach za študentských čias v rokoch 1982-1989. Tento blog bude kratší. Bude sa týkať prvej výplaty mňa a mojej sestry už ako riadnych zamestnancov.

Prvá výplata: necelých 2 000 korún

Keďže dáma má prednosť, najprv o sestre. Tá v roku 1988 skončila vysokú školu ekonomickú v Banskej Bystrici a nastúpila do svojej prvej práce v cestovnej kancelárii Slovakoturist v Bratislave. V novembri toho istého roku jej po skončení skúšobnej doby bol od 1. 1. 1989 priznaný základný plat 1950 Kčs a osobné ohodnotenie 100 Kčs. Spolu tak jej hrubý plat bol 2050 Kčs. Prepočítané konverzným kurzom 30,126:1 to bolo 68,05 eur mesačne. Ako som vysvetľoval v predchádzajúcom blogu, uvedomujem si, že mechanické prepočítavanie súm v korunách československých na eurá je z ekonomického pohľadu nesprávne, pretože treba vziať v úvahu vtedajšiu cenovú úroveň. K tomu sa ešte vrátim na konci svojho blogu.

Do svojho prvého zamestnania som nastúpil po neúspešnom štúdiu na VŠ 15. novembra 1989. Môj mesačný nástupný plat v pracovnom zaradení „zaškolený robotník,“ s úplným stredoškolským vzdelaním, bol 1780 Kčs (59,09 eur) pri odpracovaní 185 hodín mesačne. Neskôr bol môj plat o niečo vyšší, ale to len vďaka tomu, že som pracoval na zmeny a k základnému platu dostával príplatky za nočné, soboty, nedele a sviatky.

A to hovoríme o nástupných platoch koncom osemdesiatych rokoch, tesne pred tým, ako si ľudia povedali „dosť“ a počas nežnej revolúcie zvrhli komunistickú diktatúru. V sedemdesiatych alebo šesťdesiatych rokoch boli platy, vrátane nástupných, ešte podstatne nižšie.

Spomínať na ceny nestačí

Ak ste nečítali môj predchádzajúci blog, možno si v tejto chvíli hovoríte: „ale veď nižšie boli aj ceny!“ Áno, boli. A to bol aj dôvod, prečo som napísal oba blogy.

Pretože sociálnymi sieťami sa šíria rôzne spomienkovo-optimistické odkazy na to, ako sa dakedy (za socializmu) lacno žilo, lebo toto a hento (chlieb, mlieko, maslo, pivo…) stálo toľko korún, čo je v prepočte iba pár dnešných centov. Tvorcovia a šíritelia týchto pseudoinformácií si však už nedajú námahu uviesť aj výšku platov v tých časoch. Takže som im to oplatil rovnakou mincou: porovnal som platy vtedy a dnes, bez porovnania cien tovarov a služieb.

Toto je primárne informácia pre tých neskôr narodených, ktorí si časy pred rokom 1989 nemôžu pamätať a svoj názor na obdobie socializmu si formujú na základe dostupných informácií. Ale je to informácia aj pre skôr narodených, ktorí pracovali aj zarábali pred rokom 1989 a dnes prepadajú spomienkovému optimizmu. Skúste si, prosím, spomenúť nielen na ceny rožkov, mlieka a piva, ale aj na výšku svojho platu v tom období.

Pre tých, ktorí sú ochotní prečítať aj viac ako len nejaké fejsbúkové memečko, alebo internetovú pseudografiku, mám dobrú správu. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika vydal publikáciu, ktorej autori vyvracajú rôzne mýty o živote za socializme na základe obrovského množstva faktov. Spomienkový optimizmus a pokrivená pamäť sa totiž netýkajú iba oblasti platov, o ktorej píšem vo svojich blogoch ja. Veď za socializmu bola aj tráva zelenšia a obloha modrejšia, či nie?

Ivan Kuhn

Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, členom projektového tímu projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte a spoluautorom publikácie Socializmus: realita namiesto mýtov.